V dnešnej spomienke nebudeme musieť v našich archívoch pátrať v histórií až tak ďaleko. Zaspomíname si totiž na chlapíka, ktorý zažil s Realom Madrid úspešné chvíle na troch frontoch. Najprv na hráčskej, tak na asistentskej a nakoniec i na trénerskej úrovni. Mnohí fanúšikovia už preto určite vedia, že reč nie je o nikom inom, než o francúzskom stredopoliarovi tých najvyšších kvalít Zinedinovi Zidanovi, známemu aj ako „Zizou“. Spoločne si preto pripomeňme slávne časy ďalšej klubovej legendy Los Blancos.
Africké korene a La Castellane
Hoci sa Zinedine Zidane narodil 23. júna 1972 už ako občan Francúzka v prístavnom meste Marseille, svoje korene má aj z druhej strany Stredozemného mora, keďže jeho rodičia Smail a Malika sú obaja francúzskymi prisťahovalcami alžírskeho pôvodu. Detstvo a futbalové začiatky Zinedina Zidaneho sa spájanú s La Castellane, časti Marseille s pomerne vysokou kriminalitou a nie dvakrát ideálnymi podmienkami na život. Práve v takejto špinavej štvrti, ktorej obyvatelia zväčša alžírskeho pôvodu nie sú pokladaní ani za skutočných obyvateľov Francúzska sa začína písať veľká futbalová cesta.
Les Dragons
Po tom, čo mladučký Zidane objavil hru s názvom futbal, začal si k nemu budovať odlišný vzťah než jeho rovesníci. Zatiaľ čo ostatné deti vnímali futbal iba ako zábavu, Zidane v ňom objavil možnosť zmeniť budúcnosť seba a svojej rodiny. Chlapec, často zbytkom spoločnosti rasisticky urážaný a odpisovaný, sa rozhodol zavrieť každému neprajníkovi ústa a živiť sa futbalom. Po niekoľkých pôsobiskách na amatérskej úrovni ako US Saint-Henri či SO Séptemes-less-Vallons sa prvým vážnejším krokom stal klub AS Cannes.
Ten si 14-ročného Zidaneho vyhliadol na tréningovom kempe organizovanom Francúzskou futbalovou federáciou. Ďalšie 3 roky tak Zidane hrával v rámci mládežníckych štruktúr Cannes, kde zlepšoval svoju techniku a futbalové danosti. V roku 1990 sa následne konečne dočkal svojho prechodu do mužského futbalu počas svojho trojsezónneho pôsobenia si v klube vyslúžil 22 štartov, ktoré okorenil tromi gólmi. Zaujímavosťou je, že za svoj debutový gól v drese AS Cannes dostal za odmenu od prezidenta klubu auto.
FC Girondins de Bordeaux alebo vstupenka do veľkého futbalu
Druhou výraznou zástavkou v klubovej kariére Zinedina Zidaneho bol francúzky Bordeaux. Ten si záložníka vyhliadol v lete roku 1992 a do Cannes poslal 7 mil. eur. Tu sa už Zidane zdržal štyri sezóny a svojim futbalovým umením si vybojoval prvé úspechy a nakoniec i vysnený prestup do prvého veľkoklubu. V roku 1995 vyhral Pohár Intertoto UEFA a s Bordeaux dokonca siahal i na Pohár UEFA. Vo finále však na silný Bayern nestačili a po góloch Helmera a Scholla prehrali 2:0.
Počas svojho pôsobenia v Bordeaux odohral Zizou 170 súťažných zápasov v ktorých strelil 38 gólov a pripísal si i 13 asistencií. Za svoje skvelé výkony si v poslednej sezóne 95/96 za klub vyslúžil i ocenenie pre najlepšieho hráča sezóny. Po tejto sa s klubom i domovskou Ligue 1 definitívne rozlúčil a zamieril na Apeninský polostrov.
Stará dáma
Ako sme už spomínali, po sezóne 95/95 sa futbalová budúcnosť 24-ročného francúzskeho záložníka Zidaneho po prvýkrát v kariére uberá mimo svoju domovskú krajinu a novou destináciou sa stáva Taliansko. Juventus Turín v lete roku 1996 posiela do Bordeaux 3,5 mil. eur, ktoré stačia na to, aby sa Zidane stal súčasťou Starej dámy.
Už pôsobenie v tomto talianskom veľkoklube môžeme označiť za nástup slávnej éry tohto Francúza, ktorý si svojimi ladnými pohybmi na ihrisku začína podmaňovať futbalovú Európu. Zidane sa napriek svojej výške prezentuje výbornou kontrolou lopty, technickou vybavenosťou, hrozivými volejmi a šikovnými zakončeniami. Spolu s hráčmi ako Zambrotta, Buffon či Del Piero vytvárajú v Juventuse zostavu, ktorá jednoducho musí zaručiť úspech.
A že sa to tak silnému kolektívu aj podarilo niet pochýb. Zidane sa tak po trošku ťažšej úvodnej adaptácií do nového mužstva radoval zo zisku viacerých dôležitých trofejí na klubovej či individuálnej úrovni. Dvakrát dvíhal nad hlavu trofej Serie A, jedenkrát získal Taliansky superpohár a na Európskej úrovni doviedol Starú dámu k Európskemu superpoháru či Interkontinentálnemu poháru. Napriek tomu, že silná zostava Juventusu dokráčala dvakrát do finále Ligy Majstrov dokonca v dvoch sezónach po sebe, parita okolo Zidaneho ani raz úspešná nebola. Na vytúženú trofej Ligy Majstrov si tak musel ešte v kariére počkať.
Z individuálnych ocenení bol za svoje fantastické roky v talianskom Juventuse odmenený v roku 1998 Zlatou loptou pre najlepšieho hráča sveta a tiež sa stal dvojnásobným víťazom ocenenia FIFA The Best.
Francúz pôsobil v klube do roku 2001 a počas svojej „návštevy Talianska“ odohral za Juventus 212 súťažných zápasov, prípsal si 31 gólov a 38 asistencií. Za to, čo pre klub svojimi výkonmi a herným vplyvom dokázal sa dnes celkom jednoznačne radí k smotánke klubových legiend.
Bienvenido a Madrid!
9. júl 2001 a suma 75 a pol milióna eur. Dátum a cena príchodu hráča, ktorý sa nezmazateľným spôsobom zapísal do štruktúr a histórie fungovania Realu Madrid. Pôsobisko v srdci Španielska sa stalo vrcholom a zároveň poslednou zástavkou fenomenálnej kariéry Zizoua. Tento prestup zároveň v tomto čase spravil zo Zidaneho vôbec najdrahšieho hráča futbalovej histórie.
„Chcem vyhrať Ligu Majstrov a chcem ju vyhrať s Realom Madrid.“ I toto sú slová veľkého sebavedomia a ambícií počas oficiálnej prezentácie v drese Realu Madrid, ktoré boli predzvesťou úspechov v nasledujúcich rokoch. Zidane sa veľmi rýchlo udomácnil v zostave Los Blancos a svoj sľub dokázal naplniť magickou formou hneď počas svojej prvej sezóny, čím si ho fanúšikovia zamilovali ešte viac. Svoje prvosezónne pôsobenie poznačil titulom v Španielskom superpohári, Superpohári UEFA a jediným úspechom v Lige Majstrov. Pričom počas finálového zápasu proti nemeckému Bayeru Leverkusen sa prezentoval ikonickým volejom ľavou nohou, ktorým rozhodol o celkovej výhre v súťaži. Futbalová genialita.
To s akou ľahkosťou obchádzal Zidane súperov, ako dokázal držať loptu a vychádzať z obkľúčenia hráčov nedokázal v tom čase nik. Technickú dokonalosť obohacoval o geniálne prihrávky, ktorými servíroval góly na zlatom podnose svojim spoluhráčom čo hladilo biele srdcia všetkých fanúšikov Realu Madrid. Zároveň svoju komplexnosť obohacoval i o góly do siete súperov, ktoré častokrát mali parametre futbalových hitparád. Tento prirodzený športový talent bol predurčený na úspech.
V Reale Madrid strávil Zidane päť sezón a počas svojej futbalovej kariéry v žiadnom klube neodohral vyšší počet zápasov, než za Biely Balet. K svojim trom titulom z úvodnej sezóny pridal v nasledujúcich rokoch ešte titul v La Lige, Interkontinentálnom pohári a ešte raz nad hlavu pozdvihol i Španielsky superpohár. Celkovo tak v Reale Madrid získal 6 klubových trofejí.
Z individuálnych trofejí sa mu podarilo počas madridského pôsobenia v roku 2003 získať ešte ocenenie FIFA The Best. Tento skutočne pravý a hrdý Madridista ukončil svoje pôsobenie v Reale Madrid 227 súťažnými štartami, 49 gólmi a 68 asistenciami. Madrid sa zároveň stal i celkovým posledným klubom, za ktorý Zidane nastupoval a kopačky na pomyselný klinec zavesil po Majstrovstvách sveta v roku 2006.
Krajina galského kohúta
Úspechy z klubovej úrovne stúpali priamo úmerne i na tej reprezentačnej. Zinedine Zidane hral za U17, U18 i U21, za ktoré si pripísal spolu 30 štartov, až sa následne dostavila pozvánka i do mužskej reprezentácie Francúzska.
Zidane pritom zažil v roku 1994 reprezentačný debut snov. Po tom, čo po prvom polčase prehrávalo Francúzsko proti Českej Republike 0:2, tréner Jacquet poslal do hry z lavičky mladého hráča Bordeaux Zidaneho, ten dokázal hneď vo svojom prvom zápase v priebehu troch minút dvakrát v skórovať, čím v priateľskom zápase proti Česku zachránil remízu.
Zidane pôsobil vo Francúzskej reprezentácií 12 rokov a dosiahol na tie najcennejšie trofeje. V roku 1998 sa vo finále po výhre 3:0 nad výberom Brazílie tešil z titulu Majstra sveta a o dva roky na to zvíťazil aj na Majstrovstvách Európy, kedy v Rotterdame po predĺžení zdolali Taliansko.
Ikonický bol tiež záver reprezentačnej a vlastne i futbalovej kariéry Zidaneho, ktorý sa do histórie zapísal pamätnou „hlavičkou“ do hrude Materazziho vo finále Majstrovstiev sveta 2006. Po červenej karte v predĺžení opúšťal kapitán Zidane ihrisko a jeho tím následný penaltový rozstrel proti reprezentácií Talianska nezvládol a tak sa Zidane lúčil s kariérou „iba“ strieborný.
Súčasnosť
V súčasnosti Zinedine Zidane už pôsobí ako futbalový tréner, ktorý niekoľko rokov pôsobil i na lavičke milovaného Realu Madrid. Úspechy z hráčskej kariéry si preniesol i na trénerskú úroveň. Najprv ako asistent trénera po boku Ancelottiho získal pamätnú La Décimu a o niekoľko rokov na to, už z pozície hlavného trénera dokázal to, čo sa zatiaľ nikomu v histórií nepodarilo. Ligu Majstrov dokázal vyhrať v troch po sebe nasledujúcich sezónach. Netreba zabúdať i na to, že predtým ako sa dostal k prvému tímu trénoval aj rezervný tím Real Madrid Castilla.
Po nie veľmi úspešnej sezóne 20/21 sa rozhodol tréner Zidane na lavičke Realu Madrid ďalej nepokračovať a tak je momentálne bez trénerského angažma. Momentálne je tak Biely Balet naďalej jediným klubom v rámci ktorého zatiaľ trénoval. Nepochybujeme však o tom, že čoskoro zasadne na niektorú z lavičiek popredných európskych klubov a bude naďalej pokračovať v budovaní ďalšej úspešnej futbalovej etapy svojho života.
zdroj: halamadrid.sk, realmadrid.com, biography.com, lifeblogger.com, transfermarkt.com, fifa.com, forza-juventus.com
