Domov Novinky Sneijder: Môj životný štýl v Madride je jediná vec, ktorú na svojej kariére ľutujem

Sneijder: Môj životný štýl v Madride je jediná vec, ktorú na svojej kariére ľutujem

Bývalý stredopoliar Realu Madrid Wesley Sneijder poskytol novinárom Relevo úprimný rozhovor.

Autor: Marek Varga
0 komentár

Holanďan v rozhovore rozobral takmer celú svoju kariéru a porozprával o tom, ako sa počas pobytu v španielskej metropole stratil.

Aké ste mali detstvo?

„Ako päťročný som začal trénovať v Utrechte. Začiatky boli ťažké, pretože som dieťa ulice a keď som mal sedem rokov, odišiel som do Amsterdamu, do Ajaxu. V hlavnom meste sa o mňa staral otec, vozil ma na tréningy, nepracoval. Doma som bol vždy pokojný, myslel som len na futbal.“

„Môj brat taký nebol. Zostal v Utrechte, veľa času trávil na ulici s kamarátmi. Utrecht je náročné mesto na život. Ale od začiatku som mal správnu mentalitu. Hovoril som si to vždy, keď som mal 15 alebo 17 rokov, pretože postoj je najdôležitejšia vec.“

„Keď začnete myslieť len na výlety s kamarátmi a priateľkami… Pochádzam z usporiadanej rodiny, no nemal som náladu študovať. Sústredil som sa len na loptu, pretože mi to bolo jasné. Školu som opustil vo veku 15 rokov. Moji rodičia to pochopili, aj keď som nemal žiadny pohotovostný plán. Od začiatku som šiel s plánom A.“

Aké boli vaše prvé roky v Ajaxe?

„Všetko sa udialo veľmi rýchlo. Už ako 16-ročný som vedel, že preniknem do prvého tímu. Neustále som myslel na život môjho brata, takže som vedel, čo by som mal a nemal robiť, aby som sa dostal tam, kde som chcel byť. V Ajaxe nemyslíte len na futbal. Klub sa zameriava aj na školu, vychovávajú vás nielen ako futbalistu, ale aj človeka. Keď som sa dostal do prvého tímu, začal som premýšľať o reprezentácii, majstrovstvách sveta… Chcel som hrať aj v Španielsku.“

Akí boli tréneri, ktorých ste vtedy stretli?

„V Ajaxe som stretol Dannyho Blinda a Erika Ten Haga. Ten zo mňa urobil číslo 1, ktorý hral pred dvoma defenzívnymi stredopoliarmi. Neskôr, keď bol Van Gaal športovým riaditeľom, sa trénerom stal Ronald Koeman. Raz som sa na neho nahneval, že ma posadil na lavičku. Keď som nastúpil, dal som gól a ukázal som mu isté gesto. Môže sa to stať raz, keď ste boli mladí, ale nikdy viac.“

„Potom som sa musel stretnúť s Van Gaalom, ktorý ma potrestal. Toto bol vlastne môj prvý priamy kontakt s Luisom. Vždy som si ho veľmi vážil, je to fantastický tréner. Ako ľudia však vysielame na rôznych frekvenciách. Viem, že chcel pre mňa to najlepšie.“

„Na MS 2014 mal pravdu, mal som viac pracovať, aby som sa dostal do národného tímu. Takéto veci nikto nepočúva rád, ale také boli fakty. Vtedy som mu povedal, že viem, že ma potrebuje a že aj ja jeho. Vždy som sa s ním hádal, keď som s ním nesúhlasil. Nemal však rád, keď sa s ním ľudia hádali.“

„Čo sa týka Koemana, dal mi príležitosť debutovať. Počas jeho pôsobenia som odohral aj posledný zápas za reprezentáciu. Keď som končil kariéru v Katare, priletel konkrétne za mnou, aby mi povedal, že mi chce zorganizovať rozlúčkový zápas. Navždy bude mať miesto v mojom srdci.“

Predtým ste povedali, že ste vždy snívali o tom, že budete hrať v Španielsku.

„Áno, pretože milujem Madrid, to bolo pred prestupom do Realu Madrid. Ak sa ma niekto opýta na jeden a jediný klub, poviem Real. Od malička som im fandil. Keď som tam išiel s rodinou na dovolenku, priniesol som si so sebou Raúlov dres, v ktorom som potom hral na ulici. Potom som s ním hral v jednom tíme. Dokonca som mu o tom raz povedal, som zvedavý, či si to pamätá.“

„V tom čase ma chcela aj Valencia, no cítil som, že by som mohol byť lepší. O dva týždne neskôr prišiel telefonát z Madridu a všetko sa stalo veľmi rýchlo. O tri alebo štyri dni neskôr bol transfer v podstate pripravený. Stretol som sa s Mijatovičom a podpísali sme zmluvu takmer okamžite.“

Aké boli vaše začiatky v Reale?

„Dostal som sa tam vo veku 23 rokov. Spočiatku to bolo dobré, chcel som hrať a ukázať ľuďom, že mám dostatok kvality. Strelil som góly, asistoval a prijali ma v šatni. Neskôr som však mal vo vzťahu s partnerkou súkromné ​​problémy. Keďže som bol slobodný, občas som si večer vyšiel von.“

„Začal som žiť život, ktorý je dodnes jediná vec, ktorú na svojej kariére ľutujem. Viem, že som mal v Reale Madrid urobiť viac. Vyhral som majstrovský titul, ale nie Ligu majstrov. Viem, že som vtedy nedal zo seba to najlepšie. Bol som na párty a veľa som pil. Na rozdiel od zdania to nie je ľahké, keď ste mladí a máte všetko. V tejto fáze života však robí chyby každý.“

Nikto v klube sa vás nesnažil vrátiť na správnu cestu?

„Snažili sa, ale nikto nemohol. Predpokladal som, že len ja môžem sám za seba rozhodovať, nechcel som počúvať iných. Zdalo sa mi to ako dokonalý život, bol som obklopený hviezdami, chodil som do drahých reštaurácií, okolo mňa bolo veľa žien. Kolegovia ako Van Nistelrooy sa so mnou vždy rozprávali. Raz prišiel Ruud ku mne domov, aby mi povedal, že si myslí, že mám skvelú kvalitu, ale musím zmeniť svoj životný štýl. Keď som chcel počúvať, bolo už neskoro.“

Preto ste museli odísť?

„Áno. Môj odchod nebol v žiadnom prípade spôsobený príchodom Benzemu alebo Cristiana. Problém bol v tom, čo som robil vo svojom voľnom čase. Čo sa týka samotnej kvality, stačilo hrať so všetkými týmito hviezdami. Mal som skvelý vzťah s Higuaínom, Gutim, Ramosom, Cannavarom. S mnohými som stále v kontakte, samozrejme aj s Holanďanmi. Stále sa často vidíme so Salgadom a Casillasom.“

Prečo sa o tom nehovorí?

„Neviem, ale je to dôležité. V tom čase, keď som chodil každý deň von, ešte neboli sociálne siete. Dnes by takýto životný štýl nezostal bez povšimnutia, všetko by uniklo do médií. Ak by som mohol mať znova 23 a v Reale Madrid, nerobil by som veci, ktoré som robil. V Taliansku som potom vyhral všetko. Možno sa to len tak muselo stať.“

Hovoríte mladým o svojich skúsenostiach a snažíte sa ich ovplyvniť, aby nerobili rovnaké chyby?

„Áno, aj keď časy sa zmenili. Vidím, že 17 alebo 18-roční už myslia na Real Madrid alebo Barcelonu, peniaze a sociálne siete. Najprv však musíte urobiť svoju prácu v Holandsku, aby ste si zarobili na prestup.“

„Mladým hráčom hovorím, aby boli šťastní, ale vždy s jasným cieľom. Radím im, aby odložili všetko, čo ich obklopuje. Nerozumejú, ale počúvajú. Dokonca im hovorím veci, ktoré som im ešte nikdy nepovedal. V tejto fáze života si nemyslíte, že máte problém. Zobudil by som sa, išiel na tréning, prišiel domov, bol by som tam sám, tak som radšej odišiel.“

„Nemyslíte si, že robíte niečo zlé, kým klub nedá jasne najavo, že sa od vás očakáva viac. Pýtal som sa sám seba, prečo také veci počúvam. No preto, lebo som neviedol život športovca.“

Mali ste problém s alkoholom?

„Nie, ale stále nemám rád samotu. Keď som doma, vždy niekoho pozvem. V Madride som pozval tiež. Pohár sa zmenil na celú fľašu. Potom som bol v zlom stave. Neuvedomil som si to, kým mi Real Madrid nepovedal, že ma už nechce. A bol som presvedčený, že nerobím nič zlé. Ani som sa o tom s nikým nerozprával, pretože keď som vyšiel na ihrisko, všetci okolo mňa mysleli len na víťazstvo.“

Povedzte nám však o dobrých veciach z vášho pobytu v Reale Madrid.

„Hrať za Real Madrid bol vždy môj sen. Vo svojej prvej sezóne som vyhral španielsky šampionát. Dodnes po triumfoch pozerám na fotky z Cibeles. Bol som v mnohých tímoch a krajinách, ale Real Madrid bude vždy na vrchole. Je to jedinečný pocit, keď vstúpite do Valdebebas, cestujete s tímom. Je to veľmi odlišné od toho, čo je v iných kluboch. Každý vás chce poraziť, tlak je obrovský.“

Triasli sa vám niekedy nohy na Bernabéu?

„Nie, pretože nikdy nie som nervózny. Aj pred finále Ligy majstrov či majstrovstiev sveta som zostal úplne pokojný. Pred zápasmi som vždy vošiel do vírivky, nepoznám nikoho iného, ​​kto by to robil. Raúl bol kvôli tomu na mňa naštvaný. Ale prestal, keď som mu povedal, že to potrebujem. Po prvých zápasoch, keď som pravidelne dával góly, ma sám hnal do vane. Keď sú ostatní bledí, počúvam hudbu, žartujem.“

Mali ste aj pred finále MS so Španielskom horúci kúpeľ?

„Nepamätám si, ale myslím si, že áno. Shakira zaspievala waka waka, vyšli sme na chvíľu von pozrieť sa, ja som zostal chvíľu sám, kým ostatní už boli v šatni. Bol som maximálne pokojný. Také bledé tváre som medzi hráčmi ešte nevidel. Pre mňa to bol normálny zápas, chcel som len vyhrať.“

Čo sa stalo s holandskou reprezentáciou v posledných rokoch?

„Sme veľmi malá krajina. Je ťažké, aby každá generácia bola dobrá. V rokoch 2010-14 sme mali veľa kvality. Dnes je späť, no stále nie je veľa hráčov ako De Jong. Správne to zariadiť chce čas a trénera. Koeman si pred odchodom do Barcelony počínal výborne. Vždy sníval o trénovaní Barcelony, takže niet divu, že ponuku prijal.“

Holandský futbalista je podobný Španielovi?

„Kvôli Johanovi Cruyffovi začala Barcelona hrať náš štýl. Mnoho hráčov Barcelony v národnom tíme si potom zachovalo tento spôsob hry. Po rokoch vďaka tiki taka triumfovali nad nami. Španielsko musí poďakovať Johanovi. Mal som to šťastie rozprávať sa s ním o futbale, keď Inter priletel na Camp Nou a ja som sa zranil. Spoločne sme sledovali zápas v čestnej lóži. Jeho spôsob sledovania hry, jeho analýza bola neuveriteľná. Okamžite vedel, aký je problém oboch tímov a ako ho vyriešiť.“

Čo si myslíte o zápase Argentína – Holandsko na posledných majstrovstvách sveta?

„Bol som na štadióne. Do stavu 1:2 sme nevyzerali ako víťazný tím. Argentínčania sa nás efektívne snažili znervózniť, veľa sa rozprávali. Mnohí komentujú, čo urobil brankár Messimu, no musíte zostať pokojní. Súper mal väčšiu túžbu vyhrať práve tento zápas a turnaj ako celok. Žreb bol prekvapením.“

„Argentína bola v hre veľmi šikovná. Na rozdiel od ostatných som si myslel, že môžu vyhrať titul. Počas šampionátu ste schopní urobiť čokoľvek pre konečný triumf. Vždy, keď som čelil Messimu, bez ohľadu na okolnosti, prvou témou vždy bolo, ako ho zastaviť. Až potom sme rozmýšľali, ako vyhrať zápas.“

A ako to dopadlo s Mourinhom?

„Volal mi každý deň, keď som bol ešte hráčom Realu Madrid. Stále opakoval, že má zoradený celý tím, no chýbala mu desina. Povedal, že ak prídem, vyhráme všetko. Ale myslel som si, že mám v Madride ešte veľa práce. Nakoniec som však skončil v Interi. V piatok som pristál a cez víkend sme mali milánske derby.“

„Mourinho ma dal do hry a vyhrali sme 4:0. Odohral som vtedy asi jeden z najlepších zápasov v živote. Mourinho vie zabezpečiť jednotu v tíme nielen ako tréner, ale aj ako človek. Veľa pracoval mimo ihriska. Vie manažovať skupinu, každý z 24 hráčov bol s ním spokojný, to dokážu len tí najlepší vo svojej profesii.“

„Pamätám si, ako raz bol Maicon potrestaný, nehral dva zápasy a Mourinho mu povedal, aby odletel do Brazílie a strávil pár dní so svojou rodinou. Viete, s akým postojom sa vrátil? Bol pripravený zomrieť pre trénera. Ľutujem, že som s ním mohol pracovať len rok. Ale vždy ho budem mať v srdci. Keď som začal robiť trénerský kurz, uvedomil som si, že mám v sebe veľa jeho kvalít.“

zdroj: relevo.com

Subscribe
Notify of
0 Komentárov
Inline Feedbacks
Načítať všetky komentáre

Odporúčame

0
Tu môžete pridať komentár, nech sa páči...x