Ktorý z tvojich klubov bol najväčší?
„Odpoveď je podľa mňa veľmi jednoduchá. Možno ty to vidíš inak ako bývalý hráč Barcelony, ale ja si myslím, že som hral za najlepší klub na svete a to 10 rokov. Preto moja etapa tam bola bez pochýb najúspešnejšia, ale zároveň som sa aj osobne cítil veľmi komfortne počas tých 10 rokov.“
„Samozrejme, dosiahli sme veľa úspechov, získali sme veľmi, veľmi veľa trofejí, ale takisto aj samotný klub bol jedna veľká rodina a tých 10 rokov bolo určite najlepšími 10 rokmi mojej futbalovej kariéry.“
Hra s Brazílčanmi?
„Vždy, neviem prečo, ale Brazílčania sa mi už od skorého obdobia veľmi páčili. Hral som jeden a pol roka v Leverkusene a už tam bol napríklad Renato Augusto, potom som v Bayerne hral, neviem, s Rafinhom, s Dantem, neskôr v Madride s Vinim, Militãom, Rodrygom, Casemirom.“
„S každým z nich som mal vždy veľmi dobrý vzťah. Veľmi sa mi páči spôsob, akým Brazílčania pristupujú k životu. Možno je to tak trochu opak nemeckej mentality, ale neviem prečo. Vždy som mal s nimi veľmi dobrý vzťah.“
„Vždy bola veľká zábava, veľa sme sa smiali, fungovali sme veľmi dobre aj na ihrisku a veľmi som si to užíval. Napríklad, samozrejme, veľa rokov som hrával vedľa Casemira a potom som hral s Vinim, ktorý ma ako stredopoliara perfektne chápal a toto spojenie s ním ako útočníkom bolo veľmi, veľmi dobré. Preto som Brazílčanov vždy miloval.“
Zanechal si stopu v kariére mnohých Brazílčanov?
„Áno, je to možné, ale aby sme to potvrdili, museli by sme sa opýtať ich. Ale myslím si, že áno, že veľmi oceňovali to, čo som robil. Napríklad pri Casemirovi – hrali sme spolu veľmi veľa rokov a rozumeli sme si perfektne, nielen na ihrisku, ale aj mimo neho.“
„A to je vždy veľmi dôležité, treba zdôrazniť, že nejde len o spojenie na ihrisku. Veľakrát je v pozadí ešte niečo viac, rozumieš? Že si rozumiete aj ako ľudia, pretože spolu trávite veľa času. Ty sám vieš, ako to je.“
„Napokon hráš 90 minút, ale máš za sebou veľa ciest, veľa tréningov, spolu trávite hodiny a ak v tom všetkom neexistuje dobrý vzťah alebo je dokonca zlý, je veľmi ťažké dobre fungovať na ihrisku.“
„Preto som mal vždy veľmi dobré vzťahy s Brazílčanmi a, samozrejme, prinieslo to veľa úspechov – či už s Casemirom alebo s Vinim. Myslím, že sme vždy dokázali využívať kvality toho druhého.“
„Ja som veľmi využíval Casemirovu kvalitu, veľmi mi pomáhal. A naopak, ja som pomáhal jemu. Podobne s Vinim – on ťažil z mojich prihrávok, ale aj ja som z toho profitoval, pretože prihrávky majú zmysel len vtedy, keď z nich niekto dáva góly [smiech].“
Akú radu by si dal Endrickovi, ktorý nevie nájsť svoje miesto?
„Myslím si, že pre takého hráča, obzvlášť v tomto veku, je najdôležitejšie hrať, hrať a zasa hrať. Ak tu nemá možnosť veľa hrávať, považujem za najlepšie riešenie odísť do iného klubu – či už na hosťovanie alebo inou formou – len aby hral.“
„Sám som mal takú situáciu: keď som mal 18 rokov, bol som v Bayerne Mníchov, trénoval som s prvým mužstvom a občas som hrával zápasy, ale nie príliš často.“
„Preto som sa rozhodol odísť do Leverkusenu na jeden a pol roka. Hral som všetko, všetko, všetko a potom som sa vrátil do Bayernu ako úplne iný hráč: skúsenejší, s väčšou kvalitou. Preto si myslím, že pre mladých futbalistov – vlastne pre všetkých futbalistov – je najdôležitejšie hrať.“
Veľká kritika práce Xabiho Alonsa?
„V prvom rade si myslím, že najťažšie pre trénera je trénovať Real Madrid [smiech]. Nie je to jednoduché. Je tu iný tlak, pretože tu sa môže stať, že vyhrávaš zápasy a aj tak nikto nie je spokojný.“
„Takých klubov je málo a tu to tak jednoducho funguje. Na druhej strane, ak remizuješ alebo prehráš, čo sa v poslednom čase občas stávalo, reakcie sú úplne odlišné, lebo klub na to nie je zvyknutý a kritika sa objaví veľmi rýchlo.“
„Ako tréner máš veľmi málo času niečo vybudovať. Nemôžeš rozmýšľať: „toto je môj projekt v Reale, takto chcem hrať o rok či dva roky“.“
„Môžeš to mať v hlave, ale vždy potrebuješ výsledky – tu a teraz. Preto je málo času, ale ja som presvedčený, že Xabi je veľmi dobrý tréner a že má kvalitu potrebnú na trénovanie, o tom nie sú žiadne pochybnosti.“
„Ale všetci vieme, čo Real znamená a on sám, ako niekto, kto tu hrával, to vie najlepšie. Veľmi dobre pozná klub. Predtým, než sem prišiel, vedel, čo sa môže stať. Ja si myslím, že treba dať mu čas a zachovať pokoj, ale, samozrejme, v Reale Madrid je to ťažké.“
Rozprával si sa s Ancelottim o Brazílii?
„Už pred rokom mal túto možnosť, myslím, že už vtedy ho chceli, ale nakoniec zostal v Madride. Nerozprávali sme sa o tom veľa, ale v lete, keď sa lúčil Luka Modrić, sme sa na chvíľu porozprávali, pretože sme sa tam stretli.“
„Bolo to presne deň pred jeho odletom do Brazílie a jednoducho som mu povedal: veľa šťastia. Vedel som, že mu na tom veľmi záležalo, aby sa toho ujal, a že o tom sníval už skôr.“
„Samozrejme, mal vzťah k Madridu a ani tu nie je zle, ale vedel som, že viesť Brazíliu a pripraviť ju na mundial ho veľmi láka. Dúfam, že všetko pôjde dobre a že sa mu to podarí, to mu, samozrejme, želám.“
Je Brazília s Ancelottim silnejšia?
„Úprimne, v poslednom čase som veľa zápasov Brazílie nevidel, ale samozrejme som sa o nej rozprával, keď som ešte hrával s Militãom, Vinim, Rodrygom. V poslednom roku či dvoch mali veľa náročných stretnutí, nie vždy všetko vyzeralo dobre.“
„Aj oni teraz dúfajú, že keď poznajú Carla, tak teraz pôjde všetko lepšie. Samozrejme, pravý test bude mundial, lebo teraz, pokiaľ viem, sú už kvalifikovaní a čakajú ich prípravné zápasy, ale ako pri všetkých reprezentáciách, na konci musia všetko potvrdiť na turnaji.“
„Ja si však myslím, že majú trénera, ktorý bez pochýb vie, čo znamená vyhrávať trofeje. Ak to niekto vie, tak Carlo. Má ich nespočetne veľa. A dúfam, že to dobre dopadne. To mu prajem, samozrejme aj hráčom.“
Štyria favoriti mundialu?
„Španielsko, Portugalsko, Francúzsko a… Teraz musí byť niekto z Južnej Ameriky… Alebo nejaké prekvapenie… Poviem Maroko. Nespomenul som Brazíliu, ale ak vyhrá, aj to mi bude vyhovovať [smiech].“
„Nemcov v prvej päťke nevidím, ale rovnako ako pri Brazílii – ak ma prekvapia, budem sa tešiť. Myslím si však, že je rozdiel medzi Nemeckom a hlavnými favoritmi, ale obaja sme už majstrami sveta a vieme, ako tento turnaj funguje. V jednom zápase sa môže stať všetko. V jednom zápase môžu Nemci vyhrať s kýmkoľvek.“
Rozšírenie mundialu na 48 tímov?
„Mrzí ma to, ale som proti. Myslím si, že je síce pekné, že veľa reprezentácií môže hrať na takomto turnaji, ale podľa mňa sa musíme trochu viac starať o hráčov a o kvalitu turnaja. A prečo?“
„Lebo som presvedčený, že pri takom počte tímov uvidíme v skupinovej fáze veľa zápasov s výraznými výsledkami typu 4:0, 5:0, 5:1 a to nie sú zápasy, ktoré chcú fanúšikovia sledovať. Tu určite klesá kvalita.“
„K tomu pribúda ďalšie kolo play-off – už nezačíname osemfinále, ale je tam ešte jedno kolo predtým. A mňa zaujímajú predovšetkým dobré, kvalitné zápasy, ktoré chceme pozerať. Ja si neužívam výsledok 5:0 alebo 6:0, nebaví ma pozerať také zápasy.“
„A hoci som len rok a pol mimo profesionálneho futbalu, viem, že hráči, ktorí počas sezóny nastupujú v Lige majstrov, lige a pohári, majú pred mundialom na konte 50–60 zápasov. Na turnaj prichádzajú už veľmi unavení a my z toho potom robíme ešte väčší turnaj s ešte väčším počtom zápasov.“
„A tu mám pochybnosť: od štvrťfinále a semifinále síce hrá hlava, motivácia je obrovská, lebo semifinále mundialu je niečo výnimočné, ale myslím si, že z hľadiska úrovne zápasov bude platiť: čím viac tímov a čím viac zápasov, tým nižšia úroveň.“
V Brazílii sa berú zápasy Klubového MS alebo Interkontinentálneho pohára veľmi vážne, a v Európe?
„Áno, aj tam, mám s tým vlastnú skúsenosť. My v Reale Madrid sme hrali Klubové majstrovstvá sveta veľakrát, pretože keď vyhráš Ligu majstrov, vždy sa tam dostaneš. Často bol formát taký, že sme hrali semifinále a finále. Brali sme to veľmi vážne.“
„Áno, pretože v Madride ti od začiatku vštepujú do hlavy, že ak môžeš získať trofej, musíš ju získať. Ale pravda je aj to, čo som si všimol – že pre celý tím to bolo dôležité, ale napríklad pre Brazílčanov ešte viac.“
„Bolo úplne vidieť, že Klubové majstrovstvá sveta pre nich znamenajú veľmi veľa. Pre nás, Európanov, bola absolútnou prioritou Liga majstrov, to je niečo najväčšie, čo existuje, a Klubové majstrovstvá sveta boli niečo krásne, čo bolo treba vyhrať.“
„Treba tiež úprimne povedať: vždy bolo oveľa ľahšie vyhrať Klubové majstrovstvá sveta ako Ligu majstrov, lebo v Európe je jednoducho viac top tímov. Ale aj napriek tomu to pre nás bolo dôležité, lebo na konci trofej je stále trofej.“
RÝCHLE ODPOVEDE
Najlepší tréner všetkých čias a prečo?
„Povedal by som Carlo Ancelotti, pretože najlepšie zo všetkých pochopil, ako viesť veľké mužstvo. To je dôležité a netýka sa to len futbalu.“
Allianz Arena alebo Santiago Bernabéu?
„[roztiahne ruky] Bernabéu, najlepší štadión na svete.“
Najúžasnejší zápas?
„Nepoviem ti zápas proti Brazílii [7:1 na mundiali, smiech]. Povedal by som finále Ligy majstrov 2017, 4:1 proti Juve.“
Futbalový idol?
„Johan Micoud.“
Brazílsky hráč, ktorého obdivuješ?
„Ronaldinho on bol veľmi špciálny.“
Najťažší hráč na bránenie?
„N’Golo Kanté. Nie kvôli agresivite alebo špinavej hre, ale preto, že veľa behal. Stále behá! Vždy to vyzeralo, akoby boli na ihrisku dvaja Kanté [smiech].“
Najlepší hráč, s ktorým si hral?
„Cristiano Ronaldo.“
Keby si nebol futbalistom, čím by si bol?
„Neviem… Niečo s futbalom, ale neviem. Mal som šťastie, že som nad tým nikdy nemusel premýšľať, lebo už v 16 rokoch som prešiel do Bayernu, v 17 som bol v prvom tíme a nemusel som riešiť, čo budem robiť.“
Nesplnený sen?
„Pravda je taká, že mám málo nesplnených snov, pretože všetko, čo som zažil, sa mi zdá ako sen.“
zdroj: YouTube
