Videli sme to v Parc des Princes. Nádeje na Kylianov prestup a následná „korytnačkomania“ spôsobili, že mnohí priaznivci Los Blancos prejavili emócie na ešte stále hráča PSG, keď jeho meno prečítal hlásateľ.
Je to gesto, ktoré by sa mohlo zopakovať aj na Bernabéu, ak by sa napríklad Pochettino v určitom bode zápasu rozhodol vystriedať francúzskeho hráča.
V živote je veľmi dobré vedieť, kam smerujeme. Oveľa dôležitejšie je však uvedomiť si, odkiaľ pochádzame. A ak bol Real Madrid v poslednom desaťročí jasným dominantom starého kontinentu, je to čiastočne vďaka Sergiovi Ramosovi.
Všetky jeho činy a zázraky by sme si opäť mohli pripomenúť. Je jasné, že toto je muž, ktorý zmenil nedávnu históriu Realu Madrid. Pretože bez 93. minúty by nebola La Décima. A bez La Décimy by zrejme nebol ani vodopád trofejí, nieto ešte tri Ligy majstrov za sebou.
Preto sa Bernabéu musí chopiť tejto príležitosti. Ak ho zavolajú, treba mu zatlieskať, keď sa povie jeho meno. Symbolicky v 4. minúte alebo potlesk v 93. minúte. Alebo potlesk na konci zápasu. Bez ohľadu na výsledok.
Pretože Mbappé, pokiaľ viem, ešte nič s Realom Madrid nedokázal. Nanajvýš môže zopakovať to, čo Valdano urobil Tenerife. Pamäť a perspektíva. Presne tak, ako to ukázal Old Trafford v roku 2013, keď prišiel Cristiano.
Sergio Ramos si to zaslúži.
zdroj: marca.com
