Iker Casillas zdvihol nad hlavu pohár pre víťaza Ligy majstrov vlani v Lisabone a teraz dúfa, že sa mu to isté podarí aj v Berlíne. V rozhovore pre web UEFA.com hovoril kapitán „Los Blancos“ o všetkom, čo zažil v Lige majstrov.
Pre každého fanúšika Realu Madrid bola minulá sezóna Ligy majstrov neskutočným zážitkom. Ako ste sa vy cítili počas finálového zápasu?
„Myslím, že navždy budem spomínať na intenzitu hry a na tie nervy, ktoré som si ja, ale aj každý fanúšik musel pretrpieť. Bolo to utrpenie, ktoré skončilo ziskom La Décimy.“
Nikto nevyhral od roku 1990 dvakrát po sebe Ligu majstrov. Myslíte si, že súčasný Real Madrid má na to, aby bol prvým klubom, ktorému sa to od spomínaného roku podarí?
„Real Madrid je jediný tím, ktorý to tento rok môže dokázať. Vieme, že to bude nesmierne ťažké, ale my urobíme všetko preto, aby sa nám to podarilo. Sme ambiciózny tím. Máme talentovaných, ale aj skúsených hráčov, tak prečo nie? Minulý rok sme sa počas cesty stretli proti niekoľkých tímom, ktoré nám pred tým robili problémy a dokázali sme ich poraziť. Dáme do toho všetko a pokúsime sa dostať do Berlína. Máme dobrý tím a ja verím, že úspech z minulej sezóny môžeme zopakovať.“
Čo bude kľúčové pre Real Madrid na ceste k obhajobe titulu?
„Hlad po víťazstvách a ten máme práve teraz. Máme chuť a silný tím plný skúseností, ktoré sme počas posledných rokov získali. Takisto sme zažili aj tri neúspešné semifinále, čo nám tiež dalo nejaké skúsenosti. Teraz sme vyzrelejší a veci môžu dopadnúť lepšie. Ak budeme hrať dobre na Bernábeu, urobíme z neho našu pevnosť a ak v zápasoch von podáme takisto kvalitný výkon, môžeme dôjsť veľmi ďaleko.“
Vy ste už Ligu majstrov vyhrali, keď ste mali 19 a 21 rokov. Bol teda zisk „Ušatého pohára“ po dvanástich rokoch niečím výnimočným?
„Vyhrať Ligu majstrov v 19 a 21 rokoch je úplne odlišné, ako teraz. Fanúšikovia budú mať ne tieto tri víťazstvá určite iné spomienky. Ja si spomínam na víťazstvo v Paríži, 3-0 proti Valencii, keď sme boli lepší v každom aspekte hry, hoci sme neboli jasným favoritom. V Glasgowe sme nehrali až tak dominantne, ale nakoniec sme aj tak vyhrali 2-1. No a v Lisabone sme si to museli vytrpieť, ale keď sme vyrovnali, boli sme jasne lepší.“
Váš debut v Lige majstrov ste zažili ako 18-ročný. Čo pre vás znamenal?
„Spomínam si na svoj prvý zápas. Bolo to v Grécku proti Olympiakosu a skončilo sa to 3-3. Bol to ťažký zápas. Neskôr sa zmenil aj formát Ligy majstrov a ja som mal to šťastie, že som mohol vyrastať počas neho. Vždy som rád, že moja kariéra je spojená s touto fantastickou súťažou.“
Odohrali ste už 150 zápasov. Čo cítite, keď znie hymna Ligy majstrov?
„Táto súťaž je iná. Pre fanúšikov Realu Madrid to znamená všetko. Jedná sa o obdobie, keď sme boli králi Európy a tie trofeje sú stále u nás vo vitríne. Liga majstrov mení ľudí a oni sú nadšení takými skvelými zápasmi.“
Aké sú vaše spomienky na sledovanie Ligy majstrov v televízií?
„Spomínam si na finále v Barcelone, medzi Manchestrom United a Bayernom. Bol to nezabudnuteľný zápas. Samozrejme, rád som pozeral aj iné finále, ako Real Madrid v roku 1998, alebo keď o rok skôr Borussia Dortmund porazila Juventus. Vždy sa rád pozerám na futbal a keď môžem, tak si zapnem naše minuloročné finále.“
V Reale Madrid ste celú svoju kariéru. Čo tento klub pre vás znamená?
„Som na to veľmi hrdý, nie je to ľahké byť tu tak dlho. Veľa kvalitných hráčov, najlepších hráčov chce hrať za tento klub. Keď ste v klube 16 rokov znamená to, že musíte veci robiť dobre a získať si nejaké miesto. Požiadavky sú tu obrovské a ja som vďačný tomuto klubu, že môžem hrať Ligu majstrov, La Ligu a za národný tím.“
Každý deň vidíte Cristiana Ronalda trénovať. Čo myslíte, čo z neho robí tak dobrého hráča a prečo sa tak dobre hodí do Realu Madrid?
„Keď ku nám Cristiano Ronaldo z Manchestru United prišiel, pri všetkej úcte, spravil ten najlepší a posledný krok, ktorý musel v kariére urobiť. Rýchlo zistil, že tu to nie je rovnaké ako v Anglicku. Ľudia chcú od vás viac. Užíva si tu vzrušujúce obdobie a ako hráč sa zlepšuje. Stále sme s ním veľmi silní, organizovaní a konzistentní tím. Pomáhame mu ako to ide vo všetkých smeroch a on robí to isté pre každého z nás.“
Toni Kroos získava za prvých šesť mesiacov v Reale zo všetkých strán len samé pochvaly. Aký vplyv má na mužstvo?
„V tejto sezóne niektorí dôležití hráči opustili klub, no ďalší prišli a stali sa z nich ešte väčšie opory. Rovnako, ako Kroos, tak aj James. Kroos má rád loptu, rád organizuje hru, je rýchly a mladý, takže si myslím, že Real Madrid urobil jeho ziskom veľmi dobrý krok.“
Ako by ste opísali váš brankársky štýl?
„Som rýchly a mám dobré reflexy. Videl som Arconadove videá a snažím sa s ním stotožniť, aj keď spomienok na neho veľa nemám. Myslím, že ukončil kariéru keď som mal štyri, alebo päť rokov. Veľmi často však o ňom rozprávali moji príbuzní.“
Myslíte si, že brankári majú prestíž, akú by si zaslúžili?
„Nie, pretože nie sú hodnotení rovnako, ako hráči v poli. Ak je brankár zaradený do troch najlepších hráčov za uplynulý rok, tak musí mať za sebou fantastickú sezónu a získať veľmi veľa trofejí. To však nie je prípad najlepších hráčov. Zabrániť gólu je však rovnako dôležité, ako ho streliť.“
Kto je váš najobľúbenejší brankár všetkých čias a prečo?
„Peter Schmeichel. Vyrastal som, keď bol na vrchole. Matne si spomínam na Majstrovstvá Európy 1992, kedy Dánsko bolo na poslednú chvíľu zaradené do turnaja a jeho hráči boli už na dovolenkách. Schmeichel vtedy prežil fantastický turnaj, od vtedy som ho začal sledovať. V Manchestri potom ukazoval, ako má vyzerať brankársky vzor.“
Kto mal najväčší vplyv na váš brankársky rozvoj?
„Pomohlo mi, že Buffon začal kariéru tak mladý. Je o tri roky starší ako ja a keď zažil svoj debut, v roku 1998, bola tu skupina niekoľkých mladých a talentovaných brankárov ako Landreau alebo Frey. Naše kariéry sú podobné, keďže všetci sme debutovali mladí a zostali sme priateľmi dlhé roky.“
Svoje prvé finále Ligy majstrov ste hrali už v devätnástich rokoch. Aké ste počas neho prežíval emócie a aký to bol pocit vyhrať ho?
„Bol to ťažký rok. Jediný spôsob, ako sme mohli pokladať sezónu za úspešnú bolo vyhrať Ligu majstrov. Vyradili sme Manchester United a Bayern Mníchov, dvoch finalistov z predchádzajúceho roku. Neboli sme favoriti, pretože Valencia hrala skvelý futbal, ale v ten deň sme ich porazili. Vyhrali sme 3-0, hrali dobrý futbal a získali La Octávu.“
Čo ste cítili vo finále 2002, keď ste sa dozvedeli, že idete hrať?
„Ten rok bol iný, pretože tréner Del Bosque zvolil Césara namiesto mňa už o dva mesiace skôr. Keď som videl, že sa zranil, tak mi prebehlo hlavou strašne veľa myšlienok. Cítil som chvenie, pretože som hral len dva alebo trikrát za posledné mesiace. Bol som nervózny, lebo Nemci nás dostali pod tlak. Našťastie sa nám podarilo udržať víťazstvo a to bol zlom v mojej kariére.“
Každý si pamätá Zidanov gól, ale aj vy ste predviedli veľa dôležitých zákrokov. Ako veľmi ste vtedy tímu pomohli?
„No, oni to neboli až také veľké zákroky. Niektoré boli hlavičky po rohu, bolo to o reflexoch a rýchlych reakciách. Nemci nás dostali v posledných minútach pod tlak, vtedy som predviedol tri, alebo štyri zákroky, ktoré neboli veľkolepé, len som robil svoju prácu. Pomohli nám však dosiahnuť náš cieľ.“
Kto spadá do vašej päťky najlepších spoluhráčov?
„Mal som to šťastie, že som mohol hrať s mnohými skvelými hráčmi. Redondo bol v roku 2000 neuveriteľný. Fernando Hierro, Roberto Carlos, Figo, Raúl, Beckham, Guti, Ronaldo, Zidane… A teraz Cristiano, Benzema, Sergio Ramos… Nemôžem si vybrať len päť. Aj keby ste chceli odo mňa celú jedenástku, nevedel by som to presne povedať.“
Zdroj: realmadrid.com
