„V jednom momente som si myslel, že zomrieme ako princezná Diana,“ hovorí Andy Bernal, asistent, poradca, prekladateľ a muž, ktorý mal po boku Beckhama celý rad nečakaných úloh.
Občas mu dokonca musel robiť osobného strážcu. Oznámenie o prestupe stredopoliara do Realu Madrid bolo len predzvesťou toho, čo malo prísť.
Beckham bol po Figovi, Zidanovi a Ronaldovi ďalšou galaktickou posilou Florentina. Madrid sa na chvíľu stal dejiskom filmu, v ktorom hral Angličan hlavnú úlohu.
Sledovali ho na motorkách, novinári ho sledovali aj v nemocniciach, skrýval sa v hoteloch, bezpečnostné opatrenia pripomínali vojenské operácie a deti dokázali oklamať aj tie najsofistikovanejšie kontroly.
Chýbala už len dodávka napchatá peniazmi, ktorá čakala za rohom. „Keď sa na neho ľudia pozerali v modrom obleku alebo v drese s číslom 23 a usmievali sa, už sme trpeli. Peripetie paparazzov… Ťažko hľadám správne slová,“ spomína Bernal.
Počas rozhovoru pre Relevo ich však pomaly nachádza. Jeho príbeh obsahuje realizmus aj scény prevzaté priamo z akčných filmov.
Andyho vlastný život možno rozdeliť na štyri časti. Prvým je jeho detstvo v Austrálii, kam emigrovali jeho rodičia. Jeho otec bol zo Zamory, matka z Palencie. V krajine klokanov prerazil už teraz 57-ročný Bernal do sveta futbalu.
Do miestneho futbalu sa zapísal tým, že sa stal prvým Austrálčanom v histórii španielskeho futbalu. Vo veku 20 rokov ho podpísal Sporting Gijón, hoci ho mal v hľadáčiku aj Real Madrid. „Bol som stredný obranca. Ako 18-ročný som sa stretol s Realom počas jedného z turnajov v Nemecku. Trénerom bol Del Bosque. Keď ma uvidel, povedal, že ma chce do svojho tímu. Veci sa však vyvinuli tak, že som skončil v Gijóne. Písal sa rok 1985 a Sporting bol v tom čase významným klubom,“ spomína.
V tom čase mohol každý klub postaviť iba dvoch zahraničných hráčov. To zabránilo Bernalovi objaviť sa v La Lige. Keď ste si mali vybrať medzi talentovaným mladíkom a skúsenou hviezdou, voľba bola jednoduchá.
Sporting ho poslal na hosťovanie do Albacete a potom Xerez. Vďaka dvojitému občianstvu nad ním visel prízrak vojenskej služby. Preto odišiel do Anglicka. „Kúpil ma Ipswich. Neskôr som mal problémy s vízami a musel som sa vrátiť do Austrálie. Návrat na ostrovy hrať za Reading bol dosť riskantný,“ pokračuje.
V poslednej etape svojej kariéry sa Andy prvýkrát stretol s Beckhamom. „Párkrát sme hrali proti Manchestru United. Náš profesionálny vzťah sa však zrodil takmer náhodou. Mal som priateľa v Readingu, ktorý poznal Davidovho agenta Tonyho Stephensa. Začali sme sa rozprávať.“
„Pomaly som sa chystal ukončiť kariéru. Jedného dňa som išiel do jeho kancelárie v Londýne. Po rozhovore mi ponúkol prácu konzultanta. Prvé dva roky som strávil cestovaním do Španielska a Talianska, aby som nadviazal vzťahy s klubmi,“ hovorí o začiatkoch spolupráce s Beckhamom.
Pre SFX bolo prioritou najať niekoho ako zástupcu pre Španielsko. Hľadali sme mladého, dostupného človeka, ktorý ovláda jazyk. Spoločnosť dúfala, že jedného zo svojich klientov pošle do La Ligy.
Patrili medzi nich okrem iného Owen, Heskey, Gerrard, Woodgate a Beckham. 17. júna 2003 sa Real dohodol na podpise Davida. A Bernal splnil všetky kritériá, aby ho mohol sprevádzať do španielskeho hlavného mesta. Tak sa začal jeho druhý život plný peňazí, slávy a maximálneho dohľadu.
1. júla 2003 o 13:00 Bernal a Beckham pristáli v Madride. Išli priamo na kliniku na testy. Po dvoch hodinách šéf lekárskeho personálu Alfonso del Corral verejne oznámil, že David je v perfektnej kondícii, aby mohol hrať.
Očakávania boli obrovské a novinári boli posadnutí získať čo najlepší záber Angličana. Niektoré médiá si najali motocyklistov trénovaných na Tour de France, aby sledovali futbalistu počas jeho pôsobenia v Madride.
Jeden novinár dokonca predstieral chorobu, aby sa dostal na kliniku, kde býval Beckham. „Vieš čo? Je veľmi ťažké nájsť tie správne slová, ktoré by to opísali. Skutočné šialenstvo. Bolo to ako z filmu o Jamesovi Bondovi,“ hovorí Andy.
Na druhý deň, 2. júla, sa šialenstvo ešte zintenzívnilo. Na prezentácii hráča v novom klube sa zúčastnilo 500 novinárov a 46 televíznych kameramanov zo všetkých kontinentov. Beckham sa objavil.
Mal na sebe modrý oblek, bielu košeľu, blond ofinu a samurajský chvost. David mal na perách široký úsmev. Vpravo stál Di Stefano, vľavo Florentino. Stredopoliar pózoval s dresom s číslom 23, ktoré malo symbolizovať okrem iného aj číslo Michaela Jordana.
„Dámy a páni. Hrať za Real Madrid bol splnený sen. Ďakujem veľmi pekne, Hala Madrid!“ Beckhamove prvé slová. BBC a CNN vysielali udalosť naživo. O chvíľu neskôr dieťa bez trička prekĺzlo okolo ochranky a objalo hráča, keď sa počas prezentácie hral s loptou.
„Bol to detský inštinkt, nemal problém. Hľadal medzeru a prerazil ju. David ho objal a dal mu dres,“ spomína Bernal. Tým chlapcom bol Alfonso López, teraz má 31 rokov. Nebola to jeho prvá akcia tohto druhu. Rok predtým podobne unikol ochranke pri Ronaldovej prezentácii. López momentálne pracuje ako doručovateľ. Po 20 rokoch sa Beckhamov dres stále drží na čestnom mieste ako relikvia.
Pre Bernala bol žart len príjemným oddychom od toho, čo robili paparazzi. „Sledovali nás 24 hodín denne. Spali pred hotelom, vo vnútri, chodili za nami na motorkách, autách. Od prvého dňa som si myslel, že tu zomrieme ako princezná Diana. Pamätám si telefonický rozhovor s mamou. Povedal som jej, že ten zmätok mi veľmi pripomenul, aký bol Dianin posledný deň.“
Beckham sa s manželkou Victoriou presťahoval do Madridu. Obaja zažili rôzne stránky spoločenského fenoménu. On bol športovec, ona speváčka a sexsymbol pre Spice Girls. V tlači sa im venovala všemožná pozornosť. Ochranka ich nemohla pustiť z dohľadu.
„Najali sme dvoch kubánskych bodyguardov, bývalých špiónov Fidela Castra. V našich radoch sme mali aj dve bývalé britské komandá. Skontrolovali autá zospodu a vypracovali únikové cesty. Bolo to ako každodenný vojenský výcvik. A tak od tréningu k tréningu, od zápasu k zápasu.“
„Jedno auto vždy pred nami, druhé za nami. Jedna motorka sem, druhá tam. Tisíce áut a motoriek s paparazzi a nás sprevádzajú piati alebo šiesti. Ťažká skúsenosť. Myslím, že čakali na fotky nehody alebo ohnutý blatník, ja neviem.“
„Kamkoľvek sme išli, išli za nami. Vchádzali do hotela, kde sme bývali. Pamätám si, že v deň prvého tréningu išli za nami rýchlosťou 200 kilometrov za hodinu. Len čo sme prešli cez brány tréningového zariadenia, zastavili sme a David zvracal. Stres bol obrovský,“ pokračuje Bernal vo svojom príbehu.
Andy priznáva, že Beckham bol na začiatku svojho pôsobenia v Reale Madrid plný úzkosti. „Prišiel ako hráč, ktorý triumfoval v United. Bol kapitánom Anglicka. Sníval však o tom, že si zahrá so Zidanom, Ronaldom, Robertom Carlosom či Figom.“
„Navyše nevedel po španielsky. Vedel pozdraviť, ale nič iné. Snažil som sa ho upokojiť. Mnohokrát som mu robil prekladateľa. Vždy som bol po jeho boku. Lopta a šatňa boli jeho svätyňou v celej tejto džungli. Všetci milovali Davida a David miloval Real Madrid.“
zdroj: relevo.com
