1. časť rozhovoru
Vráťme sa trochu späť. Top Isco sa bol v rokoch 2012 až 2018. Skvelá sezóna v Málage, prestup do Realu Madrid, štyri Ligy majstrov, hviezda národného tímu… Potom však prišla operácia slepého čreva, vyhodili Lopeteguiho, prišiel Solari a od tej chvíle sme nevideli najlepšieho Isca. Je to zlomový bod v Iscovej kariére?
„Viete čo sa stalo? Ste v Reale Madrid a ste na najväčšom mieste, o aké futbalista môže túžiť. Ste v najväčšom klube histórie, kde ste zažili aj zlé chvíle, no nakoniec sa vždy vrátite… Vždy skončíte so 40-50 odohratými zápasmi.“
Vy ste ten, kto skončil s triom BBC.
„Presne tak, preto to hovorím. Že som sa nakoniec vždy popasoval s ťažkosťami a hral. Bol som v základnej jedenástke v dvoch finále Ligy majstrov, vo finále Copa del Rey, v Superpohári… Do roku 2018 som dokázal byť vo všetkých dôležitých momentoch a ako hovorím, Real Madrid je najlepší tím v histórii.“
„A tu, v úvodzovkách, nastáva problém. Pretože odísť z Realu Madrid v správnom momente, kedy by ste to mali urobiť, je najťažšia vec na svete a stalo sa to mnohým hráčom. A teraz som späť v roku 2018. Mal som naliehavú operáciu slepého čreva. Lekári mi povedali, že ide o zložitý prípad a že budem mimo hry viac ako mesiac.“
„Ale hral som po 20 dňoch. Potom ma lekári varovali, že na mňa budú tlačiť, aby som sa vrátil skôr a že budem v poriadku, ale že to tak v skutočnosti nebude a budem trpieť… Mužstvo však zažilo zlé chvíle kvôli prehrám proti Alavésu či CSKA a cítil som, že musím vynaložiť úsilie, aby som tímu pomohol.“
Vykopli Lopeteguiho a prišiel Solari.
„Presne tak. A od tohto momentu už Isco pre nikoho neexistoval. Ani pre trénera, ani pre asistentov, ani pre nikoho. Nikto mi nevysvetlil, prečo som zrazu prestal mať minúty. Keď som sa opýtal priamo Solariho, povedal mi, že sa nič nedeje, ale rozhodne tréner.“
„Pamätám si, že som hral s Melillou a bez slova ma nechal v niekoľkých zápasoch na tribúne, napríklad proti Rímu. Nebol som ani na lavičke. Bral ma na zápasy, aby som sledoval zápasy z tribúny. Necítil som podporu zo strany klubu ani nikoho. A teraz, keď sa na to pozerám z tejto perspektívy, vidím, že som mal odísť. Ale odísť z Realu Madrid je veľmi ťažké.“
„Pretože ako som vám sám povedal, vždy som dokázal veci zvrátiť. Boli ponuky, ktoré pre mňa mali, alebo hovorili o tom, že kúpia hráčov na môj post a bude sa mi ťažko hrať, no vždy som hovoril, že dostať sa na toto miesto ma stálo veľa a je mi to jedno.“
„Povedal som, že budem súťažiť s kýmkoľvek. Ale tento čas bol iný… vtedy som mal odísť.“
Ale čo sa stalo Solarimu?
„Úprimne už neviem. Po jednom z tých zápasov, kde ma nechal na tribúne bez akéhokoľvek vysvetlenia, mi zavolal, že trénujem dobre a že mi začne veriť. V ďalšom zápase ma opäť nechal na tribúne, takže naozaj neviem, či sa mi len nesmial… Je jasné, že som urobil chybu a mal som odísť. Ale prišiel Zidane a predtým sa mi pod ním hralo dobre.“
Čakali ste od Zidana viac?
„Nie. Myslím, že Zidane odo mňa čakal viac, to je pravda.“
Vzdali ste sa?
„Zizou prišiel na konci sezóny a ja som nepodával dobré výkony, to je pravda. Bol to veľmi ťažký rok kvôli všetkému, čo som povedal. Bol som úplne demoralizovaný. Bol som aj po MS, hlava s telom už ďalej nevládali. Ďalšiu sezónu som začal bez toho, aby som hral, ale niečo mi cvaklo v hlave a bolo to ako po iné roky, keď som začal hrať dôležité zápasy: proti PSG v Lige majstrov, proti Barcelone na Camp Nou, v Superpohári v Saudskej Arábii, proti City v Lige majstrov, strelil som gól…“
„Bol som späť, ale potom prišla pandémia. A po pandémii som prestal hrať. Úprimne povedané, bola to skôr moja chyba. V nasledujúcej sezóne som nepodával dobré výkony a moje dobré chvíle v Reale Madrid sa skončili. S Carlettom som odohral 2-3 zápasy a to bolo všetko, ale bol ku mne úprimný a ja som to prijal. Snažil som sa dobre trénovať a využiť minúty, ktoré mi venoval.“
Boli časy, keď ste patrili medzi najlepších na svete a považovali vás za svetovú hviezdu s potenciálom Zlatej lopty.
„Mal som dobré momenty, to je pravda. Rok majstrovstiev sveta v Rusku a sezóna pred tým bola skvelá. Od majstrovstiev sveta sa však všetko zrútilo.“
Už vás prestalo baviť byť na ihrisku?
„Dá sa povedať, že viem kedy som šťastný a kedy nie. Keď Julen odišiel, prišiel Solari a ja som nemal šancu hrať, stal som sa apatickým. Čo ešte musím urobiť, aby ma v klube považovali za dôležitého? Pomyslel som si. Áno, v roku majstrovstiev sveta mi predĺžili zmluvu, pretože mi zostávala jedna sezóna. Aj preto, že som mal ponuky. Báli sa, že pôjdem k nejakému rivalovi.“
Hovoríte o Barcelone?
„Áno, hovorím o Barcelone. Ozval sa Bartomeu a zároveň, koľko vtedy Bartomeu platil… Ale v Reale som sa s kolegami cítil výborne, s úžasnou atmosférou v šatni… Bol to tím mojich snov, s ktorým som vyhral to, o čom som sníval… Z Realu by som neodišiel ani za všetko zlato sveta. Navyše, toto mesto je úžasné. Vedel som, že inde nebudem taký šťastný, ako som si všetko užíval v Reale.“
A čo zlé urobil Isco vo svojom každodennom živote?
„Počas pandémie, keďže sme nemali žiadne oznámenie o návrate, to bol pre všetkých neistý moment a ja som sa uvoľnil. Nepracoval som z domu tak, ako by som mal. A keď poľavíte, prejaví sa to. A zaplatil som za to. Ale odvtedy vás môžem ubezpečiť, že som späť a tvrdo makám, ale futbal závisí od trénerov, spoluhráčov v lepšej forme… A ty to musíš akceptovať.“
Čomu bude čeliť tím, ktorý podpíše zmluvu s Iscom?
„Isco pracujúci, ochotný hrať futbal, ochotný ukázať, že je v dobrej fyzickej kondícii… To je všetko. Zostávam motivovaný s veľkou túžbou hrať futbal. Som mladý a chcem trénovať, strieľať góly, asistovať, užívať si, posúvať tím, súťažiť… Veľmi sa teším.“
Nepamätám si vaše vážne zranenia.
„Nie, nič vážne som nemal. Nikdy som nemal svalové zranenie. Raz som mal zlomený členok, ale to je všetko.“
Preto hovorím, že hoci sa to nedá porovnať so zranením, myslíte, že prežívate horšiu situáciu momentálne?
„Myslím si, že je to horšie ako zranenie. Pretože keď si zranený, vidíš svojich spoluhráčov, môžeš ísť do šatne, zdieľaš s nimi tieto chvíle, chodíš na zápasy… Teraz som sám, zostávam doma, trénujem sám… Teraz nemám loptu, na ktorej by som sa mohol usmievať.“
„Dúfam však, že to čoskoro skončí. Musím si zvoliť to správne, spraviť dobré rozhodnutie, pretože nechcem urobiť chybu. Nechcem urobiť ďalší zlý krok vo svojej kariére, pretože by som sa s tým ťažko vyrovnal, aj keď si myslím, že by som to dokázal, pretože som odvážny chlap a jednoducho by som to urobil. Ale nechcem sa mýliť.“
Ale určite budete hrať, však? Isco neodíde do dôchodku.
„Kariéru nekončím. Budem hrať kdekoľvek budem. Futbal hrám od svojich troch rokov a nikdy som neprestal. Do teraz. Čoskoro sa však vrátim. Mal som ponuky z Talianska, Turecka, Saudskej Arábie, Španielska… Ale nechcel som nikam ísť, kým som nebol mentálne pripravený. Teraz som.“
Uprednostňujete Španielsko?
„V tomto momente uprednostňujem odchod. Hral som vo Valencii, Malage, Seville a Madride. Som nadšený z hry v inej lige, učenie sa iného jazyka, osobný rozvoj aj mimo Španielska… Nezatváram žiadne dvere.“
Pozerali ste v poslednej dobe futbal?
„Áno. Na chvíľu som bol odpojený, ale na konci som to dostal do seba a vraciam sa k zápasom. A keď pozerám futbal, mám ešte väčšiu chuť hrať. Závidím kamarátom, ktorí hrajú, pretože som sa narodil pre hranie. Chýba mi zaväzovanie kopačiek, tráva, chodenie von trénovať… Veľmi mi to chýba.“
Zmenili ste sa veľmi po osobnej stránke?
„Fíha… Pravda je taká, že ani keď som bol na vrchole, neuletel som si, a ani keď som bol dole, nepovedal som si, že som katastrofa. Myslím, že som bol vždy dosť vyrovnaný. Teraz, keď sa mi nedarí, chcem tomu dať hodnotu. Užil som si veľa chvíľ s rodinou, čo predtým nebolo možné. Tie chvíle s deťmi mi veľmi pomohli.“
Máte nejaký sen na splnenie?
„Je pre mňa ťažké niečo vidieť, taká je pravda. Ale potešilo by ma, keby som niečo vyhral s reprezentáciou. Je to tŕň v krku, pretože som mohol hrať len na majstrovstvách sveta. Ja som napríklad nikdy nebol na EURO.“
Je to krásna výzva.
„Prečo nie? Videl som, ako sa Navas, Cazorla a Albiol vrátili vo svojom veku, pretože si to zaslúžili a hrali dobre. Nestrácam nádej ani vzrušenie. Mám chuť vynaložiť tú námahu a vytrhnúť si ten tŕň z tých posledných rokov, keď som si to až tak neužíval, keď som bol apatický kvôli osobným problémom… Chcem sa toho zbaviť a o 6, 7 či 8 rokov na dôchodku, by som si mohol povedať, že som sa dokázal dostať zo zlých chvíľ. Chcem odísť z futbalu krásnym spôsobom.“
Zmizli ste na sociálnych sieťach a až teraz sa pomaly opäť ukazujete, alebo aspoň dávate niečo z tréningu.
„Je to pravda… No počujem aj ten hluk, že som lenivý. A hoci som sa trochu hanbil uverejňovať tieto tréningy, videl som iných kolegov predvádzať svoju prácu a nie je s tým problém. S pomocou terapeuta a trénerov som pomaly naberal odvahu. Pravdou je, že už dlhšie trénujem 2-3x denne a chcel som, aby aj mužstvá vedeli, že som sa výborne pripravoval a s futbalom som sa nerozlúčil. Mám väčšiu túžbu ako kedykoľvek predtým.“
Internet je ťažký a ublížil vám.
„Áno, je to ťažké.“
Keď si prečítate, že za toto všetko môže vaša partnerka Sara, čo si myslíte?
„Že je to tá najhlúpejšia vec, ktorú môže chlap povedať, mierne povedané, pretože to hovoria len chlapi. Obmedzení muži, to je jasné. Neviem, ako to povedať, aby to neznelo zle. Moja žena je tým ovplyvnená a občas si to prečítam aj ja… Vidím, ako ľudia urážajú Saru, že nehrám dobre. Pozriete si ich profil… A je to.“
„Neviem, či obviňujú matky, manželky, či dcéry, že sa im v práci nedarí. Keď som začal chodiť so Sarou, prežil som najlepšie chvíle v Reale. Potvrdzujú to aj čísla. Pravdou je, že moja žena ma vždy podporuje a tlačí na mňa, aby som sa nevzdával a išiel za svojimi výzvami a snami. Vždy chce, aby som bol lepší a najviac oslavuje moje úspechy.“
Prečo odišla zo sociálnych sietí?
„Ja sám na ne chodím stále menej a menej, pretože vidím, čo sa tam deje. Ľudia bez tváre, s falošnými menami, beztrestne… Všetko, čo robia, je vytváranie nenávisti, ktorej je u nás príliš veľa. Veľkú nenávisť vo svojich športových debatách vyvolávajú aj médiá.“
„Nie všetci a ani nebudem nikoho menovať, ale hovoria sa barbarské veci, ktoré potom ľudia berú ako svoje myšlienky. Existujú prieskumy, či je futbalista tučný, či futbalista provokuje… To sa pretavuje do nenávisti a polarizuje rôzne skupiny fanúšikov. A je jasné, že z tribún počuť urážky a vyhrážky také radikálne, že by v športe nikdy nemali mať miesto.“
Chceli by ste, aby sa jeden z vašich synov stal futbalistom?
„Pozrite, nakoniec je to veľmi krásne povolanie. Ak radi hráte futbal, je to skvelé. Cestujete, spoznávate tisíce miest, tisíce krajín, veľa ľudí… Je to nádherný šport. Bol by som nadšený, aj keď si myslím, že pre všetkých troch to bude ťažké. Budeme ich podporovať v ich rozhodnutiach.“
Čo hovoríte o svojej situácii svojim synom, najmä tým najstarším?
„Najstarší má najradšej futbal, aspoň zatiaľ. Vždy pozerá moje videá, videá s inými hráčmi, góly… A áno, hovorím mu o svojej situácii. Vždy rád chodil na štadión. Miluje zápasy a cestovanie, aby ma sledoval. Má veľmi dobrú pamäť. Pamätá si finále v Kyjeve a mnohé dôležité momenty mojej kariéry. Hovorím mu: „Synu, buď si istý, že sa vrátim a že si ma užiješ. Budeš veľa cestovať po svete, aby si videl svojho otca.“ A má z toho veľkú radosť.“
Toho sa držím. „Mágia“ sa vráti.
„Dúfam. To je to čo chcem.“
zdroj: marca.com
