Keď v roku 1947 Nuevo Chamartín (v dnešnej dobe, nazvaný Estadio Santiago Bernabéu) otvoril svoje brány prvýkrát, bol už Real Madrid silný klub, lenže s nízkym počtom trofejí.
Dovtedy Real dosiahol len 2 španielske tituly v 30-tich rokoch v dobe druhej španielskej republiky a 8 titulov v Copa del Rey, zatiaľ čo Athletic zdobilo 5 titulov a 17-krát vyhralo španielsky pohár. Preto význam Nuevo Chamartín v budúcich víťazstvách a aktuálnom stave Realu Madrid bol obrovský a všetko to bol sen legendárneho prezidenta Santiaga Bernabéua.
Santiago Bernabéu sa narodil v Almansa (Albacete), v roku 1895 a vyrastal v rodine strednej vrstvy . Keď mal päť rokov, jeho rodina sa presťahovala do Madridu. S futbalom začal v Gimnastica de Madrid, už neexistujúcom futbalovom klube z hlavného mesta Španielska, kde začal hrať útočníka, ale čoskoro sa sťahoval do Madrid CF vtedy bol ešte Real bez titulu), tímu jeho brata Antonia , jedného zo zakladajúcich členov klubu . Po troch rokoch v mládežníckych tímoch, debutoval v prvom tíme v roku 1913, keď mal 18 rokov. Santiago Bernabéu hral za Real Madrid až do roku 1927, strelil 69 gólov v 78 zápasoch.
Po jeho odchode do dôchodku, začal Santiago Bernabéu študovať právo, ale nikdy nepracoval ako právnik, pretože dával prednosť práci v rôznych funkciách vo vnútri klubu, začínal ako súčasť technického personálu a skončil ako tajomník predstavenstva klubu, bolo to od roku 1929 až do 1935, keď odstúpil kvôli jeho opozičným prejavom voči novému prezidentovi Rafaelovi Sánchezovi Guerrovi, ale zostal ako člen predstavenstva . V časoch druhej španielskej republiky, Santiago Bernabéu ukázal svoje politické sympatie konzervatívnej pravicovej strany (CEDA) a keď začala občianska vojna, hľadal úkryt vo francúzskom veľvyslanectve kvôli jeho sympatiám k vzbúrencom pod vedením Franca. Bernabéu odišiel do exilu, ale v posledných rokoch španielskej občianskej vojny vstúpil do armády pod generálom Francom v časti Katalánska. Po vojne, dostal prácu v daňovej správe a obnovil svoje miesto v radoch Realu Madrid. 15. septembra 1943 bol Santiago Bernabéu menovaný 21. prezidentom klubu .
Real Madrid hrával na štadióne s kapacitou pre 15.000 fanúšikov nachádzajúcom sa v Chamartin de la Rosa od roku 1924, vtedy samostatná obec (teraz okres), na severe Madridu. Ale masívny rozvoj futbalu v Španielsku počas nasledujúcich desaťročiach a zlý stav štadióna po občianskej vojne (štadión bol použitý pre klasifikáciu väzňov) donútil Santiaga Bernabéua navrhnúť stavbu nového štadióna ako svojho hlavného a najväčšieho projektu.
Ešte v roku 1934, Santiago Bernabéu poukázal na Paseo de la Castellana (jednu z hlavných ciest, ktoré spájala historické centrum mesta a sever mesta), ako hlavnú tepnu budúceho Madridu a vyjadril svoje obavy o budúcnosť starého štadiónu Chamartín, ktorý by sa „udusil“ v budúcom rozvoji mesta. V roku 1943, vo svojom prvom prejave prezident Bernabéu uviedol: „Páni, potrebujeme väčší štadión a spravíme všetko pre to“. O rok neskôr, klub kúpil pozemky za 3 milióny pesiet (18000 eur z tej doby), ktoré sa nachádzali vedľa starého štadiónu Chamartín, a otvoril súťaž na projekty, ktoré vyhrali Manuel Muñoz a Luis Alemany, ktorí navrhli štadión s kapacitou pre viac ako 100 tisíc fanúšikov.
Stavba nebola jednoduchá, projekt bol označený ako mamut a bolo veľmi ťažké nájsť finančnú pomoc pre financovanie stavebných projektov. Až v apríli 1945 Banco Mercantil e Industrial dal Bernabéovi úver a mohlo sa začať s výstavbou štadióna . Klub ale musel prekonávať ďalšie problémy ako bol nedostatok betónu a ocele, alebo dokonca aj semená trávy. Nakoniec po dokončení prvej etapy štadióna, Nuevo Chamartín otvorili v decembri 1947 v priateľskom zápase proti Os Beleneses. Vtedy mal štadión kapacitu 75,145 divákov a z toho 47 500 miest bolo na státie.
V roku 1947 Nuevo Chamartín bol unikátny štadión v porovnaní s inými v Španielsku. Les Corts, domov FC Barcelona bol veľký ale starý štadión, ktorý mal v roku 1943 kapacitu 60.000 divákov a San Mamés (Athletic) mal po dokončení v roku 1952 kapacitu 50 000 miest. Nový domov Real Madrid bol moderný a jeho dizajn sa mal postupne meniť a rozširovať kapacitu. V nasledujúcich rokoch začal klub s druhou fázu štadióna, ktorý už využíval tím. V júni 1954 klub dokončil stavbu štadióna, ktorý mal kapacitu 125 tisíc fanúšikov. V tomto čase bol Nuevo Chamartín najväčším v Európe a inovácie v architektúre boli pozoruhodné .
V roku 1955 členské zhromaždenie zmenilo názov štadióna na Estadio Santiago Bernabéu. Od konca výstavby štadiónu Real Madrid začal svoju nadvládu v Španielsku, vyhral 18 ligových titulov a 6 európskych pohárov v nasledujúcich 25 rokoch až do smrti Santiaga Bernabéua. Tieto údaje ukázali, aký dôležitý bol tento štadión pre úspech Realu Madrid v druhej polovici 20. storočia.
V nasledujúcich desaťročiach sa štadión príliš nezmenil. Pravdepodobne najvýznamnejšou udalosťou bolo osvetlenie , ktoré namontovali v roku 1957 a umožňovalo hrať zápasy aj v noci. Od 50-tych rokov a nasledujúcich desaťročiach, štadión Santiago Bernabéu hostil Európsky pohár národov v roku 1964, 3x finále Európskeho pohára (1957, 1969 a 1980) a nekonečný zoznam finálových zápasov Copa del Rey.
Ďalšou dôležitou príčinou zmien boli majstrovstvá sveta 1982 v Španielsku. Od roku 1954 sa Santiago Bernabéu nijako nezmenil a keďže údržba bola veľmi nákladná vzhľadom k nedostatku zmien v predchádzajúcich desaťročiach prezident navrhol výstavbu nového štadióna. Projekt našiel niektoré právne problémy, ktoré nedovolili ísť dopredu s tou myšlienkou a až na začiatku 80-tych rokov sa klub rozhodol prispôsobiť štadión na nové časy .
Kvôli finále Majstrovstiev sveta a regulí FIFA musel mať štadión polovicu miest na sedenie a dve tretiny zakryté strechou. Strecha zakrývala obvod prvého a druhého kruhu, s výnimkou východnej tribúny. Konštrukcie strechy a nové sedadlá znížili kapacitu zo 125.000 na 90.800 divákov. Ďalšie nové aspekty štadióna boli obnova fasády, nové elektronické tabule na severnej a južnej tribúne a nové tlačové zóny, šatne, prístup a okolie . Náklady na obnovu boli 704 miliónov pesos (500 z nich zaplatil Real Madrid).
V polovici 80-tych rokov, po tragédii na štadióne Heysel a zvýšení chuligánstva v európskom futbale, UEFA zaviedla nové bezpečnostne normy. Štadióny boli nútené vytvoriť bezpečný prístup k všetkým miestam na štadióne a všetky miesta museli byť na sedenie. Kvôli tomu sa masívne znížila kapacita štadióna kvôli mnohým miestam na státie. Prezident Ramón Mendoza navrhol zvýšenie kapacity, ktorá začala v roku 1992 a bola dokončená v roku 1994 a vyčíslením nákladov 5000 miliónov pesiet (30 miliónov eur), ktoré mali významný vplyv na ekonomiku klubu. Obnova spočívala vo vytvorení tretieho kruhu na západnej tribúne a boli postavené štyri veže. Keď prezident Lorenzo Sanz vykonával všetky zmeny s pravidlami UEFA, kapacita sa znížila na 74.328 miest na sedenie.
Posledná zmena sa udiala za prvej vlády Florentína Péreza ktorého cieľom bolo zlepšiť komfort štadióna , kvalitu zariadení a maximalizovať príjmy z štadióna. 127 miliónov bolo investovaných do zvýšenia kapacity štadióna iných obnovení (šatne, VIP zóny, reštaurácie, makro, obchod, atď). Konečná a aktuálna kapacita štadióna sa usadila na 80.354 miest na sedenie.
V najbližších rokoch by sa mala uskutočniť ďalšia prestavba na Santiago Bernabéu. Podľa správ prezident Florentino Pérez navrhuje najväčšie obnovenie štadióna od jeho výstavby. Projekt spočíva v obnovení fasády hlavnej tribúny, ktorá sa nachádza v Paseo de la Castellana, za účelom vybudovania zázemia pre nákupné centrá s obchodmi a reštauráciou, parkovisko a hotel, ktorý by umožnil jeho návštevníkom sledovať hru priamo z miestností. Celý štadión by mal úplne krytú strechu, ktorá by umožnila nainštalovať kúrenie v celom štadióne. Florentino Pérez si kladie za cieľ zvýšiť príjmy štadióna na 200 miliónov eur ročne .
Tento projekt by bol splnenie sna Santiaga Bernabéua zo začiatkov 40-tych rokov. Vtedy boli prázdne pozemky v okolí mesta a v dnešnej dobe sa štadión nachádza vo finančnom a obchodnom centre mesta. Štadión Santiaga Bernabéua bol symbol Realu už od jeho začiatkov a klub sa rozhodol pokračovať v tradícii. Chrám futbalu, ktorý videl najlepších hráčov planéty v priebehu posledných 65 rokov. Štadión, ktorý nikdy nezostarne a zachová svoju tradíciu a históriu.
Za článok ďakujeme nášmu členovi Vladimírovi Uhrinovi.
zdroj: realmadrid.com, wikipedia.org
