Domov La Fábrica Prečo je pre rezervné tímy ťažké postúpiť do Segundy?

Prečo je pre rezervné tímy ťažké postúpiť do Segundy?

Minulú nedeľu už bola Castilla jednou nohou v nebi, no napokon sa zosunula späť do priepasti.

Autor: Marek Varga
0 komentár

Už nie sú 80. či 90. roky, keď v Segunde úspešne pôsobili tri, ba až štyri rezervné tímy. V roku 1980 sa Castilla dostala do finále Copa del Rey a o štyri roky neskôr vyhrala ligu, čím predstihla rezervu Atlética.

Tento stav ešte nejaký čas trval, no napokon prišlo 21. storočie a význam rezervných tímov výrazne klesol. Dnes je ich prítomnosť v Segunge skôr vzácna. V minulej, aj v ďalšej sezóne to bude len Villarreal B.

Prečo sa to deje? Novinári El País sa pýtali na názor Miguela Pardezu, odchovanca Realu a potom dlhoročného aktivistu Realu a Zaragozy.

V jeho výklade sa neprestáva objavovať pojem Bosunov zákon a namiesto konkrétnych odpovedí je v skutočnosti čoraz viac otázok.

„Od zavedenia Bosmanovho zákona sa výrazne zmenil spôsob budovania kádra. Zmenilo sa naozaj všetko. V tímoch bolo čoraz menej miesta pre miestnych hráčov, o tom niet pochýb. Pre niektorých bolo jediným východiskom ísť dole do Segundy, vďaka čomu bola celá liga oveľa silnejšia.“

„Dnes je pre dobrého, no nie výnimočného hráča oveľa ťažšie dostať sa do prvého tímu v silnom klube. Ďalším problémom je, že dnes už jednotlivci nehrajú takú významnú úlohu. Je čoraz ťažšie nájsť hráča, ktorý skutočne vyčnieva z radu,“ hovorí 58-ročný bývalý hráč.

Pardeza zažil svoje staré dobré časy na vlastnej koži, keď sa na zápase rezerv Realu a Athletica na Bernabéu objavilo 85 000 divákov. Stretnutie v roku 1983 bolo svojím spôsobom znakom tejto éry.

Keď sa pozrieme na metriky vtedajších hráčov Castilly, jedna vec upúta: iba traja hráči mali menej ako 20 rokov, jedným z nich bol Pardeza. Pre porovnanie, v minulej sezóne mal Raúl k dispozícii 10 hráčov do 20 rokov.

„Za mojich čias boli v rezervnom tíme často hráči stredného veku. Mladším to malo pomôcť prispôsobiť sa zápasom a dosiahnuť stabilitu. Striedania však boli menej časté. Dnes sa stáva, že 20 či 21-ročný mladík nemá záujem o ďalšie účinkovanie v rezervnom tíme, pretože verí, že môže hrať naplno profesionálne,“ vysvetľuje.

Paco Herrera, tretí v poradí s najviac odtrénovanými zápasmi v histórii Segunda División, súhlasí s názorom Pardezu.

„Dnes je 21-ročný hráč už seniorom v rezervnom tíme. V súčasnosti veľa tímov tohto typu staví na hráčov, ktorí ešte nie sú pripravení na postup do Segundy. Medzitým však dospievajú a keď sú pripravení bojovať o tento typ cieľa, sú posunutí do prvého tímu alebo odídu do iného klubu. Toto nie je typické pre Real Madrid a Barcelonu. Takíto hráči rýchlo vzbudia aj záujem ostatných,“ vysvetľuje 69-ročný tréner, ktorý v zákulisí pôsobil okrem iných v Las Palmas, Sportingu, Reale Valladolid, Zaragoze či Celte.

V tomto tisícročí dokázala iba Barcelona B absolvovať päť sezón v druhej lige. Veľkým prekvapením je aj to, že v Segunde strávila tri roky aj Málaga. Castilla bola v druhej lige štyri sezóny, rovnako ako Sevilla.

Real Sociedad B Xabiho Alonsa vydržal iba rok, rovnako ako Athletic. Šesť sezón nebol v Segunde žiadny rezervný tím. Až v predošlom ťažení sa na obzore objavil Villarreal B. Po Atléticu, Valencii či Betise už potom nebolo ani stopy.

Tento rok Castille unikol postup o sedem minút. Ešte predtým v play-off vypadli rezervy Barcelony, Realu Sociedad a Celty. Osasuna obsadila vysoké siedme miesto, zatiaľ čo Athletic kleslo ešte nižšie. Atlético postupuje do tretej ligy, zatiaľ čo Sevilla, Betis, Valencia a Getafe sú stále vo štvrtej.

„Rezervné tímy zažili v Segunde chvíle slávy. Nepoviem však, že to bolo vďaka neuveriteľnému talentu, pretože ten nikdy nevymizol. Kluby sa vždy starali o akadémie a dnes majú mladí hráči podmienky, aké sme my nemali,“ domnieva sa Pardeza.

„Pre 17-ročného mladíka bývalo nemožné debutovať v La Lige. Dnes to nie je pre nikoho prekvapením. Pre trénera je to dokonca prínosné, pretože lepšie vidí rozvoj hráčov z akadémie. Kedysi sa tréner pozeral len do prvého mužstva. Ak potreboval posily, priviedli niekoho zvonku. Peniaze boli jednoduchšie v 90. rokoch. Zisky z televíznych práv sa zvýšili a Bosunov zákon výrazne uľahčil prístup k zahraničným hráčom,“ uisťuje Herrera.

Na záver názor analytika jednej z významných medzinárodných agentúr: „Dnes je všetko organizované profesionálnejšie. Úroveň Primera División sa zvýšila, nie každý sa do tejto súťaže zmestí. Je tam viac cudzincov, takže miesta pre Španielov je málo. Idú teda do Segundy, kde sa úroveň tiež zvyšuje. Tí mladí chlapci, ktorí kedysi robili rozdiel a predbiehali vás ako lietadlo, sa teraz na zápasy adaptujú ťažšie,“ uzatvára.

zdroj: elpais.com

Subscribe
Notify of
0 Komentárov
Inline Feedbacks
Načítať všetky komentáre

Odporúčame

0
Tu môžete pridať komentár, nech sa páči...x