Pán Kroos, kariéru ste ukončili na vrchole kariéry. S 34 získanými titulmi ste najúspešnejším nemeckým futbalistom všetkých čias. Nedávno ste však navštívili zápas vášho bývalého klubu Real Madrid a fanúšikovia vás prijali veľmi nadšene. Prosím, povedzte mi úprimne: ľutujete svoju rozlúčku?
„Nie, vôbec nie. Aj keď je, samozrejme, veľmi príjemné stále si užívať takéto prijatie a slová uznania od fanúšikov. Toto som vôbec nečakal! To mi ukazuje, že mojich 10 rokov v Reale Madrid boli dobré časy, na ktoré tak skoro nezabudnem. Madridistom som jednoznačne niečo zanechal. Emocionálne je to dôležitejšie ako akýkoľvek titul.“
Keď sa pozriete na svojich nástupcov v drese nemeckej reprezentácie, ktorí sa momentálne naozaj dobre rozbiehajú: zanechali ste tomuto tímu nejaký odkaz?
„No veru nie. Vždy som sa snažil napredovať a sprostredkovať mužstvu svoj pohľad na futbal. Všetci sú profesionáli, každý sa môže rozhodnúť sám, čo chce vidieť.“
Má tím Juliana Nagelsmanna šancu vyhrať svetový šampionát v roku 2026?
„Ide im to celkom dobre! Eufóriu, ktorá bola u nás počas EURO, prenieslo mužstvo do Ligy národov. Opäť je vidieť veľkú radosť z hry, vášeň a jednotu. Nie je to len vďaka Julianovi Naglesmannovi.“
Nemecko je opäť jedným z najlepších tímov na svete. Je však asi priskoro povedať, že sú favoritmi na víťazstvo na svetovom šampionáte.
„V novembri minulého roka nikto nečakal, že odohráme také dobré EURO. Predpoklad je dobrý! Máme veľmi dobrých hráčov, ktorí budú pred majstrovstvami sveta ešte lepší.“
V posledných týždňoch vás vídať častejšie v Kolíne nad Rýnom, vo vašom nemeckom domove, no vaším hlavným bydliskom zostáva Madrid. Rozmýšľali ste už, kde budete natrvalo bývať? Budete len cestovať medzi Španielskom a Nemeckom?
„Plán na najbližšie roky je veľmi jednoduchý: naším hlavným bydliskom je a zostane Madrid. Vždy však budú počas roka obdobia, ako sú letné prázdniny alebo okolo Vianoc, kedy budeme v Nemecku.“
„Môžem povedať, že všetci členovia rodiny sa v Madride cítia veľmi dobre. Naše deti tu chodia do školy, majú tu svoje záľuby, máme tu veľkú partiu kamarátov.“
„Nemáme dôvod sa toho všetkého po 10 rokoch vzdať. To neznamená, že by sme neradi zostali doma v Kolíne nad Rýnom alebo v Nemecku všeobecne.“
Ako vyzerá každodenný život Toniho Kroosa po skončení kariéry? Staráte sa častejšie o domácnosť, varíte, čítate svojim deťom?
„Mám pocit, že pracujem takmer viac ako predtým (smiech). Pre mňa a celú moju rodinu je krásne to, že sa vidíme oveľa častejšie, pretože v noci som oveľa menej preč z domu.“
„Ako hráč Realu Madrid som bol zvyčajne tri-štyri dni v týždni mimo domova, či už na zápasy vonku v lige alebo v Lige majstrov, kam sme sa väčšinou dostali relatívne ďaleko.“
„Teraz si konečne môžeme pravidelne užívať pravú, rodinnú atmosféru. Myslím, že to pristane každému a nikoho neurazím. Dúfam, že to bude pokračovať ešte dlho. Tou typickou gazdinkou so všetkým, čo k tomu patrí, sa však asi nikdy nestanem.“
Aká hlboká je rana po prehre vo štvrťfinále EURO proti Španielsku a nezvládnutí penalty?
„Už nie je tak hlboká. Potreboval som dva-tri dni na strávenie tohto zápasu. Nejde ani tak o zahodenú penaltu. Mali sme dostatok príležitostí na to, aby sme tento zápas vyhrali.“
„So Španielmi sme boli na rovnakej úrovni, bolo to 50:50 dvoch najlepších tímov turnaja. V takomto tesnom zápase sa miska váh môže nakloniť oboma smermi. Našťastie som počas kariéry mnohokrát odišiel z ihriska ako víťaz. Žiaľ, v tomto prípade to bolo inak.“
Pre nemeckých fanúšikov a mnohých odborníkov to bolo predčasné finále.
„Aj ja som mal ten pocit. S odstupom času však môžeme povedať, že k titulu sme boli oveľa bližšie, ako mnohí pred turnajom očakávali.“
Tri mesiace po zápase UEFA dospela k záveru, že penalta mala byť udelená. Ironicky ste to komentovali: Môžem sa teraz nazvať Majstrom Európy?
„Áno. To hovorí o tejto téme takmer všetko.“
Boli ste odvtedy v kontakte s Cucurellom, ktorý vtedy jednoznačne hral rukou?
„Nie.“
Chceli by ste sa s ním stretnúť a porozprávať sa o tomto zápase?
„Ach nie, ale nie je to len kvôli tomu. Ako som povedal, mali sme dosť šancí vyhrať zápas aj bez tejto penalty.“
V Madride ste založili vlastnú futbalovú akadémiu. Okrem toho ste založili Icon League, v ktorej účinkujú bývalí futbalisti a celebrity. Ukazuje to ambície športovca, ktorý už bol na ihrisku režisérom a hlavným aktérom v jednej osobe?
„Akadémia je projekt, ktorý ma neskutočne teší. Odkedy sme začali (súťaž) pred mesiacom a pol, som takmer každý deň na ihrisku a sledujem, ako komunikujeme tímom našu filozofiu a ako sa deti zlepšujú v hre.“
„Zaregistrovali sme mládežnícke tímy, ktoré hrajú madridské ligy. Je to veľmi príjemný pocit, keď vo vašom drese behá 220 detí v 16 tímoch. To ma veľmi napĺňa.“
„Sám som prešiel všetkými týmito fázami. Teraz som „prezident“ (smiech). Podobne je to aj s Icon League, čo je, samozrejme, tiež veľký projekt, ktorý realizujem s veľkou vášňou. Veľa sa zmenilo: videohovory, organizovanie, plánovanie, diskusie…“
Viete si seba predstaviť ako profesionálneho trénera či dokonca reprezentačného trénera?
„V súčasnosti nie. Samozrejme, neviem povedať, či sa situácia o 10 rokov zmení. Ale nechcem sa rýchlo vrátiť k rytmu, ktorý som vedome opustil: byť zapojený od rána do večera, veľa cestovať, spať v hoteloch. To je to, čo ma celé tie roky trápilo. Už sa nechcem vrátiť do toho istého života. Aj keď si myslím, že by som mohol niečím prispieť v trénovaní.“
Ako teraz vyzerá váš bežný život v akadémii?
„Ráno vytváram alebo kontrolujem tréningové plány pre trénerov. Chcel by som si nejakým spôsobom určiť, čo sa bude trénovať. Poobede, keď sa deti vrátia zo školy, prebieha tréning.“
„Potom sledujem, ako sa to všetko deje na ihrisku. V sobotu chodím po Madride a vidím, ako sa darí mojim trom alebo štyrom tímom. Predtým som chodil na Bernabéu a kopal – teraz sledujem, ako kopú moji chlapci.“
V roku 2015 ste založili nadáciu Toni Kroos Foundation, ktorej cieľom je podporovať deti a mladých ľudí s vážnymi zdravotnými problémami a ich rodiny. Vy sám ste otcom troch detí. Čo vás podnietilo urobiť tento krok?
„Krátko pred Vianocami v roku 2014 som spolu s niekoľkými hráčmi Realu Madrid navštívil nemocnicu pre ťažko choré deti v Madride. Myšlienka nadácie existovala už dlho, no po návšteve tejto nemocnice bol cieľ jasný.“
„Predo mnou stálo dieťa, ktoré bolo v tom čase v rovnakom veku ako môj syn a malo rakovinu. Zasiahlo ma to. Nemôžete len tak zavrieť dvere a odísť. Chcete pomôcť. Spolupráca s nemocnicami a hospicmi na to dáva veľa príležitostí.“
„Nech je to dokonca prianie, ktoré majú deti a ktoré im rodičia nedokážu splniť. Nech je to pomoc rodinám, ktorá im uľahčí každodenný život. Či už ide o rekonštrukciu kúpeľne, schodiskový výťah alebo financovanie terapie pre deti – pomáha rodinám v každodennom živote. Sme v tom už takmer 10 rokov a som na to veľmi hrdý.“
Treba túto tému ešte viac priblížiť verejnosti?
„Všeobecne povedané: áno. Upozorniť na osudy iných a získať viac ľudí na pomoc. Vždy záleží na tom, čo chcú dotknuté rodiny. Mnoho ľudí nechce, aby sa ich príbeh zverejnil. A toto treba bezpodmienečne rešpektovať.“
Môžete uviesť príklad projektu, ktorý momentálne podporujete so svojou nadáciou a ktorý vám obzvlášť leží na srdci?
„V centre Hannah Hof v Zülpichu vzniká sociálne inkluzívny, chránený priestor a pracovisko pre ľudí so zdravotným postihnutím. Za týmto projektom sa skrýva veľmi dojímavý príbeh. V roku 2016 kúpila rodina Schumacherová starú farmu, aby vytvorila špeciálne miesto pre svoju dcéru Hannah a ďalších ľudí so zdravotným postihnutím, najmä preto, že takýchto cenných miest pre mladých ľudí so zdravotným postihnutím je málo.“
„O dva a pol roka neskôr Hannah zomrela. Na pamiatku svojej dcéry však rodina zachovala svoju víziu. Nová budova pre postihnutých ľudí a ich rodiny, kde si môžu oddýchnuť a načerpať nové sily, bude hotová v roku 2025.“
„Spôsob, akým táto rodina napriek presile tento projekt zvládla, je obdivuhodný, a preto tento projekt s radosťou podporíme z celého srdca.“
Za svoju kariéru a veľkú spoločenskú angažovanosť získavate ocenenie Bambi 2024, najvýznamnejšie nemecké mediálne ocenenie. Ako je to pre vás dôležité?
„Je to veľké ocenenie s veľkými tradíciami. Je pre mňa veľkou cťou stáť v jednom rade s toľkými osobnosťami, ktoré už cenu Bambi dostali.“
„Veľmi si vážim, že ma ocenili nielen ako futbalistu, ale aj ako človeka, pre ktorého sú spoločenské témy dôležité. Takže som veľmi rád, že som si prišiel prevziať do Mníchova tú srnku!“
Zaujme Bambi čestné miesto vo vašej zbierke trofejí?
„Nerobím si srandu: práve sme jej urobili novú vitrínu v našej obývačke. Nie preto, aby som sa predvádzal, ale aby upútala pozornosť. Niektorí ľudia tam dávajú knihy. Keďže nie som veľký čitateľ a moja knižná zbierka je dosť chudobná, môžem tam Bambi zaradiť k trofejám z Ligy majstrov. Určite sa tam bude cítiť celkom pohodlne.“
zdroj: focus.de
