Čakali ste takýto Real Madrid?
„No… Real Madrid je vždy Real Madrid. Nech príde v dobrej alebo zlej fáze, stále je to Real Madrid. Vedeli sme, že to bude ťažké a pravda je taká, že priveľa vecí sa obrátilo proti nám.“
„Myslím si, že oni boli príliš efektívni. Boli veľmi, veľmi efektívni. Tvrdým spôsobom nás trestali. Myslím si, že ani my sme nezahrali dobre. V prvom zápase sme netrafili, nezahrali sme dobre, a potom bol ten výsledok príliš veľkou prekážkou.“
V 14. minúte prvého zápasu ste dominovali a všetci vás videli ako favorita. Guardiola tlačil útok cez Dokuho, ale netrafili ste, a prvý gól dal Real. Zmenilo to všetko?
„Nie, pri prvom góle nie. Zmenilo sa to, keď sme videli, že je 3:0, ale stále sme verili, že to dokážeme otočiť. Myslím, že to bolo možné, keby neprišla červená karta, ale ako hovorím – na konci rozhodlo v dvojzápase veľa detailov.“
Chcel by si sa vrátiť do Španielska… do Madridu… do La Ligy?
„Chcel by som sa vrátiť, áno, samozrejme. V La Lige som začínal a stále ju sledujem. Nie až tak ako kedysi, ale pozerám ju. Musím priznať, že Premier League je moja slabosť. Je to fascinujúca liga, ale zároveň veľmi náročná, dostane ťa na hranu. Hrám tam už 7 rokov a áno, aj ja môžem cítiť, ako ten čas plynie. Zatiaľ som tam však veľmi spokojný.“
Ale v krátkodobom, strednodobom, dlhodobom horizonte…
„Ak mám byť úprimný – a nie preto, že by som sa vyhýbal otázke – ale som po zranení a teraz riešim svoje pocity. Svoju úroveň. Návrat na moju úroveň. Príde čas aj na tému zmluvy. A o to viac pri svetovom šampionáte. Moja hlava je teraz nastavená na správnu úroveň hry, takže…“
Je to normálne, ale máš zmluvu do 2027.
„Áno, ešte rok.“
Čoskoro sa začne hovoriť, že ak nepredĺžiš, o rok môžeš odísť zadarmo.
„Samozrejme sa dostaneme do bodu, keď si bude treba sadnúť a porozprávať sa.“
Povedal ti niekedy niekto, že prezident a generálny riaditeľ Realu Madrid milujú Rodriga Hernándeza? Počul si to?
„(smiech) Neviem, neviem… Navyše so mnou sa nerozprávajú. Budú sa rozprávať s mojím agentom, však? Ale… Nie, zatiaľ nie…“
Sú to pre teba zatvorené dvere…?
„Nie.“
Znamená minulosť v Atléticu, že nemôžeš hrať v Reale?
„Nie, nie, nie. Navyše bolo veľa hráčov, ktorí prešli touto cestou, však? Nie priamo, ale časom. Pre mňa platí, že nemôžeš odmietať najlepšie kluby na svete – to je jasné.“
Hovorím to preto, že Real potrebuje organizátora. To sa často opakuje.
„No, možno teraz povedia, že nie, lebo nás porazili a povedia, že im to ide dobre. Neviem, neviem.“
Určite sa na Bernabéu veľa Madridistov pozeralo na teba s túžbou.
„Je to klub, ktorý som vždy veľmi rešpektoval. Majú fanúšikov, ktorí sú s nimi prepojení. Pre mňa je hrať na Bernabéu vždy niečo úžasné. Je to štadión, ktorý veľmi imponuje.“
A pritom si zobral Zlatú loptu Viníciusovi. Ty prvý, on druhý. V City vám to stále pripomínajú.
„No… Myslím, že je to súčasť zdravej rivality, ktorou sa stali zápasy City s Realom Madrid. Som v Anglicku 7 rokov a proti Realu som hral už 6-krát. To je veľa dvojzápasov. Myslím, že je to zdravé a prirodzené súperenie, nie je v tom absolútne žiadny problém. Nejde to za tú hranicu.“
Rozprával si sa niekedy s Viníciusom?
„S ním osobne nie. Ale pamätám si raz na Bernabéu… a myslím, že sa snažili vyvolať náš konflikt. Ja cítim hlboký obdiv k Viníciusovi ako hráčovi, aj v minulom roku. Aj pre neho to bola obrovská sezóna. O tom, že som vyhral ja, rozhodli iní ľudia. Chceli z toho spraviť konflikt a problém, ale ja som s ním nemal žiadny problém.“
zdroj: Onda Cero
