Domov Fanklub & komunita Vitajte v pekle alebo fantastický výlet do Istanbulu

Vitajte v pekle alebo fantastický výlet do Istanbulu

Autor: Administrátor
0 komentár

„Welcome to hell. Welcome to Inferno,“ vítal nás lámanou angličtinou jeden z mnohých fanúšikov Galatasarayu našou prechádzkou Grand Baazarom, najväčšími trhmi na svete. V Istanbule na nich nájdete štyritisíc obchodov predávajúcich magnetky, jedlo, prívesky, koberce, oblečenie každého lacného druhu a všeličoho iného. Do metropoly Turecka sme leteli z Viedne spoločnosťou Turkish Airlines. Jedlo v cene letenky, príjemný personál a bezproblémový let nás rýchlo po štarte prinútili premýšľať o tom, že nízkonákladovke Ryanair pomaly (možno) dáme zbohom.

Hodinový časový posun nám robil problémy len niekoľko minút, kedy naše mobily po príchode na tureckú pôdu napísali domovský aj miestny čas. Medzinárodné letisko Sabihy Gökçenovej je od centra mesta vzdialené takmer hodinu cesty autom, pri horšej premávke aj viac. Okamžite sa nám podarilo nájsť si pohodlný taxík a smerovali sme na náš hotel. Skrytý v historickom centre Istanbulu, v starom meste.

Už naša prvá cesta za 340 tureckých lír nám napovedala, že to bude zaujímavý trojdňový výlet. Miestami sme žasli nad tým, aká premávka v Istanbule panuje. Skúsený taxikár nás previedol tamojším ghetom, okolo ktorého sme chceli rýchlo prebehnúť, takže zastavovanie kvôli zápcham nám veľmi nevoňalo. Po niekoľkých desiatkach minút a mnohých nastúpaných výškových metroch sme sa dostali na hotel zašitý v pokojnej uličke. Ubytovanie v Nowy Efendi bolo výborné. Čisté izby, ochotní pracovníci a chutné raňajky. Dokonca aj pivo. V arabskej krajine sme natrafili na tamojší Efes a nevedeli sme ho vynachváliť. Samozrejme, u nás nájdeme lepšie pivá, avšak kto by čakal výbornú kvalitu v Turecku?!

Náš prvý deň v Turecku bol pondelok. Prileteli sme poobede, takže keď sme sa dostali z hotela bol večer a jediná možnosť pozrieť si nočný Istanbul. Neváhali sme ani chvíľu a za pätnásť minút sme sa uličkou lemovanou samými obchodíkmi s turistickými suvenírmi či sladkosťami dostali popri električkovej trase k zátoke. Našli sme pri nej most reštaurácií. Z každej na nás volali turecké hlasy a lákali nás na samé pestrosti: „Máme pivo aj víno,“ často sa ozývalo. Nakoľko sa v Turecku veľmi alkohol nepredáva, tak pre turistov to môže byť dobrá návnada. Mimochodom tie na ryby nám lietali nad hlavami.

Dostali sme sa do reštaurácie Aruna, z ktorej bol fantastický výhľad na nočný Istanbul. Nádherná scenéria, príjemných necelých dvadsať stupňov nás v pondelok večer pred polnocou privítali na mieste, ktoré sa nám zapáčilo na prvý pohľad. Nami obľúbené pivo nemali, ale boli sme správne. Prvýkrát sme ochutnali horký, ale výborný turecký čaj. Za päť lír, čo je zhruba 80 centov. Ceny nás veľmi prekvapili. Okrem alkoholu bolo všetko lacné. Pri pohľade na nočný Istanbul sme si na krásnom mieste dali pizzu v prepočte za štyri eurá. Šesť členov výletu si začalo uvedomovať čaro bývalého Konštantínopolu a taktiež fakt, že naša partia si výborne sadla po ľudskej stránke. Vyhli sme sa háčikom a návnadám na ryby, ktoré nám lietali ponad hlavu z mosta a pomaly išli naspäť na hotel.

V utorok sme si pospali. Museli sme sa pripraviť na najdôležitejšiu časť výletu, večer hral v Istanbule Real Madrid. Cez deň sme však pokojne prešli mešity. Určite boli veľkým zážitkom vidieť Modrú mešitu či Hagia Sofia. Tie sme mali od hotela do desiatich minút chôdze. Električkou a zubačkou sme sa dostali do nami vzdialenejšej časti mesta, v Takšine sme si prebrali lístky na večerný zápas a našli pouličného predávajúceho zápasové šály za 20 lír, v prepočte tri eurá. Všetci sme sa tešili do Grand Bazaaru. Najväčšie trhy sveta nás okamžite očarili. Bolo na nich obrovské množstvo ľudí, každý si hľadal svoju cestu a často sa stávalo, že sme sa zasekli. Už dopredu sme vedeli, že v rámci bezpečnosti nebudeme chodiť v dresoch Realu Madrid celý čas. Avšak, keď už sme prvky nášho obľúbeného klubu mali, tak sa to prakticky všade neobišlo bez výkrikov domácich. Väčšine sme nerozumeli: „Welcome to hell, welcome to Inferno,“ však zrozumiteľné bolo.

Večer o siedmej pripravil Real Madrid pre fanúšikov špeciálne autobusy, ktoré nás previedli znova takmer hodinku z centra mesta na štadión Türk Telekom Arena. Vo fantastickej atmosfére v buse, ktorú tvorili fanúšikovia z celého sveta, nás policajný sprievod bez problémov previedol až k štadiónu, kde nás schody po mnohých kontrolách vyviedli do sektora hostí. Spomínané pokriky v súvislosti s peklom sa ukázali ako pravdivé. Začiatok zápasu pre nás prichystal nádherné momenty, na ktoré sme sa všetci tešili. Užiť si hymnu Ligy majstrov na štadióne je predsa len iné ako v televízore. Pre mnohých, ktorí boli na LM prvýkrát, znamenala zvučka nástup zimomriavok. Tie prišli aj druhýkrát, keď sa zaplnený štadión fanúšikov Galatasarayu ako jeden pustil do mohutného povzbudzovania. My sme boli od hlavného fanklubu veľmi ďaleko, na opačnej strane viac ako 50-tisícového kolosu, lenže ani keď sme sedeli vedľa seba a chceli sa rozprávať, tak sme sa poriadne nepočuli.

Zápas sme si vychutnali do poslednej sekundy a po ňom sme sa mohli tešiť z víťazstva. Toni Kroos rozhodol už v osemnástej minúte. Nás tešil aj zlepšený výkon a taktiež výborné zákroky Thibauta Courtoisa. Fandili sme aj my, mnoho priaznivcov Realu Madrid predvádzalo vzhľadom na domácu presilu heroický výkon, za čo nám hráči po stretnutí tiež zatlieskali. Cestou naspäť vládla v autobuse ešte lepšia nálada a schuti sme si zakričali ďalšie pokriky. Aj keď unavení, tak stále sme mali dosť síl ísť osláviť výhru do mesta. Tomu zodpovedal aj následný účet.

Streda bola naším posledným dňom. Nechali sme si preto chuťovku na koniec. Plavba Bosporom. Trvala dve hodiny, stále 15 eur a bola opäť fantastická. Videli sme Bosporský most predeľujúci Európu a Áziu, ďalšie krásny výhľady na Istanbul a samé turecké vlajky. Tie mali na každom kroku. Po rýchlom obede nám neostávalo nič iné, len sa dostať včas na letisko. Tam síce nastal problém, avšak pohotový taxikár nás všetkých šiestich natlačil do maličkého štvormiestneho auta a všetci siedmi sme mierili na letisko. Tak dobre sme sa dlho nenasmiali. Keď k tomu pridáme pohyby spomínaného taxikára, ktorý častejšie hľadal na mobil ako na cestu a po policajtoch trúbil, aby videli, že na sedadle spolujazdca sedia dve osoby a vzadu ďalšie štyri, tak sme sa neubránili aj slzám smiechu.

Doprava v Istanbule bolo nesmierne komická. Vyskúšali sme si ju z viacerých pohľadov. Keď sme išli pešo, tak sme sa museli držať chodníka. Ak by sme vstúpili na úzke jednosmerné uličky, tak by to nedopadlo dobre. Tamojší šoféri nebrzdia, iba trúbia. Čakajú, že ľudia sa odstúpia sami. Potom väčšinou brzdia na poslednú chvíľu. Chodci zas málokedy rešpektujú červenú na semaforoch. Štvorprúdovka-neštvorprúdovka, idú. No a keď sa cez takúto cestu vyberie naraz sto ľudí, šoférov môže na zelenej aj od jedu roztrhať. Až nás prekvapilo, že za tri dni sme videli jednu jedinú nehodu, keď vedľa nášho taíku narazil motorkár do druhého taxíku. Celkový dojem z výletu: 10/10.

Cestujte s nami za lacno aj vy

Určite sa pýtate, koľko nás takéto výletu stoja. Do Istanbulu sme leteli v pondelok na obed z Viedne a vrátili sa v stredu večer. Cena za letenky, ubytovanie v štvorhviezdičkovom hoteli a lístkom na zápas Galatasaray – Real Madrid vyšla fantastických 250 eur. Každý z náš šiestich si v Turecku zamenil ďalších od 100 do 150 eur a tamojšími lírami sme platili všetko možné – jedlo, pitie, suveníry, cestovanie v meste, návštevu Hagia Sofia, autobus na zápas, cestu loďou a ďalšie maličkosti. Dokopy teda jeden človek minul za tri dni od 350 do maximálne 400 eur. Aj naďalej plánujeme zaujímavé výlety na cestovanie za Realom Madrid. Preto budeme radi, ak sa pridávate aj vy.

Subscribe
Notify of
0 Komentárov
Inline Feedbacks
Načítať všetky komentáre

Odporúčame

0
Tu môžete pridať komentár, nech sa páči...x