Pozývame vás na prečítanie textu, vďaka ktorému spoznáme bližšie náš idol po športovej aj osobnej stránke.
Jedna z legiend Realu Madrid a španielskeho futbalu všeobecne, Emilio Butragueño vstupuje do siedmej dekády života. FIFA ho zaradila medzi 123 najlepších hráčov v histórii futbalu.
Za Los Blancos odohral 451 zápasov, v ktorých strelil 167 gólov. Biely dres obliekal 12 sezón od roku 1984 do roku 1995. Vyhral šesť majstrovských titulov, dva poháre Copa del Rey, dva poháre UEFA a štyri superpoháre.
Spolu s Hugom Sánchezom tvoril legendárnu dvojicu. Charakteristickým znakom štýlu hry „El Buitre“ bolo zostať v pokoji, potom ísť naplno a obchádzať obrancov v poli. Takto dosiahol viac gólov a asistencií. Za španielsky národný tím odohral 69 zápasov.
Ak sa však dištancujeme od samotného futbalu, zistíme, že hovoríme o jednom z mála futbalistov tej generácie, ktorí vyštudovali vysokú školu. Butragueño má bakalársky titul z ekonómie manažmentu a dva magisterské tituly: manažment športových inštitúcií z Kalifornskej univerzity a obchod z IESE Navarra.
Vždy sa vyznačoval fair play. Nikdy nevidel červenú kartu. Po etape v Madride išiel dobyť Mexiko, kde hral za Atlético Celaya. Všade, kde sa objavil, ho nazývali gentlemanom v poli.
Možno aj preto bol jedným z najhorších momentov v jeho živote incident z roku 1986, keď jeden z obrancov Espanyolu pri súboji o loptu stiahol Dona Emilia za trenky a pohlavné orgány vynikajúceho útočníka boli odhalené verejnosti.
Záberu sa, samozrejme, rýchlo chytili aj médiá. Sám Emilio sa napriek evidentným rozpakom postavil pred novinárov tvárou v tvár. „Mal som šancu skórovať, takže nebol čas zastaviť sa a upraviť si trenírky.“
Butragueño vďačí za dobrú výchovu svojmu otcovi, ktorý sa mimochodom volal rovnako. Emilio starší bol majiteľom parfumérie v centre Madridu. Jeho mottom bola úcta k zákazníkovi. El Buitre vďačí svojmu otcovi za veľa aj z hľadiska futbalového rozvoja.
Od roku 1947 bol jedným z najstarších členov klubovej komunity. Na členskej karte mal číslo 75. Deň po narodení Emilia Jr. z neho okamžite urobil ďalšieho Socio a odmalička mu vštepoval lásku k futbalu. Počas školských čias vystupoval v Calasancio a Casariche.
V roku 1980 vyhral tím El Buitre trofej, na základe ktorej chcel otec podpísať svojho syna do Realu Madrid. Kráľovská rodina ho najskôr odmietla. Potom sa ozvalo Atlético, no Butragueño vydržal len pár dní. Emiliovi seniorovi sa nepáčilo, že jeho potomok bude behať s erbom konkurenta na hrudi.
Preto presunul svoje konexie, aby sa opäť pokúsili vtlačiť do klubu presvedčenie, že by Emilio mohol v budúcnosti mohol dosiahnuť status legendy. Po etape v Castille debutoval v prvom tíme proti Cádizu vo februári 1984.
El Buitre strelil dva góly a na tretí asistoval. Butragueñova sláva vyvrcholila koncom 80. rokov, keď stál na čele Quinta del Buitre. Názov vymyslel športový novinár Julio César Iglesias a v tejto skupine boli Míchel, Sanchís, Pardeza, Rafa Martín Vázquez a samozrejme Emilio Butragueño.
Súkromný život Emilia sa vyznačuje výnimočnou stabilitou. Don Emilio je ženatý od roku 1991 so Soniou González, ktorá bola roky predtým jeho snúbenicou. Svadba sa konala tajne v kostole Asunción de Torrelodones. Majú tri deti.
Natalia (29) je balerína a žije vo Francúzsku, kde pôsobí v Národnej opere v Bordeaux. 28-ročný syn Emilio vyštudoval obchodný manažment a je finančným analytikom. Zaujímavosťou je, že raz ho Real pozval na testy, no Emilio junior od začiatku vedel, že sa chce naplno venovať vede. Najmladšia, 22-ročná Raquel, sa vydala v šľapajach svojho brata a vsadila na ekonomiku. Študuje na IU University v Nemecku.
Napriek sláve ich otca, žiadne z detí dona Emilia nemá nutkanie stať sa slávnym. Tešia sa z toho, že sú členmi bežnej rodiny. Každý rok spolu trávia prázdniny v Alicante, kam legendárny útočník odmalička chodieval každé leto.
zdroj: elmundo.es
