[moderátorka; následne otázky kládli novinári] Srdečne vás vítame. Samozrejme, srdečne vítame aj Antonia Rüdigera po víťazstve 7:1. Toni, tento zápas som považovala za zaujímavý okrem iného preto, že sme mali až šiestich rôznych strelcov. Všimla som si však aj lavičku náhradníkov. Na jednej strane z nej prišlo veľa hráčov, ktorí tím nakopli, ale aj tí, ktorí na nej zostali, po celý čas podporovali spoluhráčov. Môžete ako vicekapitán a človek s obrovskými skúsenosťami povedať, ako momentálne vnímate atmosféru v tíme?
„Predovšetkým všetkých vítam. Atmosféra je veľmi dobrá. A nejde len o náladu po tomto zápase, pretože takto to bolo už predtým v Chicagu aj v Herzogenaurachu. Vo všeobecnosti tu máme naozaj veľmi dobrých chlapcov. Mladí mi, samozrejme, pomáhajú aj v tom, aby som sám zostával mladý, však? [smiech] Je to naozaj veľmi dobrý mix.“
„Teším sa, že som súčasťou tohto tímu. Pokiaľ ide o druhú vec, ktorú ste spomenuli, teda atmosféru na lavičke, myslím si, že pre futbalistu nikdy nie je ľahké sedieť na lavičke.“
„V reprezentácii to však vyzerá trochu inak než v klube, pretože všetci tu máme iba jeden cieľ. V tomto prípade je dôležitý každý. Ak môžeš tímu niečo dať aj zvonka, tým lepšie.“
Ako vyzerá váš každodenný život? Čo konkrétne robíte, aby ste tento tím posúvali dopredu?
„Tu ide v každodennom živote jednoducho o to, aby sa človek dobre bavil s ľuďmi, šíril pozitívnu energiu a to je všetko. Nič viac.“
Pred tromi či štyrmi týždňami, pri príležitosti vášho povolania, sa objavilo trochu kritických hlasov zo strany fanúšikov, expertov a médií. Ako to vnímate? Máte niekedy pocit, že vás ako človeka nesprávne chápu? Je niečo, čo by ste chceli povedať svojim kritikom?
„Po prvé, rešpektujem názory. Nie som anjelik, ale hovorím o vážnych, vecných názoroch. Už predtým som na túto tému poskytol veľa rozhovorov. Beriem do úvahy seriózne názory a za tamtie veci som sa jednoznačne ospravedlnil.“
„Preto k tomu nemám oveľa viac čo povedať. Ani smerom k mojim kritikom, dokonca ani k tým, ktorí to trochu preháňajú. Nikdy som nebol futbalistom, ktorý by sa k takýmto veciam verejne vyjadroval. Seriózna kritika je u mňa vždy vítaná. Je to veľmi jednoduché.“
Majstrovstvá sveta trvajú už takmer týždeň a končí sa prvé kolo skupinovej fázy. Ak by ste mali urobiť prvé zhrnutie, čo vám najviac udrelo do očí – pozitívne alebo negatívne – pokiaľ ide o zápasy a podmienky?
„Vo všeobecnosti je veľmi horúco. [smiech] Musím však povedať, že tímy, aj vzhľadom na horúčavu a všetky podmienky, zo seba dávajú naozaj veľmi veľa.“
„Včera som trochu pozeral Rakúsko s Jordánskom a tam sa toho naozaj dialo dosť. Nemôžeme urobiť chybu spočívajúcu v tom, že… Nechcem teraz prikladať nášmu víťazstvu 7:1 prehnanú váhu, ale napriek tomu máme v takýchto zápasoch viac čo stratiť než získať.“
„Hrať proti teoreticky menším reprezentáciám nie je ľahké. Sú na takej úrovni, že sú stopercentne motivované. Musíme sa im v tomto vyrovnať, aby sme sa, povedzme to tak, nedostali do problémov.“
Pre Jonathana Taha bude sobotný zápas výnimočný, pretože jeho otec pochádza z Pobrežia Slonoviny. Ako hodnotíte Jonathanov vývoj na ihrisku aj mimo neho v posledných rokoch?
„Jona urobil za posledné dva či tri roky ďalší obrovský krok dopredu, čo vo mne vyvoláva veľký rešpekt. Jeho posledná sezóna, teda sezóna odohraná v Bayerne Mníchov, bola výborná. Teraz je novým šéfom on.“
Felix Nmecha sa verejne modlil, aj spolu s hráčmi Curaçaa a spoluhráčmi na ihrisku. Je to niečo, čo si viete predstaviť robiť aj vy? Ako to celkovo hodnotíte? Náboženstvo je predsa niečo veľmi osobné.
„Sám ste to povedali: je to niečo osobné. On to urobil a podľa mňa na tom nie je nič zlé. Myslím si, že tie zábery obleteli celý svet a boli krásne, však? Je to však veľmi osobné. Jedni to kritizujú a druhí to považujú za niečo veľmi dobré. V živote je to tak, že každý má na niečo svoj názor. Pre mňa osobne… Žijeme v krajine, kde hovoríme o slobode slova a slobode vierovyznania, takže tu nevidím žiadny problém. Tie zábery boli krásne.“
Prepáčte. Urobili by ste to aj vy? Viete si predstaviť spoločnú modlitbu so spoluhráčmi alebo so súpermi?
„Ako som už povedal, je to niečo osobné. Je to vec medzi mnou a tým, v čo verím. A to je všetko.“
Pán Rüdiger, veľmi dobre poznáte zvnútra fungovanie mimoriadne úspešných tímov. Keď sa človek pozerá zvonka na Real Madrid, niekedy môže mať dojem, že mužstvo vôbec nie je v správnej forme. Človek nevie, aké je v skutočnosti dobré, až zrazu príde marec alebo apríl, Real Madrid sa objaví a napokon znovu vyhrá Ligu majstrov. Všetci zvonka sa vtedy pýtajú, ako sa to stalo. Zdá sa, že tam existuje nejaký víťazný gén. Môžete vysvetliť, čo spôsobuje, že takéto tímy sú úspešné? A ak to prenesieme na reprezentáciu: má už národný tím tiež takýto gén a ako sa dá vo veľmi krátkom čase vytvoriť víťazná kultúra?
„Predovšetkým posledné dva roky v Madride boli ťažké a nedosiahli sme príliš veľa úspechov. Keď sa však pozriete na profily našich hráčov, vidíte presne takých futbalistov ako Kylian Mbappé, Jude Bellingham či Vinícius Júnior. Keď prídu momenty, v ktorých potrebujeme práve takéto hviezdy, sú tam. Povedal by som, že dobrým príkladom bol včerajší zápas. Francúzsko nemalo najlepší deň, ale Kylian ho aj tak končí s dvoma gólmi. To je práve jeho kvalita. Takáto kvalita sa nevidí často. Nechcem teraz vyvíjať veľký tlak, ale realita je taká, aká je. Máme našich mladých chlapcov, ako sú Flo Wirtz či Jamal Musiala, a zaradil by som k tomu aj Leroya a Kaia Havertza. Áno, potrebujeme práve týchto hráčov.“
Mám aj otázku týkajúcu sa Realu Madrid. Práve ste predĺžili zmluvu. Môžete povedať, čo to pre vás znamená? Ako sledujete to, čo sa momentálne deje v Reale? Ako veľmi sa tešíte na spoluprácu s Josém Mourinhom? Potešilo by vás, keby sa nemecká skupina v Reale ešte zväčšila, napríklad vďaka Khedirovi ako asistentovi trénera? Objavujú sa aj špekulácie týkajúce sa Nica Schlotterbecka či Nmechu. Privítali by ste takýto krok s radosťou?
„Predovšetkým, dobrí futbalisti sú vždy vítaní. Viac k tomu povedať nemôžem. Samozrejme, veľmi by som sa potešil. Pokiaľ ide o Khediru, nemôžem toho veľa povedať. Môžem však povedať, že sa veľmi teším na spoluprácu s Mourinhom. Konečne si budem môcť zahrať pod jeho vedením. V minulosti som s ním absolvoval veľmi veľa rozhovorov, ale z nejakého dôvodu k tomu nikdy nedošlo. O to viac sa teraz teším, že ho môžem privítať u nás. Pokiaľ ide o to, čo pre mňa osobne znamená predĺženie zmluvy, cítim hrdosť. Mal som náročný posledný rok, najmä po fyzickej stránke. Trápilo ma veľa zranení, ale opäť som sa zdvihol. Madrid je už vlastne mojím domovom. Cítim sa tam veľmi dobre a moja rodina sa tam tiež cíti veľmi dobre. V skutočnosti som nikdy nepremýšľal o ničom inom. Musel som sa jednoducho dostať späť do plnej kondície a zaslúžiť si nový kontrakt. A urobil som to.“
Mám k tomu doplňujúcu otázku. Pre mnohé deti je Real Madrid vysnívaným klubom, tým detským snom. Pravdepodobne aj pre vás. Pýtajú sa vás mladí hráči zo súčasnej reprezentácie často, ako vyzerá hra v Reale Madrid, mimoriadny mediálny záujem a ďalšie veci? Čo odpovedáte chlapcom, keď sa na to pýtajú?
„Po prvé, Real Madrid v skutočnosti nikdy nebol mojím snom, pretože som si nemyslel, že dokážem dosiahnuť takú úroveň. Pre mňa bola cieľom Premier League. Hovoril som si: „Dobre, toto bude pre mňa správne miesto.“ Potom som vyhral Ligu majstrov s Chelsea a vtedy som pochopil: „Dobre, sen, ktorý predtým ani nebol snom, sa môže splniť.“ Samozrejme, spoluhráči sa ma pýtajú, aký je život v Madride, aká je tam úroveň tlaku a ako vyzerá celý rozruch okolo klubu. Nemôžem im však povedať príliš veľa, pretože v istom zmysle to človek musí zažiť sám. Myslím si, že každý hráč tejto reprezentácie má kvalitu na to, aby tam jedného dňa tiež hral. Uvidíme.“
Povedali ste predtým, že akceptujete seriózne, vecné názory. V súčasnosti možno vidieť trend, že v televízii sa objavuje čoraz viac expertov. Jeden už nestačí, pri stole sedia štyria ľudia. Ako vnímate to, že ste tak výrazne hodnotený už nielen nami, médiami a fanúšikmi, ale v súčasnosti aj celou skupinou expertov?
„Ako som už povedal, beriem do úvahy serióznu, vecnú kritiku. Niekedy, keď človek počuje toľko vecí, si však musí položiť otázku… Mám pocit, že ide hlavne o generovanie kliknutí, najmä dnes, v časoch sociálnych sietí. Vidím v tom niečo pozitívne, pretože zjavne moje meno prináša veľmi veľa kliknutí [smiech]. Nevidím iné vysvetlenie, prečo sa to deje. Preto by som povedal, že niekedy je aj zlá reklama dobrou reklamou [úsmev].“
Toni, bolo vidieť, že si sa veľmi tešil z gólu Deniza Undava a neskôr ste predviedli spoločnú oslavu. Môžeš vysvetliť, čo sa za ňou skrýva?
„On túto oslavu vždy robí v Stuttgarte. Veľmi sa mi páči a chcel som ju niekedy urobiť spolu s ním. Tak sme to urobili spontánne. Úprimne povedané, nedopadlo to najhoršie [smiech].“
Povedal si, že Madrid je tvojím domovom. Prečo Španieli a Portugalci inak pristupujú k agresívnym lídrom, ako sú Pepe či Ramos? Prečo my takto nepristupujeme k Antoniovi Rüdigerovi?
„Úprimne povedané… Neviem, prečo to tak je. Ako som už povedal, vo svete sociálnych sietí som záporná postava. Pre mňa je to už v poriadku, nie je problém. Vo všeobecnosti sa v Španielsku určité zákroky – samozrejme, nehovorím o úplne šialených veciach – viac oslavujú, ak zostávajú v súlade s pravidlami. Rovnako je to však aj v Nemecku. Odohral som veľa zápasov, v ktorých som predviedol dobré sklzy a potom skupiny fanúšikov na tribúnach skandovali moje meno. Posledná situácia, ktorú si pamätám, bola proti Taliansku v Lige národov. Urobil som sklz ako posledný obranca na Moiseho Keana a celý štadión začal kričať. Nechajme teda sociálne siete sociálnym sieťam a sami zostaňme v skutočnom svete.“
Ahoj, Toni. Chcel by som sa vrátiť k tvojej situácii v tíme. Mal som dojem, že povedať, že Jonathan je novým šéfom, ťa stálo trochu úsilia. Možno to pochopí každý, kto sám niekedy hrával futbal.
„Poznáš ma?“
Nie, ale mal som taký dojem, preto sa na to pýtam. Chcel by som teda vedieť, aké sú tvoje vzťahy s Jonom, ktorý je teraz novým šéfom defenzívy.
„Tvoj pocit bol nesprávny. Moje vzťahy s ním boli vždy dobré. Hráme spolu už od… Nechcem klamať, ale vlastne od roku 2016, keď v reprezentácii ešte len začínal. Vždy to medzi nami bolo veľmi harmonické a s veľkým vzájomným rešpektom. Veľa sa spolu smejeme. Občas aj tancujeme, ale v tomto prvku sa ešte musí zlepšiť [smiech]. Nestálo ma žiadne úsilie povedať, že Jonathan Tah je šéfom defenzívy. Nepredstavuje to pre mňa žiadny problém. Je to tak, ako to je. Už som hovoril, že každý má svoj čas. Teraz je ich čas a ja ich môžem iba podporovať.“
Nechcel som vyznieť neúctivo. Ako som už povedal, každý, kto športoval – vrátane mňa – vie, že niekedy je to ťažká situácia, keď bol človek predtým šéfom defenzívy a potom prichádza z lavičky. Preto som nemal zlé úmysly. Chcel som sa len dopýtať.
„Všetko v poriadku.“
Otázka na vás ako experta na defenzívu. Viackrát ste už chválili Jonathana Taha. Aké konkrétne vlastnosti ho na ihrisku odlišujú? Môžete tiež povedať, čo dobre robí Nico Schlotterbeck a v akých prvkoch by sa obaja ešte mohli zlepšiť?
„Predovšetkým musím vyzdvihnúť aj Nica. Odohral veľmi dobrý zápas. Najmä pri štandardných situáciách neustále vytváral nebezpečenstvo. Mám, samozrejme, na mysli ofenzívne štandardky. [smiech] V súbojoch bol veľmi rozhodný, zostával blízko pri súperovi a počínal si veľmi dobre. To isté platí o Jonovi. V prípade Nica treba zdôrazniť aj jeho výborné vyvádzanie lopty. Naozaj má zlatú ľavú nohu, treba mu to uznať. Jona zase robí obrovský dojem už samotnou svojou prítomnosťou. Keby som bol útočník a musel hrať proti Jonovi, bolo by to naozaj ťažké. Nedávno som pozeral jeho rozhovor. On nemusí nevyhnutne veľa rozprávať, správať sa odpudivo alebo byť mimoriadne nepríjemným súperom. Už samotná jeho fyzickosť spôsobuje, že keď doňho človek narazí, môže to byť nepríjemné. Je veľmi čistý v súbojoch, urobil obrovský krok dopredu a je dôležitým hráčom Bayernu Mníchov. Pre mňa je Bayern jedným z troch najlepších klubov sveta – samozrejme, po Reale Madrid. Je to výborný klub. Jona sa tam cíti dobre, rozvíja sa a ja sa môžem iba tešiť zo šťastia týchto chlapcov.“
Toni, keby za tebou prišiel niektorý z mladých chlapcov – možno niekto taký mladý ako Nathaniel Brown – a spýtal sa ťa, ako na ihrisku nájsť ideálnu rovnováhu medzi agresívnou hrou a spôsobovaním bolesti súperovi bez prekročenia hranice, čo by si mu odpovedal?
„To je veľmi dobrá otázka. Myslím si, že trochu záleží na charaktere každého človeka. Sú aj citliví futbalisti. V prípade Neneho Browna by som však nemusel veľa hovoriť. Vo všeobecnosti som ním veľmi pozitívne prekvapený. Prvýkrát som ho stretol počas marcového zrazu. Potom som videl, ako úplne vyradil z hry Semenya. Takému hráčovi naozaj nemusím veľa hovoriť. V bežnom živote je pokojný človek, ale na ihrisku sa mení na monštrum. Úprimne povedané, takému futbalistovi netreba dávať príliš veľa rád. Musím mladým chlapcom uznať, že vzhľadom na svoj vek sú už veľmi ďaleko vo vývoji. To im naozaj treba priznať. Je to veľmi dobré.“
Ste tu spolu ako tím už približne desať dní. Určite ste sa stihli aklimatizovať. Ako hodnotíte tunajšie podmienky a čo si na nich najviac ceníte?
„Naozaj si cením to, že to nemáme ďaleko na tréningy. Veľmi si cením aj svoju posteľ, pretože práve v nej trávim najviac času [smiech]. Je veľmi dobrá. Spím naozaj veľmi dobre. Vo všeobecnosti celý tím pracujúci v zákulisí mužstva odviedol veľmi dobrú prácu.“
zdroj: YouTube
