V najlepšej sezóne Viníciusa – tej, v ktorej získal ligový titul a Ligu majstrov, pričom vo finále strelil gól (už druhýkrát), a Zlatá lopta sa zdala byť formalitou – sa jednou z opakujúcich tém stala otázka, či by mal opustiť Real Madrid. Ujasnime si: okolo každej futbalovej hviezdy krúžia ako motýle rôzne spory a naratívy, niekedy priamo o nej, inokedy úplne mimo. Médiá ich živia, pretože spor priťahuje pozornosť. Ľudia dnes čoraz viac chcú šou, do ktorej sa môžu zapojiť – chcú súťažiť o to, kto má pravdu, aby zaujali stanovisko a cítili sa dôležití.
Rozvíjanie diskusie, či by Vinícius mal zostať v Reale, je téma na kabaret – ak by nešlo práve o Real Madrid. Vtedy sa vždy nájde niekto, kto to vezme vážne, aj medzi madridistas. Hysterická časť fanúšikov to rozoberá už dva roky: že Vini protestuje, že mizne z veľkých zápasov, že provokuje súperov, že kazí imidž. Lenže zlá „tlač“ prichádza skôr z toho, že vyhráš šesť Ligy majstrov za desať rokov – a z toho pramení nenávisť. Keby Real tie roky hrával a prehrával v Európskej lige, našli by sa rasisti, ktorým by Vinícius pripadal biely. Teraz ho nemôžu vidieť „ešte čiernejšieho“ – normálne.
Jedným z najkrajších, hoci aj najzákernejších cvičení antimadridismo je snaha, aby sa Real rozložil zvnútra. Je to ťažké, ale možné. A neviem, či v tom Viníciovo okolie niekedy nepomáha. Na ihrisku však, aj s nevydarenými zápasmi a zbytočnými absenciami, zostáva Vinícius vysokonapäťovým káblom, ktorý zraňuje súperov svojimi impulzmi. Prináša futbalové veci, ktoré sa postupne vytrácajú – a to je jeho sila.
Vinícius patrí do vzácnej kategórie hráčov, ktorých netreba vysvetľovať – tých treba cítiť. Vyvolá smiech aj hádku, ale nikdy nie ľahostajnosť. Deň, keď sa o ňom prestane hovoriť v Madride aj mimo neho, bude dňom, keď sa ho prestanú báť. Dovtedy nech si „zobkáči semienok“ hundrú a antimadridismo sníva svoje sny – lebo tam dole, kde vonia tráva, sa potvrdzuje, že hore je stále svetlo.
