Kúzelník odchádza do dôchodku…
„Aj keď som už na dôchodku, neodvážim sa tak nazvať, ale ďakujem, cením si to!“ [Smiech]
Aj v šatni Realu Madrid vás tak volali. Nehovorte mi, že ani teraz, keď ste na dôchodku, nepoviete: Áno, bol som génius.
„No ja som radšej, keď to hovoria iní [smiech].“
Budeme sa rozprávať o všetkom.
„Dobre, dobre… Pozrime sa, o kúzelníkovi? Môj štýl bol práve taký, že som sa vždy snažil robiť prihrávky a akcie, ktoré nikto nemohol očakávať. Myslím, že odtiaľ pochádza aj tá prezývka. A znamenalo to, že fanúšikovia sa zabávali spolu so mnou, asi tak, ako keď idú na kúzelnícke predstavenie. Som rád, že to počujem, naozaj.“
Rýchly pohľad na vaše čísla: 114 gólov a 222 asistencií, čo vám urobilo najväčšiu radosť?
„Strelil som góly, poskytol veľa asistencií… A poskytol som aj veľa asistencií na druhej úrovni, ktoré nikto nepočíta. Pretože zrod hry je tiež veľmi dôležitý a ja som sa snažil byť pri tom. Pre mňa bolo najdôležitejšie vyhrávať s tímom.“
„Vždy som sa snažil, aby moji spoluhráči maximálne zažiarili, a o tom bol asi aj môj štýl futbalu. Prišlo obdobie, keď som bol veľmi šťastný, že môžem dať zažiariť ostatným. A vždy som očakával, že takto bude uvažovať celý tím: sebectvo na ihrisku nikdy nevyhráva, nikdy som nechápal ľudí, ktorí mi hovorili, aby som bol sebeckejší a viac strieľal.“
A na akú prvú vec si zo svojej kariéry spomeniete?
„Spomínam si na svoje detstvo. A pamätám si, ako mi hovorili, že to nikdy nedokážem, že som príliš mladý na to, aby som hral futbal a podobne… Ale ja som ich nepočúval a sústredil som sa na seba.“
„Keď som podpísal svoju prvú profesionálnu zmluvu so Schalke a odohral prvé zápasy v Bundeslige, cítil som sa, akoby som dosiahol na mesiac.“
„Všetko, čo prišlo potom, ako hranie za Real Madrid a víťazstvo na majstrovstvách sveta, bolo len bonusom, aj keď úžasným a nádherným bonusom. Vrcholom mojej kariéry bolo, samozrejme, víťazstvo na majstrovstvách sveta v roku 2014, o tom niet pochýb, ale celá tá cesta bola krásna.“
Do dôchodku odchádzate vo veku 34 rokov – prečo tak skoro?
„Po dlhom premýšľaní som si istý, že je to správne rozhodnutie. Počas kariéry som nemal veľa zranení a vždy som bol fit, ale posledných pár mesiacov (utrpel vážne zranenie chrbta, kvôli ktorému musel podstúpiť operáciu) bolo veľmi ťažkých a náročných. Už som nemohol pomáhať svojmu tímu na ihrisku tak, ako by som chcel. Preto som povedal Başakşehiru, čo si myslím, a rýchlo sme našli riešenie.“
Čo bude Özil teraz robiť, už ste o tom premýšľali?
„Ešte neviem. Ak mám byť úprimný, neviem na sto percent, čo sa stane v najbližších mesiacoch a rokoch. Zatiaľ sa však budem sústrediť na svoju rodinu tu v Turecku. Mám manželku a dve krásne dcéry.“
„Najviac sa teším na to, ako moje dcéry vyrastajú, sú to dva najväčšie dary, ktoré som v živote dostal. Teším sa z každej sekundy, ktorú s nimi strávim.“
„Momentálne nemám žiadne plány ani na trénerskú dráhu, ani na to, aby som zostal pri futbale, ak mám byť úprimný. Súčasťou futbalového biznisu som už takmer 17 rokov a väčšinu tohto času som si hru naozaj užíval.“
„Cítim sa za to veľmi vďačný a požehnaný. Tí, ktorí sledovali moju kariéru, vedia, že nerád stojím pred kamerou, dávam rozhovory a som na očiach verejnosti. Takže teraz si budem naozaj užívať, že mám v živote trochu viac pokoja a ticha.“
Na čo ste vo svojej kariére najviac hrdý?
„No, nie na góly, nie na asistencie, nie na víťazstvá, nie na tituly. Najviac som hrdý na to, že som mal možnosť spojiť svoje meno s vecami, ktoré sú oveľa dôležitejšie ako futbal. A že som mohol dať niečo zo seba znevýhodneným ľuďom, najmä v Afrike a Južnej Amerike.“
„Môžete si byť istí, že táto práca sa neskončí ani po skončení mojej kariéry. To ma naučila moja mama, keď som bol dieťa, a áno, na to som veľmi hrdý.“
Pamätáte si na svoj prvý zápas na najvyššej úrovni?
„Áno, na Schalke. Vtedy som bol veľmi plachý, ale už som veľmi veril vo svoje schopnosti. Mojím trénerom bol Mirko Slomka. Pamätám si, že mi pred odchodom povedal len jednu vec: užívaj si to. A to som robil od prvého do posledného dňa.“
„Ten zápas bol v roku 2006 proti Eintrachtu Frankfurt pred 60 000 fanúšikmi a všetci kričali moje meno – len tak, od začiatku! Bol to úžasný pocit na jednom z najkrajších štadiónov v Európe v tom čase. Mal som z toho husiu kožu.“
Potom prišli Werder Brémy, majstrovstvá sveta v Južnej Afrike a Real Madrid. Pamätáte si, kedy vás podpísali? Kto bol prvý človek z Realu Madrid, ktorý vám zavolal?
„Bolo to rozhodovanie medzi Realom Madrid a Barcelonou. A nakoniec to nebola otázka peňazí. Neviem, či je to známy príbeh, ale v tom čase som navštívil Madrid a Barcelonu a rozhodol José Mourinho. Mou mi zaručil VIP návštevu Realu Madrid. Vzal ma pozrieť si štadión a všetky trofeje, ktoré vyhrali. Aj z toho mi naskočila husia koža.“
„Z návštevy Barcelony som bol menej nadšený a čo bolo ešte väčším sklamaním, Pep Guardiola sa ani len nezaťažoval tým, že sa so mnou stretne. Pred týmto výletom sa mi štýl Barcelony veľmi páčil a naozaj som si vedel predstaviť, že by som za nich hral, ale Real Madrid išiel na doraz.“
„Takže José Mourinho určite zohral kľúčovú úlohu pri mojom rozhodovaní. Po návštevách bolo moje rozhodnutie stopercentne jasné: chcem byť Madridistom.“
Werder Brémy vás nechceli pustiť, obávali ste sa, že prestup stroskotá? Ako ste prežívali tie dni?
„Pamätám si, že rokovania medzi klubmi boli ťažké. Werder sa však nakoniec zdráhal pustiť ma nasledujúce leto zadarmo, takže napriek nervozite som v prestup vždy veril. Pre istotu som však povedal Klausovi Allofsovi, športovému riaditeľovi Werderu Brémy, že musí ma nechať odísť, pretože nikdy neviete, či sa vám takáto príležitosť v živote ešte niekedy naskytne.“
A potom ste skončili v Reale Madrid – čo si pamätáte na deň, keď ste debutovali?
„Vtedy som mal len 21 rokov. Už som hral na majstrovstvách sveta 2010 s Nemeckom, mal som za sebou európske skúsenosti s Werderom… Ale ten deň som nikdy predtým nezažil. To, že sa na mňa sústredilo toľko fotografov a novinárov, som ešte nikdy nezažil. Nebol to ľahký deň, bol som veľmi nervózny. Ale bol to veľmi výnimočný deň, neexistuje iný klub ako Real Madrid, pokiaľ ide o prezentáciu. V ten deň si uvedomíte, že ste na inej úrovni.“
Bernabéu si vás zamilovalo od prvej minúty…
„Madridskí fanúšikovia sú naozaj úžasní. Aj desať rokov po odchode z Madridu sa mi od fanúšikov dostáva veľkolepej podpory a náklonnosti. Je to naozaj úžasné. Myslím, že sme spolu prežili tri veľmi dobré roky, tri roky, počas ktorých sa fanúšikovia tešili a videli, že som pre klub dal všetko. Budem úprimný, nečakal som, že táto podpora bude trvať tak dlho, takže môžem madridistas len poďakovať.“
V Madride, okrem niekoľkých zápasov pod Ancelottim, vždy pod Mourinhom ako trénerom: aké spomienky máte na Moua?
„Všetci poznajú moju anekdotu o zápase s ním v šatni [smiech]. Ale aj tak sme mali skvelý vzťah. Vždy vedel, ako ma motivovať, ako zo mňa urobiť každý deň lepšieho hráča. Je to úžasný tréner a som veľmi hrdý na to, že som pod nim hral.“
S Cristianom Ronaldom ste vytvorili skvelú dvojicu. On vždy hovorí, že ste jedným z jeho najlepších partnerov. Vytvorili ste jedno z najlepších útočných duet na svete?
„Bola to veľká radosť hrať s Cristianom Ronaldom, ktorý je pre mňa najlepším hráčom všetkých čias. Obaja sme si na ihrisku veľmi dobre rozumeli, bolo to perfektné. Ja som asistoval a on strieľal góly. Prihrávať hráčovi, ktorý takmer nikdy neminie, bol darček.“
A v šatni ste nadviazali veľké priateľstvo so Sergiom Ramosom, ste stále priatelia?
„Sergio Ramos je najlepší obranca, s akým som kedy hral. A ten s najväčším charakterom. V tom čase bol ešte veľmi mladý, ale už mal veľmi silnú mentalitu. Bol neuveriteľný. Bolo jasné, že skôr či neskôr dovedie Real Madrid k víťazstvu v Lige majstrov. Je to skutočný šéf.“
„V tom čase bol jedným z mojich najlepších priateľov. Bolo nám spolu dobre a trávili sme spolu veľa času aj mimo tréningov. Bol veľmi dôležitý pri mojej rýchlej adaptácii v Reale Madrid, veľmi mi pomohol. Aj po viac ako desiatich rokoch sme stále v kontakte: z času na čas si posielame správy a, samozrejme, vždy sledujem jeho kariéru.“
Aké spomienky máte na El Clásico proti Barcelone?
„Myslím si, že som zažil najlepšiu éru El Clásica, oba kluby boli na vrchole, dokonca aj semifinále Ligy majstrov! Boli to zápasy, v ktorých bolo všetko. Bol to Mou proti Pepovi, Cristiano proti Messimu… Povedal by som, že dnes El Clásico stratilo svoju intenzitu a vzrušenie.“
„Poraziť Barcelonu v tých časoch bolo ako orgazmus, pretože to boli neuveriteľne silné zápasy. Musím tiež povedať, že naša prehra 0:5 v roku 2010 bola jednou z mojich najväčších nočných môr na ihrisku. Odohral som veľa zápasov, veľa derby zápasov, ale myslím si, že už nikdy nebude nič podobné tým El Clásicám.“
Vyhrali ste majstrovský titul, Kráľovský pohár, španielsky Superpohár, ale nie Ligu majstrov. Je Liga majstrov vašim tŕňom v oku?
„Vyhrať Ligu majstrov bolo vždy jedným z mojich snov, to áno, ale život je taký, aký je. Nemôžete mať všetko. A nevymenil by som ju za majstrovstvá sveta. Zo všetkých semifinále, ktoré som odohral za Real, by som povedal, že semifinále proti Dortmundu ma bolelo najviac. Na jednej strane preto, že som zo Schalke, veľkého rivala Borussie Dortmund [smiech]. A na druhej strane preto, že sme boli blízko…“
„V prvom zápase sme stratili kontrolu a oni nás veľmi potrestali, ale druhý zápas bol… V druhom stretnutí sme boli neuveriteľne silní, na výnimočnom Bernabéu, ale chýbal nám gól… Ten tím si tam Ligu majstrov zaslúžil.“
A potom prišiel váš odchod z Madridu… Povedzte nám, ako stesa vtedy sa cítili?
„Zle, bol som veľmi smutný, keď som opúšťal Madrid. Pamätám si, že na letisku… pfff. Tri roky v Reale Madrid a v tomto meste som prežil skvelé chvíle. Bol som naozaj šťastný. Stalo sa však niekoľko vecí. Na začiatku tej sezóny som zrazu nedostával veľa minút a došlo ku konfliktu medzi pánom Florentinom Pérezom a mojím otcom a agentom.“
„Museli sme si hľadať nový klub. Bolo to pre mňa ťažké. Vo chvíli, keď lietadlo odštartovalo a odletelo, sa mi do očí tisli slzy. Vtedy som si uvedomil, že je koniec.“
Keby ste sa mohli vrátiť v čase… zmenili by ste toto rozhodnutie?
„V tom čase som sa necítil dobre, pretože po konflikte medzi mojím otcom a pánom Pérezom som sa obával, že ak neodídem, nedostanem herný čas. Takže ťažko povedať, ale, samozrejme, ľutujem, že sme vtedy nemohli situáciu riešiť inak.“
Videli ste sa s Florentinom po odchode a čo by ste mu povedali, keby ste ho opäť stretli?
„Môj odchod bol už dávno. S nikým už nemám žiadne problémy, som si istý, že by sme sa spolu mohli opäť normálne porozprávať. Neexistuje žiadny problém.“
Vrátite sa ešte niekedy na štadión?
„Samozrejme, bol som na finále posledného ročníka Ligy majstrov v Paríži podporiť Real Madrid. Bohužiaľ, v posledných rokoch nebolo možné vrátiť sa na Bernabéu kvôli mojim vlastným plánom. Zatiaľ nemám žiadne plány, ale dúfam, že sa v blízkej budúcnosti zrealizujú. Bolo by pre mňa potešením vrátiť sa jedného dňa na Bernabéu.“
Ako hodnotíte svoje pôsobenie v Arsenale?
„Prvých pár rokov bolo veľmi dobrých. Hrali sme Ligu majstrov, mali sme skvelý tím so skvelými hráčmi a úžasného manažéra, akým bol Arséne Wenger. Po jeho odchode z klubu sa pre mňa veľa vecí zmenilo.“
„Nemám však záujem opäť prilievať olej do ohňa. Teraz som uvoľnený a želám fanúšikom Arsenalu, ktorí ma vždy veľmi podporovali, všetko najlepšie. Bol by som rád, keby mohli oslavovať titul v Premier League – zaslúžia si ho!“
Ktorý moment v Arsenale je pre vás výnimočný?
„Myslím si, že môj najlepší zápas za Arsenal bol v roku 2018 proti Leicestru City – 3:1.“
Aký bol váš vzťah s Wengerom, chýba vám taký manažér ako on?
„Bol to skutočný džentlmen. Vždy veľmi úctivý. Keď z klubu odišiel, niečo mi chýbalo. Mali sme skvelý vzťah a cítim sa poctený, že bol mojím manažérom v Arsenale.“
Kým ste sa zapísali do histórie v Madride a Arsenale, stali ste sa víťazom majstrovstiev sveta. Aký to bol pocit hrať vo finále majstrovstiev sveta a vyhrať ho?
„V mojej kariére bolo veľa úžasných víťazstiev, ale toto bolo niečo iné. Pri oslavách je veľmi ťažké uvedomiť si, čo sa práve stalo. Noc v Riu bola najlepšou nocou mojej futbalovej kariéry. Aj teraz, keď o tom hovorím, stále sa usmievam a mám husiu kožu. Pfff, aká skvelá spomienka!“
A čo sa stalo s Nemeckom?
„Ani tu nechcem prilievať olej do ohňa. Nakoniec sme mali s federáciou rozdielne názory, preto som po MS 2018 odišiel z národného tímu. Pred niekoľkými týždňami som mal v Stuttgarte veľmi priateľské stretnutie s Jogim Löwom.“
„Medzi nami je opäť všetko v absolútnom poriadku. Nikdy som s ním nemal osobný problém a zažili sme spolu veľa úspechov. Len som potreboval určitý odstup od všetkého, čo obklopuje národný tím po majstrovstvách sveta 2018.“
Teraz niekoľko rýchlych otázok. Keby ste si mali vybrať jedného jediného spoluhráča, koho by ste si vybrali?
„Ako najlepšieho individuálneho hráča by som si vybral Cristiana Ronalda. Najlepší líder – Sergio Ramos. Najlepší útočník pred bránkou: môj chlapec Benzi!“
Tréner
„Pre mňa je José Mourinho najlepším trénerom tohto storočia. Iná vec je jeho taktické chápanie, ale aj spôsob, akým hovorí v šatni. A spôsob, akým vždy chráni svoj tím pred médiami! Je to naozaj tréner svetovej triedy.“
Najlepší štadión.
„Je mi ľúto, ale musím si vybrať štadión Bernabéu, Emirates a Fenerbahce. Všetky tri [smiech].“
Najlepší súper.
„Messi. Myslím, že každý vie prečo.“
Povedzte nám niečo o svojej sociálnej práci.
„Je to niečo, čo ma naučila moja mama, aby som vždy niečo vrátil. Veľa spolupracujem s organizáciou BigShoe a spoločne sa nám podarilo pomôcť viac ako 1 000 deťom na celom svete. Je to úžasná práca, ktorú robia, a ja mám veľké šťastie, že môžem pomáhať. Veľmi ma potešilo, keď som videl, že sa k tejto organizácii pridali aj hráči ako Toni Rüdiger a Bukayo Saka.“
Čo by ste na futbale zmenili, aby ste ho ako šport zlepšili?
„Pochádzam z Gelsenkirchenu a vždy sme hrali na amatérskych ihriskách. Preto by som bol zástancom toho, aby sa hralo tak, ako sme vždy hrali my, keď sme boli deti [smiech]. To prináša viac zábavy a viac gólov.“
254 zápasov za Arsenal, 159 za Real, 108 za Werder Brémy, 39 za Schalke, 37 za Fenerbahce. Ktorý klub je klubom vášho srdca alebo života?
„Myslím, že na túto otázku musím odpovedať v osobnej rovine. V Nemecku som vždy fandil Schalke 04 a v Turecku Fenerbahçe. Keď som vyrastal, boli to moje dva najobľúbenejšie kluby a je pre mňa veľkou cťou, že som mohol hrať za oba.“
zdroj: marca.com
