Od striedania Viníciusa v poslednom El Clásicu snáď neprejde deň bez článku či klebety o tom, ako Xabi Alonso vedie tím. Stále s tým podprahovým otáznikom – nestratil už kabínu? Je to dosť surrealistické, pretože neprešli ani tri mesiace, a pripomeňme, že Real Madrid je lídrom La Ligy, a hoci v Lige majstrov prišiel len jeden „knockout“ od Liverpoolu, celkovo to nie je žiadna tragédia, najmä v porovnaní s výsledkami z minulej sezóny. Odkiaľ sa teda berie ten zhon? A čo je dôležitejšie, všimnite si, že to prichádza z mnohých médií a od mnohých novinárov, z rôznych informačných sietí. Jasné, môžu existovať vykonštruované a stranícke naratívy, ale keď to ide z toľkých strán naraz, človek začne premýšľať – najmä že tu máme prvý „zádrheľ“, v úvodzovkách.
Minulý týždeň porážka v Lige majstrov a dosť slabá remíza na Vallecas s Rayo. Tieto dva výsledky pôsobili ako nálepka okolo textov a tlaku na Xabiho Alonsa. Teraz pôjdeme o krok ďalej, pretože približne dva roky pravidelne robím videá o zákulisí Realu a situácia Xabiho Alonsa dokonale ukazuje niečo, o čom hovoríme už dlho: rozdelenie v klube, najmä v jeho vedení.
Začnime otázkou. Stratil už Xabi Alonso kabínu? To by som nepovedal. Ale existuje nedôvera časti hráčov, najmä tých s veľkým statusom a to voči Alonsovi. Včera španielsky novinár, pán Picón, zverejnil veľmi zaujímavý príspevok: Problémom nie je množstvo práce, vôbec nie. Skôr ide o samotný spôsob riadenia. A ja to hneď rozvediem, keď hovorí o kontrole, ktorú Alonso chce a to na ihrisku a trochu aj mimo neho.
Čo to znamená „mimo ihriska“? Uvediem príklad. V minulej sezóne posledný rok Carla Ancelottiho v Reale bol úplnou samovôľou. Vedenie, hráči, realizačný tím. Dochádzka na tréningy bola miestami žalostná, každý robil, čo chcel, bolo veľa voľnosti. Samozrejme, hráčom sa to zapáčilo a výsledky minulého roka sme videli. Príklad. Po zápase na Mallorce namiesto návratu celého tímu do Madridu niektorí hráči brali súkromné lietadlá a leteli inde. Vtedy to prechádzalo. Teraz to niektorí chceli rovnako, ale u Alonsa, ako u mnohých moderných trénerov, to jednoducho neprejde. Obviňuje sa teda z toho, že chce zasahovať do voľného času hráčov. Možno je to nedorozumenie, ja neviem, ale faktom je, že to vyvoláva veľa diskusií, najmä v okolí hráčov. Často pritom samotní hráči problém nerobia, ale podľa mňa ľudia okolo nich im „pumpujú hlavy“. Tak to bolo u Viníciusa a iných: „Tréner, tréner, tréner…“. A začína sa naratív: „Chce nás kontrolovať, akoby sme boli deti“.
Druhý bod a veľmi mi pripomína prvý rok Unaia Emeryho v PSG, znie: „chce všetko kontrolovať“, „hovorí k nám ako k deťom“, „videoanalýzy sú príliš dlhé“ a tak ďalej. Emery prišiel po Laurentovi Blancovi a po odchode Zlatana, bola to iná metóda práce, zmena bola prudká. Rýchlo si časť hráčov, s pomocou vedenia, vybojovala zmeny, čo spôsobilo vážny rozkol. Nie všetci to chceli, ale tí so statusom áno. Futbal sa však tiež zmenil. A teraz je to podobné v Reale. Nie že by to hráči nechceli, ale jednoducho nie sú zvyknutí na také dlhé videoanalýzy, na pravidelné poznámky typu „toto si mohol spraviť lepšie“. Niektorí si to berú osobne a pýtajú sa: „Načo toľko strihu, aký to má zmysel?“. Máme teda nepochopenie. Sú aj hráči veľmi náchylní na tento typ odkazov – o chvíľu bude reč o Tchouaménim, ktorý od zmeny trénera pristupuje vzorne, a na ihrisku sa mu nedá nič vyčítať. Ostatní, jednoducho nepochopia, prečo by mali byť „infantilizovaní“.
Boli tiež pochybnosti o systéme. V príprave sa objavil nápad hrať so stopérskou trojkou. Potom prišli zranenia, neprišli očakávané posily a časť hráčov nebola za. A teraz: „ofenzívne to ako uložiť, najmä vzhľadom na statusy hráčov, aby to fungovalo?“. Kľúčovým bodom je Vinícius, ale nielen on. Objavujú sa obvinenia, že Xabi Alonso niektorých zvýhodňuje. „A Güler? Güler na desiatke, keď Rodrygo v reprezentácii hral celkom dobre? Ja som desiatka…“. Chápete tú melódiu. Podobné je to s Kylianom Mbappém. Klubový Mundial nevyšiel najlepšie, ale odvtedy, opakujem, k jeho prístupu niet výhrad. Roky sme počúvali závisť: „To je obľúbenec Florentina Péreza, princ, jemu je všetko dovolené“. Známí a agenti pritom podnecujú: „Vidíš, všetko je pre Kyliana“. A Xabi je s Mbappém spokojný, pretože je v správnej fyzickej kondícii, drie, robí, čo sa od neho žiada. Posledné dva zápasy možno slabšie, ale celkovo – veľmi dobre. Je to ironické: kedysi bola problémom Kylianova mama, dnes – sú to iní. V pozadí sú malé žiarlivosti a krivdy, na Instagrame všetci amigo, hermano, a za chrbtom: „ja chcem viac ako on“. A všetko sa to sústredilo okolo Viníciusa. Jeho okolie mu neustále opakuje: „Tréner ťa nemá rád, sťahuje ťa, je to nenormálne, hermano, si najlepší na svete…“. Bez konca. Kamaráti mu robia kompilácie driblingov, nonstop ho kŕmia posolstvom „si najlepší“. Niet divu, že to chlapec neprijal, keď si sadol na lavicu. A scéna s Barcelonou? Z oboch strán hovoria, že to zanechalo jazvu.
Vinícius má v kabíne priateľov, Brazílčania stoja za ním. Je smiešne, keď niekto naznačuje, že Xabi má „niečo“ proti Brazílčanom, keď jedným z jeho dôveryhodných ľudí je Éder Militão. S Militãom je všetko v poriadku, klub je nadšený jeho profesionalitou po ťažkých zraneniach – vzor. Potom je tu téma Endricka. Mama Endricka, je typ „môj syn je najlepší, koľko zarobíme“ a tak ďalej. Náročný vzťah s Roc Nation – to sú tiež agenti Viníciusa a Endricka, veľmi mediálni, blízko Junimu Calafatovi. Endrick veľa pracuje vo fitku – OK – ale na tréningoch niektorí vidia netrpezlivosť: „Čokoľvek urobíme, aj tak nebudeme hrať“. V lete Real naznačil, že by sa malo hľadať riešenie, ale mama a agenti mali iný plán.
Rodrygo? Aj tu anekdota. V lete „nepredajný“, lebo ho nikto nechcel – okrem iného pre príliš aktívneho otca. Nehovorte mi nič o Neymarovom otcovi – otec Rodryga je horší. Chce všetko kontrolovať, rozpráva so všetkými, kladie požiadavky, „môj syn má hodnotu toľko“, „hrajte na neho“. Pini Zahavi – najväčšie meno v brandži – si s ním nevedel poradiť. Všetci v Reale vedeli, že otec hľadá cestu von. A v rozhovoroch s klubom: „Ako sa opovažujete? My milujeme Real!“. Vedelo sa, že sa rozhliada inde. Ako to uchopiť?
Bellingham? Možno Xabi toto nezvládol ideálne. Veľmi ho tlačil k rýchlemu návratu – „potrebujem ťa“ – a možno ho postavil proti Atléticu priskoro, nevyšlo. Potom ho posadil na lavičku – a objavila sa myšlienka: „Nezvládol tlak a hneď ma stiahol“. Valverde nie je proti Xabimu – on len nie je úplne presvedčený. Hovoria o „favorizovaní“, o „statusoch“, „že títo hrajú vždy“. Okolie a agenti to preháňajú namiesto toho, aby svojim hráčom povedali: „Možno hráš pod očakávania“. Lebo ich priorita je žiť pri milionároch.
Sú však aj takí, ktorí úplne prijali Xabiho idey – pressing, videoanalýzy. Tchouaméni sa pýta realizačného tímu: „Čo si myslíte, čo zlepšiť?“, je veľmi angažovaný. Mbappé tiež. Carreras sa stal základným hráčom. To však rodí ďalšiu otázku: „Náhradníci vôbec nehrajú“. Čo s rolou Frana Garcíu, čo s Trentom Alexandrom-Arnoldom? Načo ho privádzať, keď je to zatiaľ ťažké? Treba pamätať: štýl práce Xabiho je úplne iný než u Carla Ancelottiho. Možno išiel príliš tvrdo od začiatku, ale po minulom roku – v veľkých zápasoch bol Real katastrofálny, dostával facky a nedalo sa pokračovať. Hráči boli „usadení“. Možno Xabi bol tvrdý, dá sa mu vytknúť pár prvkov manažmentu, ale nie je pravda, že kabína je proti nemu. Sú hráči, u ktorých všetko funguje – vezmime Militãa, nula problémov. Güler? Počúva. Má 20–21 rokov, takže nebude vždy stabilný, nemiluje „naberať svaly“, ale keď treba spraviť fyzické posilnenie, spraví to bez reptania. Minulú sezónu nereptal, keď nehral, nekazil atmosféru.
Problémom je, že traja dôležití lídri – Carvajal, Alaba, Rüdiger – boli (alebo sú) zranení. To sú ľudia dôležití nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. Alaba, ako Modrić, veľké srdce, pomáha mladým. Xabi ich hneď, keď mohol, vracal do zostavy, Rüdiger je kľúčový „charakterologicky“. Bez nich je ťažšie „nastaviť“ skupinu – keď mačky nie sú doma, niektoré myši tancujú.
Mohol by som pridať viac príbehov. Niektorým sa nepáči postavenie Camavingu – má aj blízky vzťah s Viníciusom. Dá sa diskutovať, že Xabi mohol prísť „miernejšie“. Pochopiteľné. Ale zopakujem: časť hráčov zatiaľ nekúpila smer, ktorým ich Xabi chce viesť, pretože veľa zmenil – statusy, lavičky pre „sväté kravy“. Iní hovoria: „Mbappé je nedotknuteľný, lebo P…“, a opäť sú tu drobné žiarlivosti, ktoré nikomu nepomáhajú. Dobrá správa? Nie je to nezvratné – napríklad s Bellinghamom sú posledné týždne lepšie, chlapec maká dobre. Kľúčový bod je však Vinícius – o tom sme už hovorili. Dnes v tlači: „Klub si musí vybrať medzi Viníciusom a Xabim Alonsom“. Neverím tomu. V klube majú dosť nie ani tak Viníciusa, ako ľudí okolo neho. Zažadovali 30 miliónov brutto za predĺženie – nedajú mu najväčší plat v klube pri forme posledných osemnástich mesiacov. Je to veľmi ťažké. K tomu kontakty s Saudskou Arábiou. A všetko je rušené množstvom nespokojných strán.
Najdôležitejšie je, že hráči sú ovplyvňovaní aj človekom z vedenia – Junim Calafatom. Roky hovorím o jeho metódach a pochybnostiach okolo nich; málokto v prostredí o ňom hovorí „top“. Nepotrebujem pripomínať, ako sa dostal do futbalu a aké „salóny“ mu v tom pomohli – každý vie, o čo ide (v zákulisí kolujú informácie, že Calafatovi pomohli budovať pozíciu futbaloví agenti, ktorým teraz spláca služby – pozn.). V Reale nie je klasický športový riaditeľ, ale on je zodpovedný za nábor. Treba teda nejak zdôvodniť 60 miliónov za Endricka. Calafat je blízko Brazílčanom a Xabi Alonso chce mať veľkú mieru kontroly – aj pri prestupoch. Carlo nič nehovoril, dalo sa hrať Football Manager, teraz už nie. Preto Calafatovi Xabi nevyhovuje, podporuje Brazílčanov: „Vidíte, toto nie je normálne“, pumpuje ich, pretože je to v jeho záujme. Pamätajme: predtým viedol boj o vplyv so Solarim. Solari po chybách, napríklad v prípade Mastantuona, stratil vplyv. Xabi nie je „vyvolenec“ Calafata a nie je ani Pérezovým snom. Pérez, zamilovaný do Mbappého, si chcel sám zahrať Football Manager. Dnes poviem otvorene: Pérez už nevedie klub železnou rukou. Vedenie má ľudí, ktorí sa už pozerajú po trhu trénerov „pre istotu“. Real v skutočnosti každý deň riadi José Ángel Sánchez – on presadil projekt Xabiho, aby pridal disciplínu po „divokom západe“ minulého roka. Problém je, že ak vedenie nepodporí trénera jasne, podkopáva to jeho autoritu. V PSG sme počuli: „Thiago, máš pravdu“ – a tréner bol podkopávaný. Teraz to nie je otvorená opozícia – skôr ticho, a v médiách vidieť destabilizáciu. To si nevymýšľajú novinári – to agenti a okolie podporujú vzburu, pretože niektorí chcú Xabiho hlavu. Je to menšina, ale so silným statusom.
Čo robiť? Najskôr si za mňa musí prezident Florentino Pérez spomenúť, že vedie klub. Niekedy môžeme hovoriť o jeho „temných zónach“ okolo záležitostí socios – to je téma na samostatný diel. Jeho vedenie Realu v posledných osemnástich mesiacoch – podľa mňa – je katastrofálne. Keď si nevyberie a nepostaví sa za projekt, hráči zvyknutí na veľkú voľnosť začnú veriť, že sú dôležitejší než ostatní. Calafat súkromne hovorí, že „treba výbercu“, voľnejšieho, „lebo my sme najlepší“. Preto hovorím: Xabi spravil niektoré chyby – napríklad spôsob využitia Trenta, či komunikácia pri rýchlom návrate Bellinghama a následnej lavičke – nebolo to veľmi šikovné. Stáva sa. Ale z toho, že si líder La Ligy a relatívne v poriadku v Lige majstrov, nevyplýva, že „všetci sú proti nemu“. Časť hráčov ešte nekúpila jeho ideu – to je pravda. Teraz treba hovoriť, a vedenie musí pripomenúť, kto tu vládne, a že hráči aj realizačný tím – to sú zamestnanci klubu.
Najbližšie týždne budú búrlivé. Kalendár sa čoskoro zhustí. Hovorí sa o sérii s City, Athleticom a tak ďalej. Vidíme, že jedna prehra a jedna remíza narastajú do apokalypsy. Ľudia sa už ani neskrývajú. Za tým stoja záujmy agentov, prestupy, peniaze, vplyvy. Vyzerá to, že – inak ako kedysi – „kostol nie je v strede dediny“, ako hovoria Španieli. A to je smutné, keď hovoríme o Reale.
V klube sú ľudia prekvapení, že Fran García prakticky nehrá, že Gonzalo García má tiež málo minút. Možno neskôr príde väčšia rotácia, pretože vidieť, že niektorí už sú unavení, pressing slabne. Realizačný tím zrejme niečo upraví. Avšak ak budú ďalej vychádzať „úniky“ a takéto vnútorné destabilizácie, tak – zopakujem – v Reale nepriateľom nie je vonkajší svet, ale to, čo sa deje vnútri.
zdroj: YouTube.com
