Pýtajú sa ťa hráči Leverkusenu, aký je Real Madrid?
„Áno, áno! Pravda je taká, že áno! Zvonka všetci vnímajú Real Madrid ako najväčší klub na svete. Preto je normálne, že sa ťa pýtajú na zážitky zo zápasov, ktoré si pamätajú. Ale predovšetkým, ako hovorím, zvonka sa Madrid zdá oveľa väčší, než ako to možno vnímame my, keď sme vo vnútri.“
A čo sa tam hovorí o Xabim Alonsovi? A ako ho hodnotíš ty?
„Xabi je v Leverkusene inštitúcia. To, čo tam dosiahol, je pôsobivé… Je súčasťou histórie. A samozrejme sa rozprávame aj o tom, čo sa deje v Reale Madrid a tak ďalej… ale ľudia z futbalového sveta vedia aj to, že sú to fázy, obdobia – ako toto obdobie veľkých zmien v Reale Madrid, v ktorom treba mať trpezlivosť a dôverovať tak veľkým hráčom, akých máme, ako aj trénerovi.“
Aký bol Zidane v priamom kontakte?
„Bol idolom celej kabíny. Všetci sme k nemu mali obrovský obdiv. A teda, je pravda, že na začiatku si nikto nevedel predstaviť taký úspech, aký sme dosiahli, ale bol veľmi priamym chlapom, vždy hovoril na rovinu. Rozprával sa s hráčom tak, že ti vždy povedal to, čo si myslel, a dával ti význam, aký si mal – a to je niečo, čo treba oceniť.“
„Najviac ho charakterizovala viera v hráčoch. Zizou sa stále cítil byť futbalistom a vedel, ako hráči rozmýšľajú. Veľmi sa do nás vkladal a veľmi dbal na to, aby hráč bol najdôležitejší.“
Z Realu si odišiel s piatimi Ligami majstrov, čiže s rovnakým počtom, aký má Barcelona v celej svojej histórii. A pritom „len“ so štyrmi ligovými titulmi. Keby sem priletel mimozemšťan a spýtal sa ťa, čo sa tu stalo a ako je to možné… čo by si mu povedal?
„Je to zvláštne, zvláštne. Ťažko vysvetliteľné. Tak to jednoducho vyšlo… a absolútne by som nemenil svoj palmarés [úsmev]. Som veľmi spokojný s tým, čo sme dosiahli. Ale áno, je pravda, že možno nám v ligách chýbalo trochu viac pravidelnosti… Za to v Lige majstrov sme ju mali.“
Si taký dobrý človek, že by si sa mal volať Svätý Lucas. Ale ak chceš, ja ti to vysvetlím: možno teraz, keď vychádza na povrch celá kauza Negreira, začína byť viditeľné, že v skutočnosti bolo veľmi ťažké vyhrať niektoré ligy, ktoré ste prehrali o 2–3 body. A ty si to prežíval ako všetci Madridistas… Jasné, vtedy sa o Negreirovi nevedelo, ale teraz sa na to pozerá s týmto kontextom a naozaj boli zápasy, po ktorých si povieš: „Dobre, ako toto vôbec bolo možné?“. Pozri, dám ti príklad: 2. minúta na Camp Nou, Mascherano na tebe robí penaltu, jasná sekačka… Clos Gómez už má píšťalku pri ústach… A zaváha. „Lebo bola 2. minúta“. Jasné, jasné… Ako sa ty ako Madridista, ktorý to zažil, lebo si to naozaj prežil, pozeráš na kauzu Negreira? Na kauzu, ktorá navyše postupuje po súdnej línii dopredu, lebo pribúda dôkazov. Je tam hnev, keď sa spätne pozeráš? Pocit, že na to mohli mať vplyv? Ako tá penalta so Sevillou, ktorá vám dávala titul, ale akcia sa vracia späť a mení sa na penaltu Militaa, keď ho lopta trafí do ramena… Ako sa to prežíva medzi hráčmi?
„To nie je normálne, to nie je normálne. Povedal som to nedávno v inom rozhovore. Myslím si, že táto téma je oveľa vážnejšia, než sa v tejto chvíli prezentuje. To, že klub platil osobe prepojenej s rozhodcami, je ťažké vysvetliť.“
„Myslím, že skôr či neskôr sa spravodlivosť naplní. Ale áno, to, čo sa stalo, je niečo, čo v futbale nemôže existovať. To nie je otázka fair play ani ničoho podobného. Je to všetko oveľa vážnejšie, než sa zdá. A možno máš trochu pravdu, že to všetko… že to všetko mohlo mať vplyv aj na zisk iných ligových titulov.“
Ty, ako hráč Realu Madrid, si musel roky znášať tú otrepanú frázu „rozhodcovia vždy pomáhajú Realu“ alebo „Real bol klubom Franca“. Dlhé roky existovala spoločensky zakorenená naratíva, podľa ktorej bol Real klubom moci a v prípade pochybností mu vždy pomáhali. A teraz prišiel moment pravdy a ukázalo sa, čo sa ukázalo. Z Madridistu robili takmer zakomplexovaného, aby sa ospravedlňoval za niečo, čo sa nikdy nestalo…
„Veľmi silné…“
A k tomu… veď ja som nikdy neplatil nikomu z Výboru rozhodcov, a už vôbec nie podpredsedovi! To musí dávať obrovský pocit bezmocnosti, lebo vy by ste mali mať omnoho viac domácich titulov…
„Áno, myslím, že všetko má svoj vplyv. Krok za krokom sa odkrývajú karty a vidno, čo sa dialo počas tých rokov. Je to niečo, čo treba brať do úvahy, potrestať… alebo uvidíme, aké rozhodnutia prijme justícia. Ale samozrejme, nie je to normálne. Nie je to normálne.“
Vráťme sa k nášmu Realu Madrid. Jedno leto odišli Kroos, Nacho, Joselu… a toto posledné náš Lukita a náš Luquitas. Dovoľ, aby som povedal: okrem Carvajala má človek pocit, že chýbajú tí lídri, ktorí mali to DNA, tú genetiku, cítiť Real ako druhú kožu. Máme veľmi dobrých hráčov, ale trocha tam chýba líderstvo. Ako to vidíš z diaľky?
„Sú to fázy, momenty. Mali sme v Reale Madrid nádherné roky, keď sa stretli vynikajúci hráči s veľmi silným charakterom. A to sa postupne prenáša do tímu. Tento rok má káder skvelých hráčov a veľmi verím, že budú schopní túto situáciu otočiť.“
Nedávno som v AS písal – a pozerali sa na mňa ako na blázna – že napriek všetkému je Real Madrid stále „živý“ vo všetkých štyroch súťažiach a že všetko sa môže zmeniť z jedného dňa na druhý. Ty si už zažil také momenty, keď mužstvo vyzeralo, že je v špirále, a zrazu vstalo…
„Áno, áno. To sa v histórii Realu Madrid opakovalo veľakrát. Všetci ho chcú pochovať alebo hovoria o sezóne, v ktorej sa nič nezíska, ale koniec koncov máme len december a Real Madrid je stále schopný všetkého. Ako som už povedal, treba mať trpezlivosť a počkať, ako sa vyvinie rozhodujúca časť sezóny.“
Momentálne máme dvoch topových hráčov: Mbappého a Viníciusa. S Kylianom si hral minulú sezónu… Aký strop u neho vidíš? Môže doviesť mužstvo k triumfálnej sezóne? Lebo sú takí, ktorí hovoria, že je geniálny, ale nemá charakter Cristiana Ronalda…
„Myslím, že to dokáže. Kylian má futbalové aj mentálne schopnosti na to, aby dosiahol všetko. Jeho strop si môže určiť len on sám. A nech je nám dopriate užívať si ho ešte veľa rokov.“
„Myslím, že v podstate strávil veľa rokov v Paríži, doma, a každá zmena je náročná. Minulá sezóna, jeho prvá, bola náročná… ale získal Zlatú kopačku. Aj to treba zdôrazniť.“
„Teraz je na oveľa lepšej úrovni a nejde len o góly, ale o samotnú hru. A z toho musí profitovať celý tím. A popri tom… Vini… Samozrejme, to je neuveriteľný hráč. Niekto, kto v Reale Madrid už veľa rokov buduje veľmi peknú cestu. Podľa mňa môžu vo dvojici urobiť pre náš klub naozaj veľké veci.“
Ty, ako taký starší brat… Čo by si povedal Vinimu? Lebo je to svetová špička, ale v deň El Clásica sa pomýlil pri striedaní, a okolo neho je stále nejaký hluk. Čo by si mu povedal?
„Vini je už dosť dospelý na to, aby vedel, čo má robiť. Ale pozri, Vini… V mojej kariére je jedným z najlepších ľudí, akých som stretol. Musím to povedať a chcem, aby to ľudia vedeli.“
„Vini má obrovské srdce a myslím, že jeho temperament je tak trochu odrazom jeho futbalu. Je to tornádo na ihrisku: neúnavný, vždy ide na súpera, púšťa sa do súbojov jeden na jedného, stále sa snaží rozbiť defenzívu.“
„A teda… možno je to aj chlapík, ktorý rád cíti svoju dôležitosť, rád na seba berie zodpovednosť, ktorá súvisí s tým, že si hráč Realu Madrid. A občas robí chyby, ako my všetci. Ale mali by sme ho rešpektovať a aj milovať takého, aký je.
Myslíš, že sa situácia v tejto sezóne ešte dá napraviť?
„Myslím, že áno. Myslím, že áno. Real Madrid má viac než dostatočné možnosti na to, aby túto sezónu získal trofeje. A verím, že sa mu to podarí. Určite.“
A myslíš, že Xabi Alonso dokáže dotiahnuť svoj projekt? Lebo už sa objavujú heslá, že „ho vyhodia“…
„[smiech] To je vždy tak, vždy! Nič nové…“
Ak mu to dovolia, myslíš, že dokáže v budúcnosti svoj plán zrealizovať?
„Myslím, že sa mu to podarí. Verím, že tento rok zažije skvelú sezónu a zohrá v Reale Madrid dôležitú úlohu. Zaslúži si to. Ukázal v Bayeri Leverkusen, že je výborný tréner, a urobí to isté v Reale Madrid.“
Aké to bolo, keď ťa Ancelotti musel presvedčiť, aby sa z takého famózneho krídelníka ako ty stal pravý obranca?
„Prvým, kto ma postavil na pravú obranu, bol Zidane. Pamätám si, ako som sa s ním o tom rozprával. Dával ma tam kvôli situácii v kádri, zraneniam alebo čomukoľvek… Na začiatku som nechcel, hovoril som mu, že sa mi to nepáči.“
„Ale po pár zápasoch, dobrých pocitoch a po tom, čo som si trochu zvykol, ti môžem povedať, že som si užíval hru na pravej obrane v Reale Madrid rovnako ako na krídle. A potom s Ancelottim…“
„V tých sezónach, keď som tam hrával, som si tiež veľmi užíval, že som pravý bek. Lebo v Reale Madrid, keď hráš pravého obrancu, si prakticky krídelník, len musíš trochu viac behať dozadu [smiech].“
„Ale Real je dominantný tím, ktorý sa vždy snaží útočiť, takže obrancovia Realu Madrid bývajú zvyčajne aj veľmi dobrí ofenzívni hráči. Marcelo, Roberto Carlos… To sú ľudia útoku.“
V tom období s Ancelottim si získal prezývku „Cafucas“. Kto ju vymyslel?
„Neviem presne. Neviem, ako to celé vzniklo. Pamätám si, že som to zbadal na sociálnych sieťach a od toho momentu sa to začalo šíriť. A teda… bolo to milé, celá táto záležitosť.“
Získal si 23 trofejí s Realom Madrid, okrem toho si odohral 402 zápasov. Aké ciele ti ešte zostávajú?
„Futbalista má vždy svoje ciele, však? Pre mňa je v tejto chvíli cieľom udržať vysokú úroveň v Leverkusene, pomôcť tímu k veľkej sezóne a prečo nie, snívať o nejakej trofeji.“
„A potom… Pomaly. Nemám rád, keď sa pozerá príliš ďaleko do budúcnosti, radšej si užívam prítomný moment – a presne to teraz robím. Užívam si túto chvíľu, túto skúsenosť v Nemecku a dúfam, že všetko pôjde veľmi dobre a potrvá to dlho!
V deň zápasu s Juventusom sa na tribúnach objavila krásna choreografia s tým malým Lucasom Vázquezem, ktorý ako chlapec chodieval na Bernabéu so šálom Realu Madrid. Je takáto pocta jednou z najkrajších vecí, aké môže človek dostať?
„Neuveriteľné, neuveriteľné. Bol som veľmi dojatý, keď som videl túto úžasnú choreografiu. Je to fotografia chlapca, ktorý sníval, že raz bude môcť hrať za Real Madrid… Poviem ti, že som klubu, fanúšikom a všetkým, ktorí to umožnili, nesmierne vďačný. Pre mňa to bolo niečo nádherné, veľmi emotívne. A zapamätám si to navždy. Navždy.“
zdroj: as.com
