Jorge Valdano bol futbalista, tréner a generálny riaditeľ Realu Madrid. V súčasnej dobe spolupracuje so španielskymi médiami pri rozprávaní a opisovaní udalostí vo svete futbalu. Argentínčan poskytol rozhovor denníku El País.
Cítite väčšiu nespokojnosť na ihrisku alebo v kanceláriách?
„Keď som hrával, nespracovával som zlé skúsenosti. Akurát som na hraní vyrastal a pre mňa bolo byť profesionálnym futbalistom predĺženie detstva. Napätie v kanceláriách sa však kumuluje a pre mňa je to menej prirodzené prostredie.“
Porozprávajte mi, prosím, o dni po skončení vašej kariéry, keď ste si uvedomili, že už tisíce fanúšikov zo sedadiel nezodvihnete.
„Teraz pracujem so vzdelávacou platformou na internete a pripravil som kurz na túto tému, pretože je to vlastne kritický moment. V ten istý deň stratíte hru, veľkú vášeň, výsadu byť slávnym, stratíte príjem. Keď hráte, nikdy o tom nehovoríte, je to tabuizovaná téma, ako napríklad priatelia nehovoria o smrti medzi sebou. Bol by som rád, keby ma niekto prinútil pripraviť sa na tento okamih. Toto je deficit v práci klubov, pretože futbal je zúrivá súčasnosť.“
Po vstupe VAR ste upadli do zúrivosti. Bol to skutočne taký problém?
„Bojím sa, že futbal stratí svoju divokú stránku, a myslím si, že v tom je výnimočný. V každom z nás je nejaké zvieracia vlastnosť, ktorú je potrebné upokojiť, a futbal je na to. Technológia je opakom divokosti a táto technológia je veľmi invazívna. VAR však prináša aj väčšiu spravodlivosť a je veľmi ťažké s tým nesúhlasiť.“
Gól minulého storočia je jasný: Maradona na Majstrovstvách sveta 1986…
„Stále je o čo hrať. Gól predchádzajúceho storočia zmenil muža na hrdinu. Nebolo to len o estetike alebo čisto futbalových problémoch. Presahovalo to len samotnú osobnosť. Musíme počkať: musíme prehrať vojnu a musí sa toho veľa stať … [smiech]“
Kedy ste naposledy hovorili s „bohom“?
„Nespomínam si, ale už dávno. Na Maradonovi je za posledné roky najhoršie to, že spálil celý svoj citový reťazec: so svojou bývalou manželkou, s jeho dcérami, s priateľmi, ktorí ho milovali najviac… Bola to obrovská postava.“
Čo ste mu povedali pri rozlúčke?
„Verím, že si v posledných rokoch veľa vytrpel. Viedol som s ním veľmi hlboké rozhovory. Jedného dňa, keď som trénoval Tenerife, prišiel hrať so Sevillou a rozprávali sme sa v hoteli až do rána. Rozprával mi o ťažkých situáciách vo svojom živote. Odchádzal som deprimovaný, pretože som cítil, že volá o pomoc a nebolo možné mu ju dať. Boh ho nemohol vypočuť.“
„Neviem ako Barcelona, ale urobil som maximum, aby som zostal,“ povedal Messi. Poznáte ten prípad? Nedalo sa tomu zabrániť?
„Dnes máme futbal, ktorý preberajú financie a máme pocit, že Barcelona nemala na Messiho peniaze. Nádej sa zvyšovala, a keďže sa všetko dialo tak rýchlo, vyzeralo to, že ho vyhodili. V hre, kde je imidž klubu taký dôležitý, je vyradenie legendy nielen bolestivé, ale prakticky nevysvetliteľné.“
Bolí vás jeho odchod alebo dávate prednosť „El Clásicu“ bez neho?
„Jeho odchod tiež veľmi bolí Real Madrid, pretože každý je hodnotený aj na základe svojich súperov. Pre madridistov je to výhoda, ale nie je to konkurencieschopné. Jednoducho, z Messiho sa teraz stane futbalový génius, ktorý už nepatrí len do Barcelony, ale je to veľmi malá útecha [smiech].“
Koľko sezón telenovely Mbappé je ešte pred nami?
„Maximálne jedna. Bude voľný hráč, všetko bude úplne závisieť od neho, nie od jeho klubu, a my zistíme, že keď mu Real pošle email, že odpovie.“
A prečo bola táto sezóna telenovely taká dlhá?
„Lebo Florentino prvýkrát rokoval s klubom, ktorý podľa všetkého nemá záujem o peniaze.“
Počúvali ste nahrávky Florentina Péreza?
„Áno, všetci. V tomto prípade sa Florentino stal obeťou neslušnosti. Akýkoľvek komentár k tomuto je hra na neprístojných ľudí.“
Ste vždy taký elegantný?
„Nie, občas idem mimo.“
Čo vás vyprovokuje?
„Sklamanie z blízkych. Pevne verím v kompromis. Pre mňa je nemožné, aby sa dvaja inteligentní ľudia nestretli v jednom spoločnom bode, ale neskoro som zistil, že to nie je vždy možné. Toto je jedno z Mourinhových učení (smiech).“
Takže ste to prežívali na tvrdo.
„Áno.“
Paris Saint-Germain ste pomenovali ako Paris Saint-Katar. Pamätáte si, keď sa do popredia dostalo podnikanie? Kedy sa peniaze vo futbale vymkli spod kontroly?
„Boli tam určité etapy. Jedna bola Berlusconi a druhá Manchester United. Musím priznať, že čas „galácticos“ bol konečnou fázou. Verím, že to znamenalo novú éru, a zostal som v tej starej. Pamätám si našu prvú cestu do Japonska. Neboli sme zvyknutí na 40 000 ľudí na tréningoch, obedoch so sponzormi…“
Môže sa to zastaviť?
„Neexistuje žiadny spôsob, ako to urobiť. Nejde o dynamiku futbalu, ale o dynamiku globalizácie. Dobré na tom je, že Messi je globálnym fenoménom, ale zlé je, že bohatých klubov je stále menej, ale stále viac veľmi bohatých a chudobných, čo dokonca ohrozuje ich činnosť. Futbal zachytáva všetky oblasti globalizácie.“
Dres za 130 eur nie je prehnaná cena?
„Je to zákon trhu. Toto nie je utierka, má sentimentálny obsah.“
Súťažili by ste na miestach ako Katar a Saudská Arábia?
„Áno, pretože nie som generál San Martín, nie som osloboditeľ sveta. Reprezentujem futbalovú hrdosť svojej krajiny. Nemám veľké ambície. Nehral som na Majstrovstvách sveta 1978 (je to čas argentínskej diktatúry), ale hral by som tam.“
Prečo moc tak úzko súvisí s futbalom? Sláva čestnej lóže na Bernabéu je pouličnou legendou…
„Berlusconi začal zbierať moc v Miláne. Niečo podobné urobil Jesús Gil v Španielsku. Popularita sa stala hodnotou a nie je nič populárnejšie ako futbal, takže ak vám popularita dáva silu, potom vám futbal dáva silu.“
Aký bol váš dojem zo Španielska, keď ste sem prišli a aké je to teraz?
„Keď som dorazil, nevidel som veľký rozdiel, ale uplynulo 45 rokov a Španielsko vystrelilo ako raketa a Argentína spadla ako ďalšia raketa. Teraz sme dva svety.“
Čo vám zostane v Argentíne?
„Pocity, vône a chuť tam ísť.“
zdroj: elpais.com
