„Moje detstvo v Neuköllne? Nemali sme telefóny, aby sme si volali: „Hej, stretnime sa.“ Nie. Jednoducho sme sa pozreli z okna, videli sme, že niekto hrá futbal, a išli sme. To bolo naše volanie. To je na Nemecku pekné, že všade sú takéto ihriská. Lenže dnes sa už nevyužívajú tak často, pretože sme ľudia a presunuli sme sa do digitálneho života.“
„Ak niekomu chýbalo jedlo alebo mlieko, išiel k susedovi a opýtal sa. Delili sme sa o všetko. Taký to bol pocit. Bola to jedna z najlepších skúseností v mojom živote.“
„Aj dnes vidno, že futbal spája. Práve to nás vtedy spájalo. Nemusíme hovoriť rovnakým jazykom, aby sme rozumeli futbalu. Potrebujeme loptu, potrebujeme niekoľkých hráčov a takto sme si vytvárali puto, čoraz silnejšie. Ak niekto nepoznal jazyk, všetci sme rozumeli jazyku futbalu. Bolo to nádherné a trvá to dodnes. Dnes hráš s množstvom ľudí z rôzneho prostredia: s černochmi, belochmi, hocikým – na tom nezáleží.“
„Pre mojich rodičov bol príchod sem zo Sierry Leone jednoduchý v tom zmysle, že išlo o to, aby sme my, mladí, mali lepší život. Človek k nim cíti najvyšší rešpekt. Nie je ľahké nechať nejaké miesto za sebou a začať odznova niekde inde. Najmä preto, že ľudia nehľadajú útočisko preto, že chcú – nie, robia to preto, že musia. Nemajú inú možnosť. Keďže sa to týkalo mojej rodiny, dokážem týchto ľudí pochopiť a súcitiť s nimi. Je dôležité, aby ich vypočuli.“
Stereotypy o utečencoch?
„Všade sú dobrí aj zlí ľudia. Žiaľ, jedno ide ruka v ruke s druhým. Taký je život. Niektorí mali s utečencami hrozné skúsenosti. Treba však byť aj férový, sú takí, ktorí sem prichádzajú s dobrými úmyslami a naozaj chcú zmeniť svoj život. Ak niekto spácha zločin a tá osoba je napríklad čierna, znamená to, že každý černoch je zločinec? Nie, treba sa zaoberať tou konkrétnou osobou… Ľudia musia trochu viac premýšľať. Ja mám veľa energie na to, aby som pomáhal tým, ktorí sú v núdzi.“
Druhá sezóna bez trofejí?
„Také veci sa môžu stať, že dva roky nevyhráš trofej. Samozrejme, je okolo toho veľa hluku a všetkého možného. Je veľa vecí… Nepovedal by som, že dôležitejších… Toto je futbal, môže sa to stať. Treba jednoducho urobiť správne kroky, byť k sebe úprimný, vziať si správne ponaučenia a ísť do ďalšieho roka. Je to veľmi jednoduché. Čo máme robiť? Máme na konci dňa ďalej plakať nad poslednými sezónami? Nie. Treba si vziať správne ponaučenia a ísť ďalej, pretože to, čo je už stratené, sa nedá získať späť.“
„Taká veľká krajina ako Nemecko, s takou veľkou futbalovou históriou, nejde na majstrovstvá sveta len preto, aby povedala: „Ahoj, sme tu.“ Snažíš sa urobiť všetko najlepšie, ako vieš. Samozrejme, dnes sú tímy, ktoré sú pred nami. Niekedy však nie je zlé byť v pozícii podceňovaného.“
zdroj: theguardian.com
