Témou je aj Vinícius Júnior. Brazílčan patrí medzi hráčov, ktorých sa najviac dotkla zmena systému Carla Ancelottiho súvisiaca s prebytkom stredopoliarov a nedostatkom útočníkov v kádri.
Aj keď Brazílčan strelil proti Milánu gól v štýle klasickej „9“, keď zaútočil na stredový priestor za strednými obrancami a využil situáciu jeden na jedného, stále ho stojí hrať v strede veľa. Je to logické.
Nie je to nič, čo by sa časom nedalo zlepšiť. Ak 23-ročný hráč v posledných sezónach niečo ukázal, tak je to jeho schopnosť rozvíjať rýchlosť a dribling na jednej strane a streľbu na strane druhej.
Vinicius sa len potrebuje naučiť hrať ako útočník v širšom zmysle slova. Potrebuje hľadať hru v strede a nie motiváciu presunúť sa na ľavé krídlo, kde sa cíti tak pohodlne.
Môže to príležitostne urobiť, aby unikol stopérom alebo oklamal celú obrannú líniu, ale nemôže to robiť systematicky. Ak sa snaží uniknúť do svojej komfortnej zóny, necháva Rodryga samého proti celej obrane a bez druhého prvku v pokutovom území na dokončenie akcie.
Malo by to byť však otázkou času a praxe. A pozrite si aj nejaké gameplay videá Karima Benzemu, ktorý tiež nabiehal ku kraju, no vždy kontroloval návrat do stredu.
Medzi hrou vnútri ako krídelník a hrou vnútri na pozícii útočníka je výrazný rozdiel v pohyboch, ale aj v pozíciách. Ak chcete vidieť rozdiel, stačí sa pozrieť na druhú polovicu El Clásica, keď tím prešiel na systém 4-3-3 a na to, ako pohodlne sa vtedy Brazílčan cítil.
Treba poznamenať, že v tom čase už stál zoči-voči Destovi. V prvom polčase ho lemovali Araújo na zadnom krídle a Koundé v strede.
Na krídle má Vinicius väčší priestor na využitie svojej rýchlosti pri individuálnych hrách smerom k bráne. Brazílčan si na kraji vypracoval toľko možností driblingu, že súperi ani netušia, čo ich v každej ďalšej akcii čaká.
Ako útočník sa 23-ročný hráč dostáva príliš na lopte a predovšetkým sa ukazuje spoluhráčom otočený chrbtom k bráne. Nie je pripravený zaútočiť priamo do pokutového územia. Rodrygo má v tomto smere viac skúseností s polohovaním tela smerom k bránke.
Pri tomto všetkom zostáva Vinicius životom a dušou útoku Realu Madrid, a hoci sa na svojom novom pôsobisku stále trápi, v El Clásicu si vytvoril šesť šancí, z ktorých dvakrát trafil brvno.
Po takom festivale kráľovských šancí možno niektorí považujú za zbytočné hovoriť o Viniciovej pozícii. Áno aj nie. Prvá prehra s novým taktickým experimentom len pridáva na hodnote predchádzajúcim výkonom.
zdroj: relevo.com
