Bol to najrýchlejší prestup na najvyššej úrovni vo futbale. Inter urobil veľkú chybu, keď dovolil svojej hviezde odísť za 500 miliónov pesiet. V súčasnosti by táto suma predstavovala hodnotu približne 35 miliónov eur (v roku 1996 – 6 miliónov).
Miláno spočiatku chcelo 900 miliónov pesiet, ale nakoniec bola suma takmer dvojnásobne nižšia. Najskôr chcel Moratti potešiť trénera Nerazzurri Roya Hodgsona, ktorý nemal rád Roberta Carlosa.
Každopádne, Moratti ľutoval svoje rozhodnutie dlhú dobu. Namiesto hráča, ktorý triumfoval jedenásť rokov v drese Realu Madrid si vybral trénera s odhliadnúc od skutočnosti, že v tých časoch bola práca trénerov často iba taká povrchná. Navyše Hodgsona už v roku 1997 nebolo, zatiaľ čo ľavý obranca vyhral v Madride 13 trofejí vrátane troch v Lige majstrov a štyroch v La Lige.
Prestup do Realu Madrid sa stal najrýchlejším v histórii. Roberto Carlos bol už v roku 1996 fantastickým futbalistom, ale Hodgson to asi nechcel vidieť.
„Nemohol som tomu uveriť. Hovoril som s prezidentom Sanzom, taktiež som podal písomnú žiadosť a na druhý deň sa celá záležitosť vyriešila,“ spomína si na tento najrýchlejší prestup Fabio Capello, ktorý viedol tím dvakrát za desať rokov.
Je potrebné pripustiť aj to, že Real sa nestretol počas prestupu so žiadnymi prekážkami, fakticky Inter sa chcel zbaviť hráča.
„Dozvedel som sa správu, že Roberto bol v konflikte s trénerom a krátko po príchode do Madridu som sa dozvedel, že ho Moratti chcel predať,“ pokračoval Capello. Taliansky tréner hovoril s kompetentnými a po 24 hodinách dostal čo chcel.
Na tento prestup sa aj dnes pozerá ako na nezmyselnú chybu Interu Milánu. Real Madrid viac ako desaťročie dostával od Roberta Carlosa to najlepšie. Kráľovský veľkoklub veľa dlhuje aj Capellovi, ktorý dvakrát vyhrali ligu a vybudoval základ pre siedmy titul Realu Madrid v Lige majstrov aj vďaka prestupom, ktoré požadoval.
Tréner sa krátko po víťazstve v lige v roku 1997 rozhodol odísť. Cítil dlh voči Berlusconimu. „Moje dobrodružstvo v Reale sa skončilo jedným telefonátom od Berlusconiho, ktorý ma požiadal o návrat do Milána. Dlžil som mu to, nemohol som mu to odmietnuť,“ spomína si Don Fabio. Po desiatich rokoch opäť prišiel do Madridu a opäť vyhral ligu.
História Roberta Carlosa sa v Európe začala v roku 1995, keď Massimo Moratti prevzal Inter. Prezident milánskeho klubu priviedol hráčov ako Paul Ince, Javier Zanetti a iba 22-ročného ľavého obrancu Palmeirasu, ktorý sa už dvakrát stal majstrom Brazílie.
Roberto vynikal, ale Inter nešiel na to dobre. Samotný Roberto to zdôvodnil takto: „Roy Hodgson ma zničil. Povedal mi, aby som hral v strede ihriska. Takto som nemal šancu ísť na Copa Ámerica. Nie je to o tom, že by sme spolu nevychádzali. O futbale veľa nevedel.“
Pre britského trénera mal Roberto Carlos príliš malú disciplínu na post ľavého obrancu. Brazílčan bol násilne presunutý do stredu poľa. Hodgson nedokázal posúdiť jeho skutočný potenciál.
Futbalista sa stretol s Morattim a požiadal o odchod. Toto sa časovo zhodovalo s prevzatím Realu Madrid Fabiom Capellom. „Vďaka Fabiovi som sa presťahoval do Madridu. Je to najdôležitejší tréner v mojom živote,“ zaspomínal si Carlos.
Jeho sila, vynikajúca strela z jeho ľavej nohy boli pre Real mimoriadne dôležité. Bol neuveriteľne rýchly a fyzicky veľmi silný. Po celé desaťročie sa nikto tak nepokúsil driblovať, bolo to jednoducho nemožné. V najlepšom prípade prekonal 100 metrov za 10,9 sekundy. Lopta, ktorú vyslal z jeho „ľavačky“ dosahovala rýchlosť 139 km/h.
Jeho kariéra bola odrazom toho, aký bol. V roku 1986 vo veku 13 rokov sa pripojil k tímu União São João, kde dozrel ako hráč. Vynikal v každej vekovej kategórii. V roku 1992, keď mal 19 rokov už bol uznávaný aj v iných krajinách. Získal ho tím Palmeiras. Tam bol ľavým obrancom a na tom krídle spolupracoval s Rivaldom. K prestupu do Interu prispeli dva majstrovské tituly v Brazílii a o rok neskôr už bol v Reale Madrid.
Roberto bol na Santiago Bernabéu 11 rokov. V bielom drese dosiahol trikrát Ligu majstrov, štyrikrát domácu ligu a pridal dva Interkontinentálne poháre, Európsky superpohár a tri Španielske superpoháre.
V roku 2002 sa stal s Brazíliou majstrom sveta. Počas druhého pôsobenia Capella na lavičke Realu Madrid sa rozlúčil s Realom Madrid. Roberto Carlos je stále cudzincom s najvyšším počtom štartov v Reale Madrid. Odohral 527 oficiálnych zápasov, v ktorých strelil 69 gólov. Za národný tím odohral 128 zápasov.
zdroj: abc.es
