Francúz sa priznal, že získať túto cenu bolo jeho snom už odmalička, keď chcel ísť v šľapajach svojich idolov Zinedina Zidana a Ronalda Nazaria.
„Odmalička bolo vyhrať Zlatú loptu jedným z mojich najväčších cieľov a snov“.
„Nebolo to niečo na čo som myslel každý deň, nemyslite si že som išiel na tréning preto, že som chcel vyhrať Zlatú loptu.“
„Ale vždy to bolo v mojej hlave, už od detstva. Vyrastal som s generáciou Zizoua a Brazílčana Ronalda.“
„Obaja vyhrali Zlatú loptu. Pri ich sledovaní som sa naučil milovať futbal. Pre mňa to bol od malička cieľ, alebo skôr sen.“
„Snažím sa splniť si všetky svoje sny, aspoň čo sa mojej kariéry týka. Čo som si vysníval, to aj dosahujem. Byť najlepší je viac než len strieľať góly.“
Jeho dvaja hrdinovia
Francúzsky reprezentant ďalej vysvetlil, ako mu rodičia pomohli formovať osobnosť v mladom veku.
„Povedal by som, že mojimi hrdinami sú môj otec a moja matka,“ dodal Benzema.
„Prečo? Pretože mali naozaj zlé obdobie, naozaj zlé. Ak hovoríme o hrdinoch, moji sú môj otec a moja matka.“
„Nemal som za vzor futbalistu. Nebudem vám tvrdiť, že som si vždy poradil sám, ale tým odkiaľ pochádzam, som musel v niečom vyčnievať.“
„Keďže som mal na futbal talent, urobil som maximum, aby som uspel.“
„V 15 alebo 16 rokoch som sa začal inšpirovať Ronaldom, Zidanom a ďalšími, aby som sa učil, ale nikdy som nepovedal: ‚Chcem byť ako on‘.“
„Rodičom, otcovi a mame stačilo že som bol profesionálny futbalista.“
„Mojím cieľom je snažiť sa byť vo svojej práci čo najlepší.“
Pomoc spoluhráčom
„Nejde o to byť najlepší,“ vyhlásil Benzema.
„Pre mňa v kolektívnom športe, akým je futbal, nemá zmysel hovoriť si: „Musím byť najlepší.“
„Moje začiatky v Reale Madrid boli veľmi ťažké, pretože som bol veľmi mladý a cítil som sa veľmi osamelý.“
„Nedokážeš to sám. Je to nemožné. Vyvinieš sa len vtedy, ak ti okolie pomôže byť lepším, a ak pomôžeš aj ty im, strieľaním gólov, vyhrávaním zápasov.“
Vzťah so synom Ibrahimom
„Je výborný futbalista, ale keď s ním trénujem, nie som vždy veľmi milý,“ pokračoval Benzema.
„Ak ma nepočúva, keď trénujeme prihrávku, kontrolu lopty a podobne, správam sa, ako keby sme hrali skutočný futbal.“
„Nedostane ma „ocko, idem plakať“ alebo „som smutný“. Je mi to smiešne, pretože môj otec bol so mnou taký istý. Takýto vzťah mám k môjmu synovi, hoci na konci tréningu ho objímem, ak si to zaslúžil.“
zdroj: marca.com
