I. časť rozhovoru
Tentoraz sa dotkol toho, že je legendou kráľovského klubu, nervov z toho, že bol na lavičke s Manchestrom City a vyšetrovania kauzy Negreiru.
Viete, že ste legenda Realu Madrid?
„Viem, že som bol hráč, človek s veľmi dôležitým postavením v klube. Bez ohľadu na to, či som vyhral veľa, donedávna som bol hráčom s najväčším počtom titulov, kým ma Modrić nepredbehol a dúfam, že vyhrá oveľa viac, ale bol som veľmi dôležitý hráč kvôli svojmu imidžu, pretože som odchovanec…“
„Som hráč, ktorý od 10 rokov hrával za Real Madrid a nakoniec sa stal kapitánom dvíhajúcim trofej Ligy majstrov… Chápem, že zvonku vidíte, že je to minulosť, ale vnútorne, keď sa vidím na fotke, ako dvíham túto trofej… Hrať za Real od detstva bol dokonalý začiatok a aj koniec snov.“
„Je to skvelý príbeh. Real Madrid je môj život, môj domov, zažil som tu všetko. Naučili ma byť nielen dobrým hráčom, ale aj dobrým človekom, tak ako moji rodičia a hrdosť, ktorú cítim, je obrovská.“
„Legenda? Sakra, to je príliš veľké slovo. Viem, že som pre klub veľmi dôležitý človek a zapísal som sa do histórie.“
Na akej pozícii sa vidíte v klube o pár rokov?
„Ja neviem. Túto otázku mi kladie veľa ľudí, pretože takmer každý vie, že sa vrátim do Realu Madrid. Na akú pozíciu? Neviem a ani na to nechcem myslieť. Cítim sa dobre, hrám s veľkým nadšením, ale nepoznám budúcnosť.“
„Tiež neviem, či tu zostanem rok, dva, tri, či odídem z futbalu, či budem hrať ďalej… Keď ma Real v budúcnosti bude potrebovať, vedia, že som im k dispozícii.“
Keď ste začali hrať v prvom tíme, v roku 2011 ste sa ocitli uprostred súboja medzi Mourinhom a Torilom (Portugalčan chcel, aby Nacho hral na poste krajného obrancu, pretože ho nevidel ako stopéra. Tréner Castilla ho postavil do jeho prirodzenej pozície, čo vyústilo do konfrontácie medzi trénermi). Nakoľko bolo pre vás dôležité, že vás Toril postavil do stredu obrany?
„Toto sú dvaja tréneri, ktorých mám veľmi rád. S Torilom som postúpil do druhej ligy s Castillou, čo je jeden z najkrajších úspechov v mojom živote. Mám s ním stále dobrý vzťah a veľmi si ho vážim.“
„Mourinha mám tiež veľmi rád. Je to tréner, vďaka ktorému sme s bratom debutovali v Primera Division. Áno, je to pravda, videl som, ako sa naťahovali o pozíciu, na ktorej by som mal hrať, či ako krajný obranca alebo ako stredný obranca…“
„Úprimne povedané a Mourinho to vie, cítil som sa ako stredný obranca pozornosti a páčilo sa mi hrať na poste stredného obrancu, no on ma vnímal ako krajného obrancu.“
„Chcel som hrať v prvom tíme a vedel som, že tam musím hrať na kraji, ale keď som bol v Castille, chcel som hrať ako stredný obranca, pretože tam som cítil, že môžem svojmu tímu pomôcť najviac.“
„Keď som bol mladší, možno som si neuvedomoval napätie, ktoré vtedy existovalo, ale toto sú okolnosti, ktoré pominú. Nakoniec obe veci dopadli dobre, pretože v Castille sme postúpili a podarilo sa mi nájsť si miesto v prvom tíme s Mourinhom a potom s Ancelottim.“
Po vašom odchode ste povedali, že sa cítite trochu zle, že ste nehrali proti City (v prvom zápase na Bernabéu, pozn. red.), ale urobili ste to, akoby ste sa za to ospravedlňovali, lebo viete, aké sú egá v tejto šatni….
„Som hráč, ktorý si trénerov veľmi váži, bez ohľadu na to, či sa mi ich rozhodnutia páčia alebo nie. Vždy sa snažím na ihrisku ukázať svoj hnev.“
„A trénujem tvrdšie ako ktokoľvek iný. A keď príde rad na mňa, predvediem svoje schopnosti. Toto som robil celý život. Nikdy som nešiel za trénerom, aby som mu povedal, čo má robiť, pretože som lepší.“
„A hneval som sa a hneval som sa veľakrát. Zo zápasu City som sa cítil zle. Počas mojej kariéry som sa nahneval v mnohých zápasoch, ktoré som si zaslúžil hrať. Mám obrovský rešpekt k svojim trénerom, ku všetkým, ktorých som mal.“
„Aj preto, že sú to rozhodnutia, ktoré pre nich nie sú ľahké a myslím si, že trénerov musíme rešpektovať. Hráč sa musí venovať hre a predvádzaniu sa na ihrisku. A sú rozhodnutia, ktoré nezávisia od vás. Cítil som sa zle po City?“
„No, nepoviem: nie, nie, sedel som na lavičke a bol som šťastný. Nie, povedal som zlé veci, myslel som si zlé veci o trénerovi a o všetkých, ale musím mať rešpekt.“
„A predovšetkým vám futbal rýchlo dá ďalšiu šancu. A keby som bol aj naďalej nahnevaný a frustrovaný, nebolo by to dobré, pretože v ďalšom zápase som mal hrať proti Mallorce, čo bola pre mňa skúška, musel som odohrať odvetný zápas proti City, čo bola pre mňa ďalšia skúška… A ako vždy, v každom ďalšom zápase som zo seba vydal všetko.“
„V konečnom dôsledku mi na ihrisku pomohlo, že som bol nahnevaný a frustrovaný na svojho trénera. A viem, že proti City bol odvetný zápas a vedel som, že budem hrať.“
„Nemám v hlave nič, čo by ma mohlo odviesť od toho, čo musím na ihrisku robiť, teda hrať dobre. Bolo vidieť, že som odohral výborný zápas.“
„Potom som si povedal, že som si to opäť zaslúžil, tréner povedal: áno, je to tak, Nacho bude opäť hrať. A prišiel rad na mňa, aby som nastúpil proti Bayernu.“
„Potom ma v 65. minúte tréner vystriedal, cítil som sa kvôli tomu zle a on to vedel. Ale v druhom zápase som opäť hral a opäť som dokázal, že som dobrý.“
„ Hral som aj vo finále… Vždy som sa snažil nechať si mrzutosti pre seba a v ďalšom zápase ukázať, že som lepší ako ten, ktorého chcel postaviť.“
Hovorili ste o hneve. Čo vy a médiá?
„Áno, spočiatku to bolo v pohode. Ale neviem, prišlo obdobie, keď som mal pocit, že hrám veľmi dobrý zápas a hodnotenia stále hovorili: vždy sa mu darí. Stalo sa to aj opačne, že som možno hral zápas, po ktorom som si pomyslel: sakra, dnes som to nedal dobre, a oni napísali to isté.“
„A ja hovorím, človeče, vyzerá to, že kopírujú a prilepujú to isté a je to. Nie je to ani niečo, čo by ma vyviedlo z miery, ale občas som počul bežné komentáre, že už to bolo dobré.“
„Je tiež pravda, že nie som človek, ktorý by bol mimoriadne ovplyvnený tlačou alebo kritikou. Nehľadiac na to, že každý človek, keď sa mu v niečom nedarí, nerád číta niektoré veci, ale ja nie som typ človeka, ktorý neustále všetko číta na internete, komentuje.“
„Je dôležité, aby najmä mladí hráči, ktorí teraz začínajú, vedeli, ako sa od toho odpútať, pretože to na nich môže mať veľký vplyv.“
Do roku 2018 ste sa nezranili. Ako ste to vtedy prežívali?
„Bol tam slogan „Nacho sa nikdy nezranil“ a myslím, že práve vtedy som sa zranil. Ale nie je pravda, že som sa nikdy nezranil. Len dobre zvládam bolesť.“
„Stáva sa to často, sú hráči, ktorí bolesť znášajú lepšie ako ostatní. Áno, mal som zranenia, ale vždy som dokázal tieto nepríjemnosti vydržať a posunúť sa dopredu.“
„Keď som v roku 2018 utrpel prvé zranenie v zápase proti Las Palmas, už štyri alebo päť zápasov som bojoval s bolesťami. Prišiel súboj s Las Palmas a v duchu som si povedal, že je koniec, už to nevydržím.“
„Som silný hráč, mám vysoký prah bolesti, no v konečnom dôsledku sa zranenia stávajú každému, všetci sme ľudia. Všetci sa musíme zotaviť, keď pauzujeme.“
„Bude to trvať o štyri alebo o päť dní viac alebo menej. V dôsledku toho som mal zranenie kolena. Nie veľmi vážne, ale bol som dva mesiace mimo. Mal som svalové zranenia…“
„To, čo je pre elitného hráča normálne, pre mňa predtým nebolo normálne. Ale keď spĺňate takéto požiadavky, logicky starnete, začínate hrať každé tri dni… Normálne je, že sa vám to môže stať.“
Mali ste dobrý vzťah s rozhodcami alebo veľmi dobrý vzťah s niektorými konkrétnymi rozhodcami?
„Áno, so žiadnym z nich som nemal zlý vzťah. Ako hráč sa vám vždy jeden páči viac ako druhý, ale ani nechcem menovať. Niektorí ľudia si dovolia hovoriť viac, sťažovať sa alebo hovoriť hlasnejšie ako zvyčajne.“
„Tak ako počas zápasov, žijeme v napätí a je ťažké, keď je niekto z niečoho obvinený alebo vidíme niečo, čo je podľa nás nefér.“
„Ťažké chvíle však prežívajú aj rozhodcovia. Pre nich je to zodpovednosť. Majú aj hodnotenia po každom zápase a ich cieľom je udržať sa v prvej lige. Ani toto nie je jednoduché.“
„Nikdy by som nebol rozhodcom. Na ihrisku máte 22 hráčov a nech pískate čokoľvek, nikdy nebudú šťastní.“
Spýtam sa vás na prípad Negreira, keďže ste sa už podieľali na vyšetrovaní. Videli ste na ihrisku nejaké zvláštne veci?
„Úprimne, keď si tak začnem spomínať na zápasy… Nechcem si myslieť, že každý rozhodca proti nám pískal naschvál. Možno si začnete pozerať videá, v hlave máte Negreiru a možno si pomyslíte, že to mohlo byť preto, lebo niečo, ale mohlo to byť aj tým, že sa pomýlil rozhodca, tak ako robia chyby futbalisti.“
„Myslím si, že je to veľmi zložitá problematika. Vždy som sa snažil myslieť na to, že rozhodcovia sú čestní ľudia, že sa snažia robiť svoju prácu dobre a vtedy tam boli tí, ktorí poznajú pravdu a neviem, čo bude v budúcnosti a či sa niečo stane.“
„Ako hráč si nepamätám, kedy by som povedal, že rozhodca kvôli tomu naschvál zapískal proti nám. Takto som nad tým nerozmýšľal.“
zdroj: relevo.com
