Na obzore je už Kylian Mbappé, ktorý minulý víkend opäť ohromil Európu galaktickým výkonom a Carlo Ancelotti sa chystá pridať ho na zoznam skvelých hráčov, ktorých trénoval.
Toto je nová výzva pre tohto krotiteľa ega, ktorý sa ako nikto iný vedel a vie preniesť cez ľudský, manažérsky a taktický rámec všetkých veľkých hviezd, ktoré mal a stále má pod velením počas 24 rokov strávených na lavičke.
Patrí medzi nich desať víťazov Zlatej lopty: Zidane, Rivaldo, Ronaldo, Ševčenko, Ronaldinho, Cannavaro, Kaká, Cristiano Ronaldo, Modrič a Benzema.
Netreba zabúdať, že vychoval aj 26 majstrov sveta: Talianov (Buffon a Cannavaro); Francúzi (Thuram, Deschamps, Henry a Zidane); Nemci (Kroos, Khedira, Neuer, Lahm, Hummels, Müller a Boateng); Brazílčania (Dida, Rivaldo, Roque Junior, Cafú, Kaká, Ronaldo a Ronaldinho); a Španieli (Casillas, Arbeloa, Sergio Ramos, Xabi Alonso, Fernando Torres a Javi Martínez).
„Na získanie titulov je vždy lepšie mať dobrých hráčov a slabého trénera ako dobrého trénera a slabých hráčov. Zlí hráči nevyhrávajú. Zidane v Juventuse zmenil môj pohľad na futbal. V Parme, prvom klube, ktorý som viedol, som odmietol podpísať Roberta Baggia, jedného z najväčších talentov v histórii talianskeho futbalu, pretože som už mal Enrica Chiesu a Hernana Crespa. Sústredil som sa na futbal, ktorý uzamkol hráčov na vopred určených pozíciách. Ak by sa to stalo po zmene koncepcie, ktorú začal Zidane, zostal by som pri Baggiovi. So Zidanom som urobil opačný proces. Postavil som tím okolo šampióna, ušil som mu oblek na mieru.“
To sú slová Carla Ancelottiho, v ktorých naznačuje, že tajomstvo futbalu spočíva v hráčoch a že časť jeho profesionálneho úspechu je založená na taktnom zaobchádzaní s nimi a zapojení sa do problémov talentovaných hráčov.
Mal ich k dispozícii toľko, že si mohol zorganizovať vlastný turnaj s tímami, ktoré sa dali poskladať zo všetkých hráčov, ktorých mal pod velením.
Tri alebo štyri starostlivo vybrané mužstvá by mohli bojovať v Lige majstrov alebo v Superlige, čo by jeho súčasného prezidenta tak potešilo. Pohľad na hypotetické tímy, ktoré vzišli z online vyhľadávania „hráčov Ancelottiho“, nás všetkých prekvapil ich počtom a kvalitou.
Už sú to dva roky, čo madridský tréner poskytol rozhovor televíznemu programu RAI s názvom Che tempo fa. Na otázku, kto bol najlepší hráč, ktorého trénoval, bola jeho odpoveď výrečná. „Aby som bol úprimný, ak mi povieš všetkých útočníkov, ktorých som trénoval, kúpim ti večeru na mesiac: Ronaldo, Cristiano Ronaldo, Ibrahimovič, Drogba, Benzema, Vinicius…“ Ak by pokračoval v recitácii, program by sa prerušil.
Všetko sa to začalo v sezóne 1996/97 v Parme, kde vo veku 37 rokov debutoval v Serie A. Tam Parma ukončila sezónu ako druhá, dva body za Juventusom, a tam sa stretol s hráčmi, ktorí sa dostali medzi futbalovú elitu a v niektorých prípadoch sa stali víťazmi majstrovstiev sveta 2006 s Talianskom, ako napríklad Buffon, ktorý mal na turnaji 18 rokov, Cannavaro a Lilian Thuram, ktorí vyhrali majstrovstvá sveta s Francúzskom v roku 1998. Okrem toho boli v kádri aj Enrico Chiesa, Hernán Crespo, Zola, Dino Baggio a ďalší.
Jeho prestup do Juventusu, kde nahradil Lippiho v sezóne 1998/99, ho pevne katapultoval medzi futbalovú elitu a do šatní plných špičkových hráčov. Počas prezentácie si Carlo musel podať ruku so Zidanom, Henrym a Deschampsom, ktorí deväť mesiacov predtým vyhrali svetový pohár s Francúzskom, a po ich boku bola galaxia hviezd: Montero, Davids, Conte, Filippo Inzaghi, Fonseca, Ferrara. … a 24-ročný Del Piero.
V nasledujúcej sezóne prišli Van der Sar, Zambrotta a Kovacevic a nakoniec sa rozhodol pre Del Piera. V treťom ročníku doplnil svoj skvelý káder o francúzskeho útočníka Trezegueta.
Po týchto dvoch skúsenostiach sa rozhodol vrátiť do Milána, kde sa mu darilo. Ba čo viac, poznal klub a mal trénovať hráčov, ktorých spoluhráčom bol ešte nedávno: Maldini, Costacurta, Gattuso, Albertini, Dida, Ševčenko, Nesta, Seedorf, Rui Costa, Pirlo, Filippo Inzaghi…
Tento káder v nasledujúcej sezóne posilnil Rivaldo, ktorý prišiel z Barcelony a vyhral majstrovstvá sveta v Kórei a Japonsku. Čerešničkou na torte bolo víťazstvo v Lige majstrov. Carlo sa začal dobre vyrovnávať s vnútornou konkurenciou a nespokojnosťou. V tíme sa nedialo nič, čo by nedokázalo vyriešiť spoločné jedlo a úprimný rozhovor s daným hráčom.
Sezóna 2003/04. Ešte viac šampiónov. Cafú a Kaká. Ďalší dvaja víťazi Svetového pohára. Tím už nemal veľmi čo zlepšovať, no na jeho osobné odporúčanie Miláno podpísalo Hernána Crespa.
Jeho ďalšou hviezdou bol 30-ročný Ronaldo s číslom 99 na chrbte, ktorý pricestoval do Milána v januári 2007. Carlo si ho pre zranenie nemohol užiť tak, ako by si želal, no zrodilo sa medzi nimi priateľstvo, ktoré stále trvá a ktoré futbalista vždy verejne oceňoval. „Pre mňa je Carlo určite najlepší človek, aký kedy vo svete futbalu existoval. Je priateľom všetkých, nielen mojím. Všetci ho milujú a ako tréner je úžasný kvalitou, víziou, schopnosťou pochopiť hráčov. Za svoju profesionalitu a charakter si zaslúži všetko, čo vyhral.“
Raz medzi nimi došlo k priamej konfrontácii. Boli to časy, keď sa Brazílčana pýtali na nadváhu a v rozhovore medzi nimi mu Ancelotti vynadal. Odpoveď bola okamžitá. „Čo chceš, tréner, aby som behal alebo strieľal góly?“ V ďalšom zápase strelil dva góly.
Sám Ronaldo si pred pár mesiacmi spomenul na ďalšiu story s Carlettom. „Deň pred zápasom nám dal DVD so súperom, aby sme ich mohli vidieť hrať. Vzal som si DVD, ale nesledoval som to a jedného dňa sa ma spýtal, či som videl, ako sa správajú obrancovia a brankár súperov. Bol som k nemu úprimný. Prepáčte, tréner, nemohol som ich vidieť, ale nebojte sa, určite videli moje pohyby.“
Sezóna 2008/09 bola Carlovou poslednou sezónou v Miláne a na jeho radare sa objavili dva nové asteroidy: 28-ročný Ronaldinho z Barcelony a 33-ročný Beckham, ktorý v predchádzajúcej sezóne opustil Real Madrid. Angličan prišiel v zimnom prestupovom období a medzi ním a trénerom sa rýchlo vytvoril dobrý vzťah: „Milujem Carla. Je to jeden z najlepších trénerov, akých som v kariére mal. Je skromný, má veľa vášne, je víťaz a bol úspešný všade, kde pôsobil. Jeho úspechy s Realom sú úžasné, neprekvapujú ma. Ako osobnosť nie je nikto lepší ako on; ani ako tréner. Pre mňa je to najlepší tréner Realu Madrid. Vie, ako si získať rešpekt hráčov a vie, ako z nich dostať to najlepšie.“
V roku 2009 nastal čas na skok do Premier League. Do Chelsea. Mal 50 rokov a hneď po príchode sa stretol so starým kamarátom Ševčenkom, ktorý mal 33 rokov, a ktorému musel povedať, že v takej veľkej konkurencii bude hrať len ťažko.
Hráč pochopil odkaz trénera a podpísal zmluvu s Dynamom Kyjev. Carlo mal už takmer 30-ročný veteránsky tím Blues. Prakticky všetci boli už etablovaní hráči: Terry (29), Lampard (31), Ballack (33), Deco (32), Drogba (31), Carvalho (31), Anelka (30)… Najmladší mal 27. Bol to Petr Čech v bránke. Okamžite ich naplno využil. Vyhral titul a Community Shield.
Nasledujúci január dostal v zimnom prestupovom období posilu v podobe ďalšieho majstra sveta Fernanda Torresa z Liverpoolu, proti ktorému debutoval na Stamford Bridge a triumfoval na Anfielde. Pod Ancelottiho vedením odohral Fernando 14 zápasov a strelil jeden gól. Prehral súťaž s Anelkom a Drogbom.
Späť na kontinent. Ďalšia liga na objavovanie. Do PSG prichádza v 20. kole a klub ešte nevstúpil do obdobia ekonomického boomu a káder zatiaľ netvorí veľa hviezd. Nájde sa tu Pastore, Matuidi, Gameiro…
Nasledujúci rok mali podpisy väčšiu hodnotu a mená a umožnili mu vyhrať Ligue 1: Thiago Silva, Verratti, Ibrahimović, Lavezzi… a 37-ročný David Beckham.
Po skončení zmluvy s Los Angeles Galaxy podpísal Angličan so súhlasom talianskeho trénera zmluvu s parížskym klubom na päť mesiacov. Nehral veľa: 10 zápasov, iba dva začal od prvej minúty.
So Švédom Zlatanom Ibrahimovičom si rozumel až tak, že od hráča dostával všelijaké lichôtky, keď sa dozvedel, že Talian predĺžil zmluvu s Realom Madrid. „Mal som šťastie, že som ťa mal ako trénera a ty si mal šťastie, že som bol tvojim hráčom. Ba čo viac, si ešte lepší človek ako tréner. Milujem ťa a teraz, keď som podpísal novú zmluvu, už ti nebudem musieť požičiavať žiadne peniaze.“
Jeho skúsenosti, program, povesť niekoho, kto vie, ako manažovať šatňu a hviezdy, mu otvorili dvere do Realu Madrid. S Kaká sa už nedal dokopy, no v rovnakom čase dorazili Bale, Isco, Illarra a Carvajal, ktorý sa vrátil z hosťovania.
Ďalší majstri sveta v jeho zbierke: Casillas, Sergio Ramos, Xabi Alonso a Arbeloa. Okrem toho Cristiano Ronaldo, Pepe, Benzema, Di María, Modrić, Marcelo… Na druhú sezónu prišiel ďalší majster sveta Kroos a nechýbal ani Khedira, ktorého poznal už skôr – ako aj hviezdy MS Jamesa a Keylora Navasa.
Po Serii A, Premier League, Ligue 1 a LaLige, v ktorých vo všetkých sa stal majstrom, vyskúšal Bundesligu a svoj klub par excellence, Bayern. Misia bola komplikovaná. Išlo o zvládnutie obdobia po Guardiolovi a mužstvo začínalo starnúť.
Na individuálnej úrovni to však bola ďalšia dobrá príležitosť pokračovať v pridávaní svetových šampiónov do svojej knihy slávy: Javi Martínez (2010) a Neuer, Lahm, Hummels, Thomas Muller, Boateng (2014), mal aj Lewandowskeho, Robbena, Ribéryho , Alabu, Thiaga… a Xabiho Alonsa, s ktorými sa stretol už v Reale Madrid.
V nasledujúcej sezóne sa mu opäť skrížili cesty s Jamesom… predtým, ako ho nečakane vyhodili po porážke v Lige majstrov 3:0 proti jednému z jeho bývalých tímov, PSG.
Prvýkrát v trénerskej kariére ho vyhodili. Odohral len šesť ligových zápasov, no neskôr sa ukázalo, že Carlov vzťah k veteránom v tíme, najmä Müllerovi, Robbenovi a Ribérymu, nebol najlepší a prišiel aj o dvoch dôležitých hráčov: Lahma a Xabiho Alonsa.
Už na konci minulej sezóny varoval niektorých hráčov, že ich pôsobenie nebude trvať večne a Hummelsa, Riberyho a Robbena nechal na lavičke v Parc des Princes.
Toto bol jeho verdikt. Po zápase, keď sa ho na to pýtali, s poloúsmevom odpovedal: „Nič neľutujem. Veľké tímy si musia zvyknúť na to, že na lavičku posadia veľkých hráčov.“
Mladý Mbappé vo veku 18 rokov svojou rýchlosťou zničil bavorskú obranu a nepriamo ovplyvnil odvolanie muža, ktorý môže byť v budúcej sezóne jeho trénerom.
Hľadanie klubu mu netrvalo dlho. Pred návratom do Serie A do Neapolu si dal pár mesiacov oddychu. Nebolo to nič také, na čo bol zvyknutý. Mal slušný káder, z ktorého vyťažil maximum. Skončil na druhom mieste, ďaleko od majstra, Juventusu, ale pred Milánom, Interom, Rímom… Insigne, Koulibaly, Zieliński, Fabián, Callejón, Allan… boli základom tohto Neapolu bez veľkých hviezd. V druhej sezóne ho v neúnosnej situácii v klube prepustil De Laurentiis.
S Neapolom sa rozlúčil 10. decembra a 26. decembra toho istého mesiaca sa stal trénerom Evertonu. Tretí manažér v Goodison Parku v tej sezóne. Ancelotti tam tiež nemal káder s ašpiráciami na veľké veci, ale prilákala ho história klubu a návrat do Premier League.
Jeho podpis bol považovaný za prevrat na oživenie klubu, ale s tým, čo mal, sa mu nepodarilo dostať za stred tabuľky: Pickford, Digne, Yerri Mina, André Gomes a Richarlison? Boli to jeho najpútavejší hráči.
Vo svojom druhom roku, na začiatku sezóny, nahradil viac ako polovicu kádra, ale James bol vo svojom treťom klube pod Ancelottim veľkou posilou.
Vtedy mu zavolali z Realu Madrid. Bez váhania sa navrhol ako najlepší možný tréner, keď sa ho José Ángel Sánchez spýtal, kto by bol podľa neho najvhodnejším trénerom na nahradenie Zidana.
A tak je to v tretej sezóne jeho druhého funkčného obdobia a nasledujúcich dvoch rokoch. Carlo sa ocitol späť v hlavnom meste Španielska s mnohými hráčmi zo svojej prvej éry a začal mentorovať nových: Alabu, ktorého mal v Bayerne, Courtoisa, Camavingu, Tchouaméniho, Rüdigera… a teraz, ako všetko nasvedčuje, Mbappého.
Filippo Inzaghi je hráčom, ktorého trénoval najviac sezón – 11 – z toho v Juventuse (3) a Miláne (8), celkovo v 332 zápasoch a vrátil mu to 161 gólmi.
Pirlo, Gattuso, Maldini, Kaladze a Ambrosini s ním pôsobili osem sezón a Dida, Seedorf, Kaká, Nesta, Ševčenko a Serginho sedem sezón. Kolumbijčan James je jediný, ktorého mal v troch rôznych kluboch: Real Madrid, Bayern a Everton.
zdroj: relevo.com
