Nový rok sa považuje za synonymum predsavzatí a nádeje na zmenu k lepšiemu. Fenomén pridania +1 k číslu označujúcemu rok je tak hlboko zakorenený v našej mentalite, že už v podstate nikoho neprekvapuje. Z psychologického hľadiska je to však v skutočnosti veľmi zaujímavý jav.
Prvý január sa pritom sám o sebe nijako nelíši od iných dní v tomto ročnom období. Zvieratá nezačnú hovoriť ľudským hlasom (to sa v skutočnosti deje o týždeň skôr), po oblohe nelieta usmiaty zelený čajník a po brehoch Baltického mora sa nezačnú prechádzať tučniaky. Človek však z času na čas potrebuje akýsi dohodnutý dátum, ktorý slúži ako symbol nového začiatku, aj keď je sám o sebe umelo vytvorený.
Vo futbale je však, keď sa niečo nevyvíja úplne podľa predstáv alebo ponecháva priestor na zlepšenie, prirodzenejším potenciálnym bodom zlomu vždy začiatok novej sezóny. Vtedy sa naozaj objavuje šanca všetko si v pokoji usporiadať a začať s čistým štítom. Keď sa však realita ukáže ako krutejšia, než sa predpokladalo, aj vo futbale sa neraz treba oprieť o novoročnú barličku.
Realu Madrid sa istý čas darilo fungovať podľa tohto ideálneho scenára. Tím Xabiho Alonsa vstúpil do sezóny pomerne dobre a dával nádej, že sa mu podarí odstrániť chyby, ktoré v predchádzajúcom období viedli k úplnému neúspechu. Samozrejme, bolo viditeľné, že nejde o konečný obraz mužstva, no vyhliadky boli rozhodne pozitívne. Dokonca aj bolestivú a hanebnú prehru v madridskom derby sa podarilo rýchlo napraviť štyrmi po sebe idúcimi ligovými víťazstvami, vrátane triumfu v El Clásicu.
V tom čase len málo nasvedčovalo tomu, že sa kohútik s medom a mliekom o chvíľu uzavrie a situácia sa z takmer idylickej zmení na skutočne nepríjemnú. Napriek plynúcim týždňom dodnes vlastne nie je celkom jasné, čo presne za tým všetkým stálo. Tí, ktorí to skutočne môžu vedieť, sa o to so svetom určite nepodelia. A tým, ktorí tvrdia, že to vedia a hovoria o tom verejne, sa nie vždy oplatí veriť na sto percent.
Radi by sme napísali, že tri víťazstvá pred Vianocami atmosféru aspoň trochu upokojili, no nebola by to celkom pravda. Výhry nad Alavésom, Talaverou a Sevillou pôsobili skôr ako ibuprofén podaný na zlomenú nohu – jednoducho nezhoršili situáciu ešte viac. Stav, ktorý bol krehký, taký aj zostáva. Xabi na začiatku roka s veľkou pravdepodobnosťou stále bojuje o svoju stoličku. A úloha, ktorá ho čaká, nebude jednoduchá.
Ako prvý príde na rad Betis, ktorý v tejto sezóne ešte neprehral ani jeden zápas na ihrisku súpera, čo robí z tímu Manuela Pellegriniho európsky unikát. Následne budú Kráľovskí čeliť Atléticu v semifinále Španielskeho superpohára. Pripomínať, aké spomienky máme na posledný súboj s týmto rivalom, netreba. A aby bolo drámy ešte viac, treba dodať, že do oboch týchto zápasov pôjde Real bez svojej lokomotívy, teda Kyliana Mbappého. Francúza uvidíme opäť v akcii s najväčšou pravdepodobnosťou až ku koncu mesiaca.
Spoliehať sa na to, že na Los Blancos zrazu zapôsobí mágia nového roka, je pomerne naivné. Klamať by sme však museli, keby sme povedali, že sa nechceme aspoň čiastočne tejto naivite poddať. Pred takmer presne desiatimi rokmi, 3. januára 2016, Real vedený Rafom Benítezom remizoval 2:2 s Valenciou, čo ho stálo trénerské miesto. Len málokto si vtedy dokázal predstaviť, že tím na konci sezóny získa Ligu majstrov a až do poslednej chvíle bude bojovať o titul majstra Španielska. Podobný vzostup si želáme sebe aj vám v práve začatom roku 2026. S jedným rozdielom – tentoraz by sme boli radšej, keby sa odohral bez nutnosti meniť trénera.
zdroj: redakcia
