Vyrastali ste v konfliktnej štvrti Neukölln v Berlíne. Ako to formovalo váš chrakter?
„Malo to určite veľký vplyv. V byte sme bývali šiesti súrodenci a nemali sme veľa peňazí. A v uliciach to bola veľmi nebezpečná štvrť, žilo tam veľa utečencov. Keď som bol malý, bolo normálne, že som sa bil na ulici.“
„Bolo to normálne. Tam, odkiaľ pochádzam, môžu prežiť len tí najsilnejší. A to som dnes ja. Vzdať sa nie je v mojej DNA, neexistuje to v mojej hlave. Mama ma za to nazýva vojakom! Som stále rovnaký, veľmi tvrdohlavý. Nerád prehrávam. Je pre mňa ťažké prijať zlyhanie.“
Mali ste v Neuköllne naozaj zlú situáciu? Nejaký vážny problém?
„Chvalabohu, že naozaj nie! Zločiny boli bežné a ak ich vidíte prakticky každý deň, stáva sa to pre vás normálne.“
Rozumiem…
„Bolo to normálne, stávalo sa to každý deň. Niečo také vidíte a ani sa vás to netýka. Čo sa však týka bitiek, bol som ich súčasťou.“
Máte z toho obdobia len zlé spomienky?
„Je to úžasné, pretože vtedy sme boli naozaj šťastní. Moja rodina bývala na 16. poschodí veľmi vysokého mestského paneláku. Rodičia ma nenechali vyjsť na balkón, pretože bol príliš nestabilný. Bol to pre mňa najlepší čas v živote.“
„Rodina je pre mňa veľmi dôležitá a vtedy sme boli spolu. Ale je to tak aj teraz. Chýbajú mi tie časy. Nemali sme veľa peňazí, ale boli sme spolu. V tomto smere sme boli bohatí. Nikdy sme sa nebavili o peniazoch.“
Ako sa žilo v tom malom byte?
„Sme štyria bratia a dve sestry. Spali sme podľa pohlavia, teda chlapci s chlapcami a dievčatá s dievčatami. Byt bol malý, ale mal tri izby. Rodičia veľa a tvrdo pracovali…“
Čo robili?
„Otec umýval riad v reštaurácii a mama bola v domácnosti. Keď vidíte, že vaši rodičia pre vás tak tvrdo pracujú, chcete ich jedného dňa nechať odpočívať. Vďaka Bohu, že som to mohol uskutočniť.“
Aká bola najdôležitejšia lekcia, ktorú vám dali?
„Vždy mi hovorili: Jediný spôsob, ako byť úspešný, je tešiť sa aj z úspechu iných. Nikdy mi nevštepovali, aby som niekomu niečo závidel. Je to dôležité aj preto, že dnes žijeme vo svete, kde sa ľudia príliš pozerajú na to, čo robia ostatní. Ľudia sa porovnávajú s inými ľuďmi.“
„Nerobím to. Verím, že každý človek je sám o sebe jedinečný. Toto je to najlepšie, čo ma naučili. Aj moja mama mi stále hovorila: „Vždy sa rešpektuj.“ Veľa sa hovorí o rešpektovaní druhých, no najprv si treba vážiť seba. Keď to robíte, automaticky rešpektujete ostatných.“
Čo ste robili po tom, čo ste dostali svoju prvú veľkú výplatu?
„Kúpil som rodičom dom v Nemecku. Bolo to moje prvé veľké potešenie. Teraz v tomto dome žije moja sestra, pretože moji rodičia odišli do Afriky a cestujú medzi kontinentmi.“
Navštívili ste lokalitu Sierra Leone?
„Bolo skvelé ísť tam. Teraz som tam veľkým vzorom pre najmenších. V Európe sa ľudia sťažujú, že sú v strese. Idete tam a uvidíte, čo to vlastne stres je. Rýchlo to pochopíš a povieš: „Ďakujem ti, Pane, za život, ktorý si mi dal.“
Čo je tam stresujúce?
„Priateľu, stres je to, že neviete, čo budete zajtra jesť. Toto je stres. Tu v Európe máme všetko, čo potrebujeme. Ale vždy chceme viac, viac, viac… Ísť tam je dobrá terapia.“
Kde ste začali s futbalom?
„V Neukölln na ulici! Tieto zápasy si viete predstaviť bez rozhodcu (smiech). Veľa faulov, tvrdá hra… Nikto nechcel prehrať. Kedysi sme stavili na naše hry: „Kto prehrá, musí kúpiť kebab pre víťazov.“ Tak si predstavte to napätie! Bolo to však skvelé.“
Tam vás začali volať Rambo?
„Áno, áno [smiech]. Pretože som bol vždy pripravený na akciu.“
Je to stále to isté!
„Pre mňa bol John [Rambo] rovnaký: ak ti môžem ublížiť, ublížim ti [smiech]. Preto ma chalani volali Rambo.“
Aké boli vaše futbalové idoly v detstve?
„Vždy sa pozeráte na útočníkov. Ronaldo bol vlastne môj idol. Bol rýchly, dával góly… bol najlepší.“
Stretli ste sa s nim?
„Osobne ešte nie. Keď som však podpísal zmluvu s Realom, dostal som možnosť zavolať mu cez telekonferenciu.“
Prečo sa tak stotožňujete s Pepem?
„Mne sa veľmi páči, proste sa mi páči. Veľa ľudí si myslí, že bol príliš agresívny, no ja si myslím, že je to vynikajúci hráč. Videl som sa v ňom. Krížili sa v ňom dve postavy. Počul som, že je skvelý… Ale na ihrisku… No, je to iný muž. Pre mňa bol v top 3 stopérov tejto generácie.“
Nebojíte sa, že vás označia za agresívneho futbalistu?
„Červenú kartu som nevidel za posledných 5 rokov ani jednu. Ľudia vedia, že rád hrám na ihrisku agresívne, no zároveň hrám maximálne čisto.“
Začínali ste v Stuttgarte, no váš veľký výbuch nastal v Ríme. Pracovali ste s mnohými talianskymi trénermi: Spallettim, Sarrim, Contem… A teraz s Ancelottim. Je vo vašom futbale taliansky gén?
„Prestup do Ríma bol najdôležitejším krokom v mojej kariére. Páči sa mi všetko, čo sa mi tam stalo. Naučil som sa veľa taktiky a milujem mentalitu talianskych trénerov. Keď ich však porovnáme, Ancelotti je úplne iný ako zvyšok.“
Prečo?
„Conte je veľmi tvrdý a Spalletti je rovnaký. Aj Sarri vyžaduje veľa… Ale Ancelotti je iný. Je to gentleman, má veľa skúseností, je pokojný… K Realu Madrid sa hodí ako uliaty, pretože vonku je veľký tlak, obrovský a potrebujete niekoho, kto prinesie pokoj. Robí to bravúrne.“
Aký je váš vzťah s Ancelottim?
„Dobrý, ako ostatní hráči. Cítim sa byť rešpektovaný a prijatý, čo oplácam.“
Je to typ trénera, ktorý sa s hráčmi veľa rozpráva?
„Príde sa porozprávať a tak, aj žartuje… To je super. Nie je to však ani tak, že by sa každý deň bolo o čom rozprávať. To svedčí o jeho skúsenostiach. Vie, kedy k vám má prísť. Presne pozná tento moment.“
Preto je iný…
„Určite. Vie, kedy sa má prísť porozprávať. A ty si povieš: „Ach, to som potreboval!“ Vďaka tomu je najlepší.“
Koniec prvej časti.
zdroj: as.com
