„Odpoviem po anglicky, ak môžem, aby som to vyjadril presnejšie. Je to ťažká téma, lebo… dnes sa o takýchto veciach hovorí ešte ťažšie než kedysi. Zápas som sledoval naživo. Chcel som pozrieť Dortmund, ale nemal som prístup na Prime Video [smiech], takže som nakoniec pozeral Real s Benficou a veľmi ma to zaujalo.“
„Videl som to naživo a v tejto histórii sú tri veci: to, čo sa stalo na ihrisku; to, čo sa dialo na tribúnach; a to, čo prišlo po zápase. Pre mňa je veľmi dôležité tieto tri veci jasne od seba oddeliť.“
„Čo sa týka toho, čo sa stalo na ihrisku, vidíme Viniho Júniora. Keď vidíš tú situáciu, jeho reakcia sa nedá zahrať. Vidíš to, je to emocionálna reakcia. Nevidím pre neho žiadny „zisk“, prečo by šiel za rozhodcom a zobral na seba celú tú ťarchu. Nemal v tom absolútne žiadny záujem, a predsa to spravil – lebo v tej chvíli cítil, že to tak treba. Išiel a spravil to.“
„Vedľa neho máš Kyliana Mbappého, ktorý býva zvyčajne veľmi diplomatický, a tentoraz bol veľmi jasný v tom, čo počul a videl – a po zápase bol ešte jasnejší. To sa teda stalo.“
„Na druhej strane máme hráča, ktorý si zakrýval ústa dresom, a nakoniec sa dostaneš do situácie, kde jeden hráč obviňuje a druhý popiera, že to spravil. Myslím si, že ak sa ten hráč sám neprizná, je to komplikované. Tomu rozumiem.“
„Lenže v pozadí na štadióne vidíš ľudí robiacich opičie gestá. To sa dialo na štadióne. Je to na záznamoch, stalo sa to. Na jednej strane máš konflikt medzi hráčmi, na druhej to, čo sa dialo na tribúnach. A pre mňa je ešte horšie – hovorím to jasne – to, čo prišlo po zápase.“
„Po zápase líder, José Mourinho, zaútočí na charakter Viníciusa Júniora tým, že vytiahne spôsob oslavy, aby znevažoval to, čo Vini v tej chvíli rieši. Z pohľadu líderstva je to obrovská chyba a niečo, čo by sme nemali akceptovať. V tom mám úplne jasno.“
„Navyše použil meno Eusébia, aby povedal, že Benfica nemôže byť rasistická, lebo jej najväčšia legenda je Eusébio. Ale vieš, čím si černošskí hráči prechádzali v 60. rokoch? Bol Mourinho s Eusébiom na každom výjazde, keď chodil po celej Európe? Vtedy…“
„Lebo môj otec je černoch z generácie 60. rokov, ktorému sa tiež podarilo… Vtedy bola jediná možnosť mlčať. Nepovedať nič. Byť „nad tým“. Byť desaťkrát lepší, aby si získal aspoň trochu uznania a ľudia povedali: vlastne je dobrý. To bol pravdepodobne Eusébiov život.“
„A dnes používať jeho meno na to, aby si niečo dokazoval proti Viníciusovi, ktorý je aspoň v situácii, že môže niečo povedať…“
„Aj dnes je veľa hráčov v rôznych ligách v Európe, ktorí nemajú hlas. Sú miesta – napríklad v Maďarsku, Bulharsku či Srbsku – kde ak sa niečo také stane a si černoch, máš nulovú šancu na akúkoľvek podporu. Vini Júnior je aspoň v situácii, kde mu mnohí ľudia umožnili zobrať ten moment a protestovať.“
„A tiež si hovorím… je pre mňa ťažké o tom hovoriť, lebo úprimne – často, a hovorím to úplne otvorene – sa v dnešnom svete neviem nájsť. V mnohých veciach nevidím svoje miesto. Nechcem patriť do žiadneho tábora. Ale pri tejto situácii je mojím snom, aby na konci – ak naozaj padli také vážne slová zo strany hráča Benficy – existoval priestor na ospravedlnenie.“
„Aby povedal: prepáč, spravil som chybu. A to by malo mať vplyv aj na trest. Verdikt má byť A alebo B, ale ak sa priznáš, malo by existovať miesto povedať: hej, nikto nie je dokonalý. Aj to je dobrý krok.“
„Lenže my si túto možnosť berieme tým, že všetko delíme na ľavé–pravé a čierne–biele. Musíš byť na jednej alebo druhej strane. Nemôžeš niekoho potrestať nespravodlivo. Ale nemôžeš ani odstrčiť alebo napádať charakter človeka, ktorý sa sťažuje na niečo, čo zažil a čo pre neho musí byť veľmi bolestivé. Niečo sa musí stať…“
„A ešte jedna vec… prepáč, že to naťahujem, ale keď José Mourinho robil šmyk na kolenách na Old Trafforde… lebo on napadol oslavu Viniho. Keď šiel smerom k fanúšikom v semifinále Inter – Barcelona, keď išiel pred fanúšikov Barcelony a oslavoval, keď ako tréner AS Rím hrá proti Seville a zároveň sa háda s rozhodcami tak, že po zápase museli rozhodcovia odísť z krajiny pod ochranou – keby v takej chvíli bol niekto rasista voči Mourinhovi, ja by som dúfal, že všetci povieme „stop“, lebo je jedno, ako oslavoval. Poďme počúvať, čo hovorí, a bráňme jednoduché, základné hodnoty.“
„Ja sa snažím dávať kontext. Poznám veľa hráčov, ktorí si tým prešli: Samuel Eto’o, Mario Balotelli… To bolo tiež „ich oslavami“? Ok, možno mali silné charaktery. A čo Patrick Vieira? Stalo sa to aj mne. Pred 20 rokmi som bol v Seville. Bol to zápas s Betisom, bol som tam s Cheikom Tiotém (Newcastle, neskôr zomrel na srdce v Číne).“
„Neskutočný človek so zlatým srdcom. Mali sme 18–19 rokov a fanúšikovia Betisu viseli na plote, spievali Ku Klux Klan, robili opičie zvuky, skákali po plote ako opice… Hrali sme zápas, ja som bol šťastný, že som dal gól… Takže to sa dialo už vtedy. Bola to aj „moja oslava“? Čo som spravil?“
„A zároveň musím povedať, že to bol jeden z najkrajších momentov mojej kariéry, lebo zvyšok štadióna začal búkať na ultras. Na tribúnach bola hádka, lebo fanúšikovia neboli spokojní, že ultras Betisu robia také veci. Protestovali. Pre mňa to bolo krásne, lebo som si povedal: svet nie je dokonalý, deje sa veľa zlého, ale aspoň sú ľudia z toho istého klubu, ktorí bojujú, lebo to neakceptujú.“
„Potom som už tréner a nedávno som túto historku znovu rozprával. Išiel som do Club Brugge a v tom čase som bol kapitán belgickej reprezentácie. Mňa aj môj štáb nazývali „hnedými opicami“ a podobne, a keď som sa sťažoval, videl som, ako sa znovu rozbehla politika, aby sa to zamietlo pod koberec. Nula následkov, nič.“
„A ja mám hlas – tak čo ľudia bez hlasu? Problém často nie je len samotný incident, ale hlavne to, čo príde potom, ako sa to celé „uhrá“…“
„Prepáč, že to tak naťahujem, ale keď s tým vyrastáš, vidíš, že to časom vedie k menším šanciam. Si viac odsúvaný, viac škatuľkovaný. A pritom priblížiť sa k sebe vyžaduje čas a úsilie. Dnes sa deje opak: ľudí zatváraš do oddelených skupín a ony sa len vzďaľujú.“
„Takže už končím, lebo si vo mne niečo otvoril. Na záver: nehovorím „choď doľava a zabíjaj“ ani „choď doprava a zabíjaj“. Nepoviem to. Poznám sto ľudí, ktorí pracovali s Josém Mourinhom a nikdy som o ňom nepočul nič zlé. Všetci jeho hráči ho milujú, takže chápem, aký je ako človek. Chápem, že bojuje za svoj tím a klub – tak sa rozhodol.“
„Nemôžeš byť zlý človek, keď o tebe bývalí hráči hovoria tak pozitívne. Viem teda, že je dobrý človek a nemusím ho súdiť ako človeka. Ale viem, čo som počul. Možno chápem, prečo to spravil, ale urobil chybu… A dúfam, že sa to v budúcnosti nezopakuje. Že pôjdeme dopredu a posunieme sa. Dajme radšej dôraz na to, čo vieme robiť spolu, než na to, čo nás neustále rozdeľuje.“
zdroj: fcbayern.com
