Felix: „Pamätám si, že Flick mi povedal, že vedel, kedy hráte naozaj dôležitý zápas, lebo vtedy Toni prichádzal na raňajky.“
Toni: „Hej… Skoro nikdy som nechodil na raňajky. Možno raz alebo dvakrát. Pamätám si, že na majstrovstvách sveta v Brazílii Hans-Dieter [Flick bol Löwovým asistentom] prišiel zaklopať na dvere mojej izby a zobudil ma, lebo spoločné raňajky boli povinné.“
„Nakoniec to vzdal, lebo pochopil môj prístup [smiech]. Jednoducho chcel trochu disciplíny, ale časom sme sa lepšie spoznali a pochopil, že je lepšie nechať ma tak.“
„Takto on funguje. Musím priznať, že vedel vyškrtnúť z nominácie hráča, ktorý meškal 3 minúty na tímové stretnutie. Vidím, že teraz to robil aj v Barcelone.“
Felix: „No, ja to hodnotím ako ok.“
Toni: „Je fanatik do disciplíny. Ale znamená to, že je to ok, ako hovoríš? To je otázka filozofie. Tu v Reale by sa tomu smiali. [Felixov smiech] Tu sa ani nevedelo, kto mešká – tréner alebo hráči, bolo to jedno. Tu je iná mentalita.“
„Tu sa nestáva, že niekoho nepostavíš len preto, že meškal 5 minút na poradu. Podľa mňa sú oba prístupy v poriadku, myslím. Je to jednoducho filozofia každej osoby.“
Felix: „Filozofia alebo jednoducho typický Nemec.“
Toni: „Myslím, že typický Nemec by niekoho posadil. Áno, s tým by som súhlasil. Myslím si tiež, že je málo trénerov, ktorým sú takéto situácie smiešne, ale veľa z nich to rozčuľuje. Záleží to od typu trénera, ale myslím si, že odstaviť hráča kvôli niečomu takému sa až tak často nestáva.“
Felix: „Ani meškanie sa nedeje často. Už len samotné upozornenie je trest, ale dá sa súhlasiť s každou stranou. Myslím si, že v tvojom prípade bol jednoducho rád, že si načas na ihrisku.“
Toni: „Áno, na tréning som vždy prišiel načas.“
zdroj: Apple Podcasts
