Mnohé madridistické generácie, tie najmladšie, žili vo veľkej fikcii. Mysleli si, že vyhrať je jednoduché, že Liga majstrov sa dá vyhrať každú sezónu, že La Liga je menej zmysluplná súťaž.
Štyri európske poháre a semifinále za päť rokov ich prinútili myslieť si, že ich tím pozná skratku ku sláve, že šťastie nie je pominuteľné. Verili, že radosť je ich vlastníctvom.
Mnohé z generácií madridismo, tie najstaršie, vedia, že 32 rokov je „molto longos“, že nikdy nebolo ľahké dostať sa na vrchol, že mnoho skvelých tímov Realu Madrid sa nikdy nedostalo na vrchol, keď hrali úžasný futbal.
Títo fanúšikovia vyronili veľa sĺz ľútosti a hnevu, z nespravodlivých porážok, pretože trofej, o ktorej snívali od detstva, už hladkali, no nakoniec ju vždy zdvihli iní.
Vedeli však, aké sú tie noci, keď si pretierate oči hrdosťou. Tak neuveriteľné, že je ťažké tomu uveriť. Boli pripnuté oceľovými špendlíkmi v ich pamäti. Nikdy sa na ne nezabudne. Pomohli im vybudovať si lojalitu, nehynúcu nádej a vieru, ktorá prežije bombový útok.
Magická noc zápasu proti PSG, na ktorú sa bude spomínať dlhé roky, bola jednou z tých, po ktorej mladý madridista, ten, ktorý nič podobné počas éry štyroch titulov Ligy majstrov nezažil, pretože to nebolo treba (možno raz, s Wolfsburgom), už vie, že za svoj tím môže strčiť ruku do ohňa, že na Bernabéu nie je nič nemožné, že neexistujú hrobári, ktorí by si s nami poradili, že medzi týmito štyrmi stenami je niečo mystické, zrazu sa zapáli iskra, objaví sa nebeské kúzlo a smerom k súperovej bránke začne fúkať hurikán, ktorý vedie Real Madrid k víťazstvu. Toto je príbeh, ktorý sa nedá vysvetliť. Materiál pre film.
Pretože Real Madrid vždy skúšajú tí, ktorí ho nenávidia, keď tomu nerozumejú ani tí, ktorí ho milujú. Toto víťazstvo nám pripomína to, čím Real Madrid vždy bol.
Duch Juanita, Santillanu a iných velikánov, futbal a lopta, talent a sila, technika a pot, magická atmosféra, hlúpe presvedčenie, iracionálna logika, neochvejná viera, nezničiteľná duša. Víťazstvo za každú cenu. Toto je štýl. Ostatné je lamentácia.
Pretože Real Madrid je beh Modriča aby odkopol loptu Messimu, je 40 m beh, aby dal skvelú prihrávku Benzemovi, ktorý sa čuduje, ako a kedy predbehol Di Stefana.
Je to zdvihnutie stoličky, aby ste si užili svojich fanúšikov ako canterano, aj keď je Alaba v klube len osem mesiacov. Je to dostať sa na ihrisko, keď je všetko stratené a niečo zmeniť, ako Rodrygo a Camavinga, ktorí sú veľmi mladí, ale nemajú taký marketing.
Pretože Real Madrid je v noci ako táto jednoducho neopísateľný.
Real Madrid je tím, ktorý proti vám vyhrá v rakve. A nikto nevie ako. Znak, na ktorý ukazuje Vinícius? Váha legendy? Biele srdce? Je to ako vyzdvihnúť európsky pohár.
Celkovo za stavu 0:2, proti impozantnému rivalovi, ktorý je stvorený pre vyhrávanie, s vážnymi absenciami (Casemiro a Mendy), s hráčmi, ktorí nie sú v plnej sile (Kroos), sú jednoznačne menej cenný, sú všetkými zatracovaný proti novému kráľovi futbalovej planéty (Mbappé). Real Madrid vstáva z hrobu.
Najmladší madridisti zažili mnoho európskych úspechov. Bezstarostní, avšak nevedeli, čo je Real Madrid. Preto tie emócie, slzy, objatia, výkriky, pýcha.
„Ocko, nikdy som sa necítil viac ako madridista.“ A to je veľký triumf Realu Madrid. Víťazstvo, ktoré zostane navždy. Žijúc s týmto legendárnym príbehom, ktorý im rozprávali toľkokrát, akoby to bola rozprávka.
PS. Uvedomil si to aj Mbappé.
Zdroj: marca.com
