V piatok ste mali 31 rokov. Niekto by si raz v tomto veku mohol myslieť, že jeho dobrodružstvo s futbalom sa blíži ku koncu. Vaša forma však naznačuje, že môžete mať pred sebou ešte veľa rokov. Aké máte plány do budúcnosti? Prečo sa to všetko tak zmenilo?
„Zmenila sa mentalita ľudí aj samotného futbalu. My futbalisti máme teraz viac možností, ako sa o seba postarať. O fyzickej príprave z dlhodobého hľadiska vieme viac. V hlave mám dlhé roky hrania futbalu a toho, že si ho užívam, ako sa len dá.“
Aká dôležitá je úloha trénera fyzickej prípravy? Pintus je jedným z tých, ktorí na vás zapôsobia dobrým dojmom, ale naozaj väčšina ľudí nevie, že na tento druh práce je potrebná lepšia príprava a hranie dlhé roky bez toho, aby ste sa zranili?
„Pintus je veľmi dôležitý. V prvom rade v období predsezónnej prípravy musíte pracovať viac ako bežne. Počas sezóny, keď hráte zápas každé tri dni, je ťažšie pracovať v takej intenzite. Najväčšie rozdiely potom robí individuálny prístup hráča, jeho ochota alebo nedostatok…“
V minulej sezóne ste odohrali 41 zápasov, urobili ste veľa rozhodujúcich momentov. Predtým sa zdalo, že ak futbalista nie je hráčom základu, nie je pre tím dôležitý. Teraz sa to zmenilo a hráč by si mal uvedomiť, aký je pre tím dôležitý, aj keď nie vždy hrá od prvej minúty.
„Nakoniec je najdôležitejšie vedieť využiť získané minúty. Je dôležité niečím prispieť k tímu. Je jasné, že všetci chceme hrať od začiatku, no ak to nejde, musíte svoju kvalitu ukázať z lavičky. V mojej hlave je odohrať čo najviac zápasov od začiatku sezóny a každým rokom tento výsledok zlepšovať.“
Keď ste v roku 2015 prišli do klubu, čakali ste, že budete mať v tíme takýto status?
„Keď som sa vrátil, bol som ešte chlapec. Vrátil som sa po roku hrania v La Lige za Espanyol. Dostal som tam obrovskú šancu po tom, čo som predviedol dobrý výkon v Castille. Vrátil som sa s cieľom, že chcem tvrdo pracovať, aby som tu mohol zostať dlhé roky. So svojou rolou som zatiaľ v Reale Madrid veľmi spokojný. Dúfam, že tu zostanem ešte veľa rokov.“
Ste na pokraji dosiahnutia 300 zápasov v bielom drese. Skvelé čísla.
„Budem bojovať za viac, ale tieto čísla sú dôkazom obrovského množstva práce za tie roky. Som veľmi šťastný.“
Pracovali ste s Benítezom, Zidanom, Lopeteguim, Solarim, opäť so Zidanom a teraz s Ancelottim. Ako ovplyvňuje rola trénera hráča? Tréner ukazuje, že dôveru máte od začiatku, musíte si ju vybudovať sami?
„Každý tréner má svoj vlastný spôsob trénovania a chápania futbalu, každý má svoj obľúbený typ futbalistu… Ale jediný spôsob, ako hrať dobre a mať istotu na ihrisku, je pracovať každý deň na tréningu. Každý deň ukazuješ, že si pripravený hrať za Real Madrid. To je to, o čo sa snažím: bojovať celé minúty a presvedčiť ostatných trénerov, aby mi dôverovali. Vďaka tejto dôvere sa moja hra každým dňom zlepšuje.“
Cítite sa lepšie ako krídelník alebo pravý obranca?
„No, budem úprimný. Od malička som rád útočil a hral na krídle, strieľal góly. Keď som bol malý, hra v obrane ma nebavila. Teraz som však na tejto pozícii rok a pol a každým zápasom sa cítim lepšie. V tejto chvíli hrám veľmi rád pravého obrancu. Baví ma to na každom stretnutí. Mojím cieľom je zlepšovať svoje schopnosti každou hrou, získavať dobré známky a byť dôležitým hráčom na tejto pozícii.“
Mám v hlave vašu poslednú polhodinu počas odvetného zápasu proti PSG. Mbappé urobil dva šprinty, jeden z nich ste prerušili a v druhom ste ho dobehli. Urobil dve finty, no loptu stratil. V ten deň ste zistili, že viete úspešne plniť úlohy pravého obrancu?
„Myslím, že to bolo dobré zhrnutie práce, ktorú som urobil za posledný rok a pol. Zápas proti PSG bol jedinečnou, epickou remontadou na Santiago Bernabéu. Čoraz lepšie chápem vlastnosti hry pravého obrancu. Na tejto pozícii sa cítim každým dňom lepšie a lepšie.“
Ancelotti má úžasný trénerský životopis, možno najlepší na svete. Aké je Ancelottiho tajomstvo, aby boli všetci, aj tí, ktorí menej hrajú, šťastní a išli spolu jedným smerom?
„Budem priamy. Jeho tajomstvom je byť dobrým človekom, má obrovské srdce. To je jeho tajomstvo.“
V predošlej edícii Ligy majstrov nikto nestavil na Real Madrid a vy ste postupne vyradili PSG, Chelsea, City, Liverpool… Ako prebiehali rozhovory v šatni? Čo sa tam stalo?
„Táto Liga majstrov bola šialená. Tajomstvom je náklonnosť k Realu Madrid, nevzdávanie sa, viera až do konca, spoločný boj za ciele, ktoré si stanovíte… Možno to znie ako klišé, ale bolo to tak. Vo vyraďovacích fázach boli chvíle, keď sme boli mimo turnaja, ale vďaka kúzlu tohto štadióna a podpore našich fanúšikov sa nám podarilo vytvoriť niekoľko kľúčových situácií. Všetci hráči verili vo finálový úspech a podarilo sa nám postúpiť do finále. La Decimocuarta bola pre každého výnimočná.“
Snáď s výnimkou La Décimy, ktorá sa vyhrala za pamätných okolností a proti Atléticu, myslíte si, že fanúšik Realu Madrid by víťazstvo v tomto poslednom vydaní nevymenil za žiadny poklad na svete?
„Cesta, ktorou sme išli do finále v Paríži, je na emocionálnej úrovni ťažko prekonateľná. Šialenstvo. Hrať odvetný zápas s veľkými súpermi na Bernabéu bolo úžasné a krásne pre nás aj pre fanúšikov.“
Vidíte neistotu na tvárach svojich súperov?
„Je to viac o nás ako o našich súperoch. Vieme, že kedykoľvek môžeme otočiť vývoj zápasu, vypracovať si dobrú šancu na skórovanie. Niekde v hlavách máme, že fanúšikovia sú na tribúnach a podporujú nás. Je to pre nás mimoriadne dôležité. Keď máme psychicky slabšie obdobie, ženú nás dopredu. Takto vzniká magická atmosféra, a preto sa stalo to, čo sa stalo.“
Vždy sa nájde niekto, kto povie, že Real vyhráva šťastím. Odkiaľ pochádza táto tendencia odpisovať úspechy?
„Víťazi budú vždy spochybňovaní, musíme sa s tým vyrovnať. Každý klub by chcel mať 14 európskych pohárov, každý by chcel vyhrať posledný ročník. Takéto veľké úspechy v Lige majstrov v posledných rokoch spôsobili, že ľudia nám chcú vziať naše zásluhy. Verím však, že z hľadiska získaných titulov ani nie je veľmi o čom diskutovať.“
V Barcelone trávia ďalšie hodiny debatami o svojom štýle hry. Myslia si, že Real vyhrá tým, že hrá zle…
„Dobrá hra nemá jednu konkrétnu definíciu. Hrať dobre je správne správanie v defenzíve, rýchly prechod do protiútokov, trafiť sa do bránky, byť sústredený, ukázať charakter a veriť v obrat… Je veľa rôznych štýlov, rešpektujeme všetky, ale pre nás je dôležité vyhrávať. V minulej sezóne sme vyhrali Ligu majstrov, La Ligu a Španielsky superpohár. Hrať zle nevyhráva toľko dôležitých titulov. Nakoniec sa vrátime k tomu istému, k diskusii. Sme sme majstri, to je všetko.“
Prekvapilo vás rozhodnutie Kyliana Mbappého a jeho odmietnutie Realu? Ako to vidíte vy? Myslíte si, že to bude Kylian ľutovať?
„Bol to dlhý a komplikovaný proces, najmä pre neho musel čeliť obrovskému tlaku. Neviem, čo sa mohlo stať. Musíte rešpektovať jeho rozhodnutie. Dúfam, že bude šťastný a budeme si ho môcť užívať ešte veľa rokov, pretože Mbappé je úžasný hráč.“
V tíme sú dvaja veteráni: 36-ročný Modrić a 34-ročný Benzema. Dvaja kapitáni s úžasnou kvalitou. Myslíte si, že pohľad na takýchto veteránov a to, že sú v tíme nie pre zásluhy či meno, ale pre kvalitu a schopnosti, môže byť pre mladých futbalistov dôležitou lekciou?
„Kľúčovým slovom je tu „vzor“. To sú hráči, ktorí aj napriek veku najviac nabehajú počas zápasov. Sú pre nás mimoriadne dôležití. Kto by kedy povedal, že Luka vo veku 36 rokov bude nastupovať v základnej zostave v každom zápase? Kto by povedal, že 34-ročný Karim bude stále „deviatkou“ Realu a najlepším strelcom so 44 gólmi na konte? Futbal sa zmenil a to je najlepší dôkaz. Hráči sa o seba viac starajú, sú profesionálnejší. Sú príkladom pre všetkých ostatných. Modrič je teraz lepší, ako keď som sem prišiel, mal 29 rokov. To isté s Benzemom – je to lepší hráč ako pred siedmimi rokmi. Videl som, ako sa vyvíja, a mal som možnosť vychutnať si jeho hru. To je niečo úžasné. Luka a Karim sú príkladom pre ostatných, nielen pre hráčov Realu Madrid, ale pre všetkých hráčov na celom svete.“
S Nachom a Carvajalom patríte medzi „vzorných odchovancov“. V kádri ste len traja. Dali ste tomuto klubu veľa. Zdá sa však, že do prvého tímu sa v posledných rokoch prebíja čoraz menej hráčov akadémie. Je to kvôli nedostatku talentu? Je to otázka generácie, nedostatku trpezlivosti? Predtým bolo v Castille vždy pár hráčov, o ktorých sa hovorilo v kontexte prvého tímu, teraz je to ťažšie. Ako vnímate túto tému ako odchovanec?
„O La Fábrika niet pochýb, vyrastajú tu veľmi dobrí hráči. Dostať sa do prvého tímu je veľmi ťažké, ale o tom by nemal pochybovať žiaden mladý hráč. Každým rokom viac hráčov odchádza do klubov z Primery či Segunda División. Ide o to dať im šancu. Som si istý, že z akadémie vyjdú ďalší skvelí hráči.“
V tejto sezóne budete súťažiť o neuveriteľných šesť trofejí. Skutočná výzva. Myslíte si, že ich dokážete získať všetky?
„Áno, chceme pracovať a vyhrať ich všetky. Vždy chceme vyhrať všetko. Hodláme pracovať a k ďalším zápasom pristupovať s pokorou. Prvá šanca na zisk trofeje je 10. augusta proti Eintrachtu. Urobíme všetko pre to, aby sme vyhrali všetkých šesť trofejí.“
Sú fanúšikovia, ktorí už majú v kalendári budúci rok finále Ligy majstrov v Istanbule a už teraz hovoria o ďalšom pohári vo vitríne. Zdieľate tento optimistický prístup?
„O tom to je. Vieme, že hrať za Real Madrid od nás vyžaduje bojovať o každú trofej. Sme si toho vedomí. La Decimocuarta bolo niečo fantastické. Veľmi sme si to užili a oslávili. Teraz však už na to nemyslíme. Začína sa predsezónna príprava a v mysliach máme Európsky superpohár, La Ligu, Ligu majstrov, Španielsky superpohár, Kráľovský pohár a Majstrovstvá sveta klubov. Chceme bojovať o všetko.“
Pamätáte si na svoj pokutový kop z finále v Miláne? Chceli ste najprv strieľať? A tá lopta, ktorá sa vám točí na prste…to bola vaša taktika, ako sa trochu upokojiť? Každý si pamätá váš prístup k tej penalte.
„Áno, samozrejme. Bolo to krásne [smiech]. V hre som sa cítil dobre, bol som sebavedomý a keď prišli pokutové kopy, vypýtal som si jeden. Ukázalo sa, že som bol prvý. Bolo to úžasné. Trafil som to, dal som to a vyhrali sme Ligu majstrov. Všetko to začalo mojou penaltou. To točenie lopty bolo niečo, čo mi prišlo prirodzené. Predtým som o tom nepremýšľal a nebol som si celkom vedomý toho, čo robím.“
Hrali ste na MS 2018 v Rusku. Myslíte si, že po takom čase bez hrania za reprezentáciu máte už dvere zatvorené? Luis Enrique oceňuje hráčov, ktorí rovnako ako vy vyvíjajú na svojich súperov veľký tlak. Myslíte si, že ešte môžete ísť do Kataru?
„Áno, myslím, že stále mám túto možnosť. Počas svojho dobrodružstva s národným tímom otvoril Luis Enrique dvere všetkým hráčom. Účinkovať v Katare je môj cieľ a budem tvrdo pracovať, aby som ho dosiahol.“
Na vlastné oči vidíte rekonštrukciu Santiaga Bernabéu, ktorá je čoraz čarovnejšia. Aj to vás poháňa?
„Áno. Tento štadión bude úžasný. Deň, kedy sa práce skončia, bude výnimočný. Naozaj tam chceme hrať a zažiť fantastické chvíle s našimi fanúšikmi už mnoho rokov.“
Aký je váš život ako futbalistu? Je ešte niečo v tomto povolaní, čo vás mimoriadne teší?
„Pred každou novou sezónou sa snažím znova zresetovať a namotivovať. Každý deň chcem byť lepším hráčom, zlepšovať sa v každom aspekte. Úplne sa sústredím na futbal. My futbalisti máme šťastie, aspoň ja sa považujem za šťastného. Venujem sa tomu, čo robím od svojich troch rokov. Milujem futbal, rád hrám, trénujem, pozerám zápasy. Mám obrovské privilégium a tvrdo pracujem na tom, aby to fungovalo ešte mnoho rokov.“
Keď toto všetko skončí, vidíte sa ako tréner alebo človek v inej pozícii? Chcete zostať v tomto svete?
„Zostať vo svete futbalu ma veľmi motivuje. Ešte neviem, čo budem robiť, ale áno, chcel by som niečo robiť a mať z futbalu radosť do konca života.“
Dúfam, že dovtedy vyhráte Ligu majstrov ešte štyri alebo päťkrát, aby sme to mohli osláviť spolu.
„Tiež dúfam!“ [smiech]
zdroj: as.com
