Blízko k výhre nad Argentínou na Copa América?
„Áno, odohrali sme skvelý turnaj, pre mňa osobne bol úžasný. Chceli sme získať titul a boli sme blízko, ale kvôli vonkajším faktorom sa nám nepodarilo stať sa majstrami Ameriky.“
„Rozhodca nám neodpískal dva pokutové kopy a podľa mňa jeden z nich bol úplne jasný. Po všetkých zápasoch boli zverejňované audiozáznamy z VAR-u, ale vo finále už nie. To je zvláštne.“
„My sme mali ťažšieho pavúka – bola tam Brazília, Uruguaj a silní súperi, zatiaľ čo oni hrali na strane, kde boli slabší protivníci. Okrem toho sme museli viac cestovať, aj keď v tom nehľadáme výhovorky. Boli sme vo výbornej forme, finále sme odohrali skvele a oni skórovali tri minúty pred penaltovým rozstrelom.“
„Vyhrali všetko, nehovorím, že si víťazstvo nezaslúžili – ak sa stali majstrami, tak preto, že si to zaslúžili – ale pravdou je, že tieto vonkajšie faktory mali vplyv a oslabili nás.“
Aké to je nosiť číslo 10 v reprezentácii Kolumbie?
„Je to sen, ktorý máš odmala a ktorý chceš naplniť. Od chvíle, keď si obliekam dres, je to niečo výnimočné – mať za sebou celú krajinu a byť kapitánom skvelej generácie.“
„Ako kapitán sa snažím, aby sa všetci cítili dobre. Rozprávam sa s nimi, zisťujem, čo sa deje, snažím sa poradiť. Nie je to len páska na ruke, pre mňa je dôležité aj to, čo sa deje mimo ihriska.“
Cítite tlak celej krajiny?
„Je to dobrý tlak, pretože je to splnenie sna a spôsobuje to, že chcem hrať ešte lepšie. V Medellíne nemôžem voľne chodiť po ulici, môžem ísť niečo zjesť, ale nie na miesta, kde je veľa ľudí, lebo to by bolo nemožné. Zvyčajne si vyberám reštaurácie s viac súkromnými zónami.“
Kde najviac cítiš svoju popularitu – v Španielsku alebo v Kolumbii?
„Aj v Španielsku, najmä počas môjho posledného pôsobenia v Rayo. Fanúšikovia ma žiadali o fotky a Madridistas ma oslovovali na ulici a pýtali sa: „Prečo si odišiel?“. V Madride som dával pekné góly a myslím, že preto ma stále majú radi.“
Ako zvládaš kritiku?
„Kedysi ma to zasiahlo, teraz už nič nečítam. Od roku 2020 nechodím na X, nepoužívam Facebook, len Instagram a TikTok. Sústreďujem sa na seba – viem, kedy hrám zle a kedy dobre, som si vedomý svojich výkonov.“
„Dnes je futbal veľmi ovládaný výsledkami – zahráš zle, ale dáš gól alebo prihráš na gól a zrazu všetci tvrdia, že si odohral skvelý zápas. Sám som to zažil. Samozrejme, radšej vyhrám a zahrám zle.“
Ako zvládaš prehry?
„Nerád prehrávam, ale keď sa vrátim domov, snažím sa to oddeliť od rodinného života. Vždy chcem vyhrávať a hrať dobre. Keď som bol v Madride, naučil som sa s tým všetkým vyrovnať, pretože som bol vždy v centre pozornosti a keby som sa zaoberal všetkým, čo sa hovorí, zbláznil by som sa.“
„Predtým, keď som niečo čítal, často ma to motivovalo – myslel som si vtedy: „Dokážem im, že sa mýlia.“ Rád hrám na štadiónoch, kde na mňa pískajú.“
Aké bolo tvoje detstvo?
„Bolo šťastné. Nemal som všetko, ale mal som to, čo som potreboval na to, aby som bol šťastný – loptu a kopačky. V škole som bol hrozný, len na telocviku som bol dobrý. Keď som bol dieťa, bol som najlepší vo svojom tíme.“
„Vo veku 12–13 rokov som začal veriť, že môžem byť futbalistom, pretože som videl, že mám talent. Ale, samozrejme, všetko sa muselo dobre vyvinúť, pretože som mal kamarátov, ktorí mali viac zručností ako ja, a aj tak si kariéru neurobili.“
„Je vo futbale potrebné šťastie? Neviem, ale určite sa musí spojiť veľa vecí, aby si sa dostal na najvyššiu úroveň. Nikdy som nebol rýchly. Pracoval som na tom a stále na tom pracujem, najmä na dynamike na krátkej vzdialenosti, aby som dokázal nechať súperov za sebou.“
Ako spomínaš na hranie v Argentíne a v Porte?
„Bez VAR-u som dostával množstvo kopancov, bolo veľa faulov. Keď som hral v Južnej Amerike, futbal bol fyzickejší a priamočiarejší.“
„Po prestupe do Porta som si všimol rozdiel – hra bola plynulejšia, prihrávky rýchlejšie, ale vďaka technike som sa ľahko prispôsobil. Podľa mňa sú kvalifikácie na Majstrovstvá sveta v Južnej Amerike náročnejšie ako v Európe.“
Ako vyzeral tvoj prestup do Realu Madrid?
„Počas majstrovstiev sveta mi Jorge Mendes povedal, že ma chce Real Madrid. Upozornil ma: „Nestrácaj koncentráciu,“ čo mi dodalo ešte viac motivácie.“
„O chvíľu neskôr som hral zápas proti Japonsku – prišiel som na ihrisko a dal som gól. Potom som dal dva góly proti Uruguaju. Tá informácia mi dala ďalšiu silu. Mal som 22 rokov a povedal som si: „Musím hrať ešte lepšie.“ Vtedy som sa stal najlepším strelcom šampionátu.“
Prečo si si vybral Madrid?
„Chceli ma aj Manchester City a PSG, ponúkali obrovské peniaze, platy na úrovni tých, ktoré sú dnes štandardom, ale vybral som si Real Madrid, pretože mi zavolal Florentino a spýtal sa: „Chceš slávu alebo peniaze?“.“
„Vždy som bol Madridista. Real Madrid je Real Madrid. Keď som tam prišiel, pomyslel som si: „Ako mám hovoriť s Ramosom, Karimom, Modrićom, Cristianom či Ikerom?“.
„A potom som vošiel do šatne a všetci boli v pohode, ako by hrali spolu na sídliskovom ihrisku. Florentino ma vždy dobre bral, dlho som s ním nehovoril, ale viem, že som vždy bol jedným z jeho obľúbencov.“
„Keď som odchádzal do Bayernu, povedal mi: „Škoda“. Do Realu som prišiel v rovnakom čase ako Ancelotti. V tíme boli Kroos, Isco, Benzema a Bale, takže som si myslel, že v prvom zápase hrať nebudem, pretože som mal za sebou len päť dní tréningov. Ale Carlo ma postavil do základu a odohral som 60 minút.“
Tvoja prvá sezóna?
„Dal som viac ako 14 gólov a mal som 15 asistencií, bola to špeciálna sezóna, podobná tej, ktorú teraz zažíva Bellingham vo svojom prvom roku.“
„Jeho hra sa mi veľmi páči. Myslím si, že môže vyhrať Zlatú loptu. Samozrejme, ja som mal smolu, pretože som musel súperiť s Messim, Cristianom, Iniestom, Xavim, Suárezom, Neymarom…“
„V roku 2014 som skončil na ôsmom mieste, pred sebou som mal všetkých týchto gigantov. Chcel by som získať Zlatú loptu, bol som blízko, ale pravdou je, že som sa viac sústredil na Ligu majstrov.“
Konflikt s Benítezom?
„Mal som s ním nezhodu. Najprv na mňa stavil, ale potom už nie. V jednom zápase ma vystriedal a Bernabéu ho za to vypískalo. Vtedy som urobil gesto a on si asi myslel, že som poštval fanúšikov proti nemu a zobral to zle.“
Ancelotti?
„To, či tréner uspeje, závisí do veľkej miery od toho, ako vedie skupinu. Ak sa pozrieš na Carletta, uvidíš, že všetci hráči, ktorí hrali v jeho tímoch, dosahovali vysokú úroveň.“
„Kaká hral skvele pod ním v Miláne, v Madride sa to isté stalo s Cristianom, Vinim, Rodrygom aj so mnou. Ancelotti je výnimočný tréner, pre mňa najlepší na svete. U neho som vždy hrával.“
Zidane?
„Vždy bol mojím idolom. Niekedy prišiel na tréning a mal viac kvality ako my všetci dokopy. Keď sa stal trénerom, médiá okolo toho urobili senzáciu.“
„Nemal som s ním žiadny konflikt, nebol som na neho nahnevaný, ako niektorí tvrdili, ale našiel dobre fungujúci tím, kde pre mňa nebolo miesto. Hral som pod jeho vedením, ale v kľúčových zápasoch ma nenasadzoval – vybral si Kroosa, Casemira a Modrića, čo bolo pochopiteľné.“
Vzťah s médiami?
„Trpel som kvôli tomu, lebo často si vymýšľali príbehy, že vraj sa o seba nestarám alebo netrénujem, a ja som vždy pracoval naplno. Keby to bolo inak, tak vo veku 33 rokov nemôžem hrať na takej vysokej úrovni ako na Copa América.“
„Viac to bolelo mojich blízkych – pýtali sa ma: „Prečo nič nepovieš?“, ale ja som veril, že najlepšie odpoviem na ihrisku. Keby som sa naozaj o seba nestaral, nedokázal by som súťažiť. Nemám zášť voči španielskym médiám. Treba vedieť odpúšťať.“
Rodina?
„Je veľmi málo ľudí, ktorí ma naozaj poznajú. Tí, ktorí ma dobre spoznali, hovoria: „Škoda, že ľudia nevidia, aký si v skutočnosti.“ Rád žartujem, som veľmi vtipný chlap.“
„Moja mama, moje dve deti a nevlastný otec ma vždy podporovali. Môj syn sa zaujíma o futbal a už teraz sa tým začína zaoberať, čo sa mi nepáči.“
„Často hrám preto, aby boli na mňa hrdí. Moja dcéra bola na všetkých zápasoch Copa América. Bola hrdá na svojho otca. Veľmi mi chýba, býva v Miami. Nechcem, aby sa môj syn stal futbalistom, pretože na neho okamžite bude vyvíjaný tlak spojený s mojím menom.“
„Ak to bude chcieť sám, tak v poriadku, ale nechcem, aby sa cítil nútený. Keby som sa nestal futbalistom, neviem, čo by som robil. Vždy som chcel hrať futbal a nikdy som si nepredstavoval inú cestu.“
„Stále som pred zápasmi trochu nervózny, pred vstupom na ihrisko. Viem, že keď skončím kariéru, veľmi mi to bude chýbať, preto každý zápas prežívam, akoby bol môj posledný.“
Plány na ukončenie kariéry?
„Chcem si zahrať na MS v roku 2026 a potom uvidím, či moje telo dovolí hrať ešte rok, dva, alebo už nie. Po šampionáte sa rozhodnem. Moja dcéra chce, aby som hral do 39 rokov.“
„Myslím si, že môj štýl hry, založený na technike a nie na fyzickosti, mi môže pomôcť pri dlhšej kariére. Ak po majstrovstvách skončím, moja dcéra ma zabije!“
„Kvôli nej by som si to asi ešte premyslel. Po skončení kariéry by som chcel byť majiteľom alebo prezidentom nejakého klubu, ale nie trénerom. Rád sledujem futbal, ale s odstupom. Nemyslím si, že za tri roky náhle pocítim chuť trénovať.“
Sleduješ zápasy?
„Nie veľmi, pretože futbal sa stal monotónnym. Nikto nerobí niečo, kvôli čomu by si si povedal: „Chcem sledovať jeho hru.“ Teraz je všetko rýchle, priame. Už nie sú hráči ako Neymar, Messi, Cristiano alebo Robben, ktorí by robili niečo výnimočné. Vinícius má viac sily, Neymar viac techniky. Sledujem zápasy a často sa nudím.“
Ako hodnotíš Real?
„Nesledujem ich príliš často, ale minulú sezónu vyhrali Ligu majstrov. S Mbappém budú ešte silnejší. Aj Barcelona vyzerá dobre. Lamine mi pripomína mňa samého, bude veľkým hráčom, vidno na ňom určité veci, ktoré mal Neymar. Keby nebolo Messiho a Cristiana, Neymar by mal tri Zlaté lopty, ale bohužiaľ musel súperiť s týmito príšerami.“
Najlepší futbalista na svete? Môj rebríček: Mbappé, Bellingham, Vinícius.
Pirlo alebo Kaká? Pirlo.
Pirlo alebo De Bruyne? De Bruyne.
De Bruyne alebo Zidane? Zidane.
Zidane alebo Bellingham? Zidane.
Zidane alebo Özil? Zidane.
Zidane alebo Isco? Zidane.
Zidane alebo James? Zidane bol skvelý, vo svojom vrchole vyhral majstrovstvá sveta, ale… James.
James alebo Modrić? James.
James alebo Kroos? James.
James alebo Xavi Hernández? Vo svojom vrchole – James.
zdroj: as.com
