V dnešnom flashbacku si zaspomíname na už druhého bývalého reprezentanta Španielska a hráča Realu Madrid, ktorého dnes už hrdo radíme do pomyselnej futbalovej siene slávy. Reč bude o nízkom, rýchlom kúzelníkovi z hlavného mesta Emiliovi Butragueñovi známemu aj ako „El Buitre“ v našom jazyku „sup“.
Obchod s parfúmami
Malý kučeravý Butra je rodákom z Madridu. V hlavnom meste vyrastal a prežil i výslnie svojej futbalovej kariéry. Jeho rodina nepatrila medzi najbohatších obyvateľov mesta, no ani medzi najchudobnejších. Emiliov otec vlastnil obchod s parfúmami a o Emiliovi preto medzi priateľmi kolovala milá klebeta, že stále výborne vonia.
Cesta k futbalu viedla cez hodiny telocviku. Práve tu si jeho učiteľ všimol nevídaného talentu malého Butru a ako fanúšik Realu veril, že jeho žiak raz bude obliekať dres Los Blancos. Aj napriek veľkému talentu bol futbal voľbou číslo dva. Spočiatku sa Emilio venoval krátko basketbalu až neskôr presedlal na futbal.
Los Colchoneros
Nechýbalo pritom veľa a futbalová hviezda mohla byť dnes legendou odvekého mestského rivala z druhej časti mesta. Práve Atléti ako prví vyskautovali Emília práve po neúspešnom výbere v Reale. Tu na prvýkrát Butra neuspel a tak si ho zobrali pod svoje krídla červeno-bieli.
Po niekoľkých dňoch strávených v klube však Emilio st. ako člen fanklubu Realu Madrid využil svoje kontakty nato, aby v klube dali synovi druhú šancu. Druhý pokus už bol úspešným a tak sa kučeravý Butra stal súčasťou akadémie Realu Madrid.
Debut double
Po tom, čo sa mládežníckymi kategóriami prebojoval El Buitre až do rezervy Realu Madrid, túžobne očakával svoju veľkú šancu v A-tíme. Tá prišla v časoch veľkej krízy prvého tímu. Koniec 80-tych a začiatok 90-tych rokov bol dokonca tak zlý, že viac fanúšikov navštevovalo zápasy rezervy než Los Blancos. Za debut El Buitreho v A-tíme je pritom zodpovedná ďalšia z klubových legiend, sám veľký Alfredo Di Stéfano.
Po skvelých výkonoch za rezervu sa meno Butra objavovalo v novinách čoraz častejšie a preto Argentínčan neváhal a prizval útočníka do „veľkého futbalu“. Pozvánka sa pritom neskončila iba sedením na lavičke. Di Stéfano totiž za nepriaznivého stavu 2:0 v prospech Cadízu urobil odvážny krok, pozrel na modrookého Butru a povedal nech sa rozcvičí.
Tento krok sa po zápase ukázal ako geniálny. Rozprávkový debut podčiarkol mladý 20-ročný španielsky útočník dvomi gólmi, ktorými dorovnal stav stretnutia. K tomu všetkému si pripísal i gólovou asistenciou po ktorej sa podarilo Realu zápas otočiť. Týmto dňom bola započatá veľká budúcnosť. Cadíz CF 2 : 3 Real Madrid CF.
„Bol som odvážny hráč, vedel som, že je to pre mňa dobrá príležitosť a v to popoludnie som si dosť trúfal.“ povedal v rozhovore pre portál ESPN Deportes Emilio Butragueño.
Madridista
Butragueño sa tak čoskoro stal neodmysliteľnou útočnou silou Realu Madrid a postrachom obrancov. Šarmantný hráč z ihriska jednoducho s čistým bielym dresom nikdy neodchádzal. Bojovnosť, dravosť, nenapodobniteľné driblingy a umenie elegantne poraziť hrubú silu dala futbalu nový rozmer. Medzi rokmi 1984 až 1995 odohral Butra za Biely Balet 463 zápasov v ktorých si na svoje konto pripísal 171 gólov. Táto gólová zbierka robí zo španielskeho útočníka zároveň 10. najlepšieho klubového strelca v histórií vo všetkých súťažiach.
Úspešnú futbalovú kariéru v centre hlavného mesta Španielska vyvrcholili ziskom viacerých trofejí. Na klubovej úrovni sa podarilo El Buitremu uspieť 6x v La Lige, 2x v Copa Del Rey, 2x v pohári UEFA, 4x v Španielskom superpohári a 1x v Španielskom ligovom pohári.
Špeciálna príchuť víťazstva v pohári UEFA vychádza z toho, že Realu Madrid sa pod útočným ťažením Butru, ktorému v útoku pomáhal Hugo Sanchez, podarilo získať v dvoch sezónach po sebe. Tento moment je odbornou futbalovou verejnosťou často považovaný aj ako za „bod zlomu“ čo sa uznania kvalít Butru týka na európskej úrovni.
Z individuálnych ocenení nesmie ako každému správnemu útočníkovi chýbať trofej za najlepšieho strelca. Pichichi Trophy za 19 ligových gólov získal v sezóne 90/91. Rovnako bol dvakrát po sebe vyhlásený za najlepšieho hráča do 24 rokov.
La Furio Roja
Na reprezentačnej úrovni počas svojej hráčskej kariéry participoval na dvoch turnajoch Majstrovstvách sveta v rokoch 1986 a 1990. Počas roku 1986 po postupe z druhého miesta v skupine za kanárikmi z Brazálie sa hráči Španielska prebojovali až do štvrťfinále. Tu ale nešťastne vypadli na pokutové kopy proti hráčom Belgicka.
Pokus získať titul Majstra sveta si vyskúšal Butragueño aj o 4 roky neskôr. V roku 1990 na šampionáte v Taliansku po lepšom začiatku a triumfom v skupine sa nedokázali hráči Španielska prebojovať ani do štvrťfinále a v osemfinálovom predĺžení podľahli Juhoslávií.
To, že El Buitre sa veľkého reprezentačného úspechu nedočkal potvrdzuje i jeho tretia účasť na medzinárodnom turnaji. Na EURE 1984 po tom čo v semifinále porazili výber Dánska boli vo finále na Francúzov prikrátki a odchádzali domov „iba strieborní“.
V reprezentácií pritom celkovo odohral 69 zápasov a strelil 26 gólov.
Gentleman of the pitch
Po 12-tich rokoch strávených v Reale Madrid sa v roku 1995 v zápase proti AS Rím s fanúšikmi rozlúčil. V poslednej sezóne si pripísal už iba symbolických 8 štartov a zaznamenal 3 góly. Svoje miesto ale prenechal správnemu nástupcovi, ďalšiemu španielskemu útočníkovi, vtedy len 17-ročnému Raúlovi. Kroky Butru putovali do Mexika. V klube Atletico Celaya si v prvej sezóne ešte zahral finále Liga MX. V lige si tiež vyslúžil prezývku „gentleman of the pitch“ a to vďaka tomu, že počas svojej celej kariéry nedostal ani jednu červenú kartu. Po troch sezónach strávených v Mexiku sa začiatkom leta roku 1998 rozhodol zavesiť kopačky na klinec a futbalovú kariéru ukončil.
Súčasnosť
Ako pravý madridista Emilio Butragueño na svoj materský klub nezanevrel. Od roku 2000 do roku 2009 zastával v klube funkciu viceprezidenta klubu. Tiež v klube pôsobil ako vedúci oddelenia pre verejné vzťahy a od roku 2004 do dnešných dní zastáva funkciu športového riaditeľa v klube. Veríme, že jeho pôsobenie v klube minimálne v takejto forme bude pokračovať naďalej a ako svojimi výkonmi na ihrisku, tak i teraz z kancelárie bude dopomáhať k napredovaniu klubu.
zdroj: halamadrid.sk, realmadrid.com, espndeportes.espn.com, marca.com, thesefootballtimes.co, transfermarkt.com
