Vrátil si sa do Rosaria, aby si uzavrel kruh. Cítiš nostalgiu?
„Cítim radosť z cesty, ktorou som prešiel, z toho, aká bola moja kariéra a moje putovanie po svete.“
Hral si v šiestich kluboch, odohral si 145 zápasov v reprezentácii, získal si 37 trofejí, strelil góly a mal kľúčové výkony v mnohých finále… Prekonala realita tvoje najväčšie sny?
„Bez pochýb. Nikdy som si nepredstavoval, že sa mi niečo také stane. Môj sen sa končil pri tom, že si zahrám v prvom tíme Rosario Central. Všetko, čo prišlo potom, bolo výsledkom obety a využívania šancí. Zakaždým, keď prišiel vlak, naskočil som doň a on ma vozil po ďalších miestach sveta, ktoré boli neuveriteľné.“
Vrátil si sa domov, dal si nádherný gól v derby proti najväčšiemu rivalovi Newell’s a získal si titul. Cítiš sa viac ako hrdina než ako futbalista?
„Je to česť môcť sa tešiť so svojimi ľuďmi, pre mňa je to niečo výnimočné. Nie vždy všetko dopadne tak krásne, takže mám obrovskú radosť, že som mohol priniesť takú radosť fanúšikom a všetkým, ktorí mi dôverovali.“
„Spôsobili, že som sa cítil, akoby som nikdy neodišiel. Realita predčila moje očakávania. To, že som si vedel užívať každý zápas a baviť sa na ihrisku, mi umožnilo dosiahnuť všetko, čo som dosiahol.“
„Pri tak dlhej kariére vždy narazíš na steny, ktoré musíš preraziť, lebo nie je všetko len pekné – v takých chvíľach treba ísť ďalej, aby si znovu pocítil šťastie.“
Pochádzaš z veľmi skromnej rodiny a z veľmi skromného prostredia. Si na to, čo si dosiahol, obzvlášť hrdý?
„Samozrejme. Od rodičov som sa naučil obetu, to, že nikdy nemáš ruky a nikdy sa nevzdávať. Veľakrát som narazil hlavou do steny, aj tak som neprestal, skúšal som ďalej a držal som sa toho, čo ma učili od detstva.“
Tvoj otec pracoval pri uhlí a dal ti ultimátum, keď si mal len 16…
„Presne tak. Otec potreboval, aby som mu pomáhal v práci, aby uživil domácnosť, a dal mi poslednú šancu, lebo ho o to poprosila mama. Povedala, že by mi mal dať ešte jednu možnosť, aby som hral futbal a skúsil sa dostať do prvého tímu. Bolo to v januári, keď sa začala príprava mládežníckych tímov Rosario Central, a na konci toho istého roka som debutoval v najvyššej lige. Vtedy sa začala moja futbalová cesta.“
Čo pre teba znamená ulica Perdriel, ktorú máš už dlho vytetovanú?
„Všetko. Tam som začal cítiť radosť z futbalu. Odtiaľ pochádza moja radosť z hry, z toho, že som hral bosý a dával góly medzi kameňmi. Práve to odlišuje Argentínčana od ostatných: túžba žiť z toho, čo miluje, s dušou ihriska z ulice, ktorá z teba robí niekoho iného.“
Ako dieťa si chcel byť brankárom?
„Áno. Veľmi sa mi to páčilo, len ľavá noha sa ukázala byť silnejšia než ruky a posunul som sa smerom dopredu na ihrisku.“
Z 37 titulov, ktoré si vyhral, ktorý ti priniesol najväčšiu radosť?
„Všetky. Neviem si vybrať. Niektoré sú dôležitejšie, ako majstrovstvá sveta, ale každý je odmenou za celoročnú obetu a znamenal, že sme urobili všetko dobre. Preto nemôžem žiadny znehodnocovať.“
Vyhral si MS seniorov, MS U-20, olympiádu, Copu América, Ligu majstrov, ligové tituly… Bol nejaký, ktorý bol pre teba citovo výnimočný?
„Copa América 2021. S reprezentáciou sme vyhrali po 28 rokoch pôstu a niečo sa vo mne uvoľnilo, lebo v kluboch sa mi darilo, ale v národnom tíme som to nevedel dotiahnuť. Po tom, ako som na pleciach nosil taký ťažký batoh, víťazstvo v tom finále s Brazíliou po mojom góle bolo jedným z najkrajších momentov kariéry.“
Messi má 38 rokov, Modrić 40, Cristiano bude mať 41 a všetci traja pôjdu na Mundial. Nenapadá ti, že by si tiež išiel?
„Nie je to tak, že nechcem, skôr cítim, že som uzavrel jednu etapu. Získal som všetko, po čom som túžil, a za nami prichádza mladá generácia, takže som usúdil, že je to vhodná chvíľa odísť.“
„Po MS v Katare už bolo rozhodnuté, chalani ma ešte prehovorili na poslednú Copu América. Skončilo sa to ako vo filme – stali sme sa majstrami a to bol môj moment. Teraz je rad na iných.“
Prišiel si do Lisabonu s rodinou a o tri roky si podpísal zmluvu s Realom Madrid. Bola to jedna z najväčších životných výziev?
„Žil som zo dňa na deň, až som v treťom roku v Portugalsku vybuchol formou a začali prichádzať ponuky od európskych gigantov. Keď sa ozval Real Madrid, bolo jasné, že nemôžem povedať „nie“.“
„Je to najväčší klub na svete a možnosť odísť tam bola privilégiom. Čakalo ma nádherné dobrodružstvo, lebo som sa dostal na absolútny vrchol toho, čo môže futbalista na klubovej úrovni dosiahnuť.“
Prišiel si v rovnakom čase ako Mourinho. Čo to pre teba znamenalo?
„Všetko. Mou je číslo jeden, ďaleko pred ostatnými – ako človek aj ako tréner – za to, čo dáva hráčovi, tímu a klubu. Pre mňa urobil všetko a vždy mu budem vďačný. Zastal sa ma, keď som mal prísť do Realu Madrid po majstrovstvách sveta 2010, ktoré z mojej strany neboli dobré, a on ma aj tak podporoval a chcel ma pri sebe.“
Aké spomienky máš na tie intenzívne a veľmi vyhrotené zápasy s Barcelonou?
„Úžasné. Zakaždým, keď sme hrali Clásico, bolo to niečo výnimočné. Po finále Majstrovstiev sveta je najsledovanejšou udalosťou na svete práve zápas Real Madrid – Barça. Také zápasy milujem: pred očami celého sveta, vtedy sa cítim najlepšie. Rivalita bola ostrá, dialo sa všetko možné, ale vždy som hral s láskou a radosťou z toho, že môžem byť súčasťou takých nádherných stretnutí.“
Všetci hovoria o góle Ramosa vo finále La Décimy a málo kto si pamätá, že MVP toho zápasu si bol ty…
„(Úsmev) Tak to bolo. Vo futbale sa najviac počítajú góly a asistencie a to je normálne. Mne to bolo jedno, som veľmi hrdý na to, že som mohol byť súčasťou tak dôležitého víťazstva pre klub. Potom prišli ďalšie triumfy v Lige majstrov, ale ten bol výnimočný tým, ako dlho naň klub čakal.“
Carlo Ancelotti ti zmenil pozíciu, posunul ťa z krídla do stredu…
„Je to skvelý tréner a úžasný človek. Mám k nemu veľký citový vzťah. Nikdy som nepočul, že by o Carlovi niekto hovoril zle. Podržal ma aj v kritickej chvíli, keď kolovali reči o mojom odchode, o ktorých som ani nevedel. Povedal mi, že mi nájde miesto na ihrisku, aby som mohol hrať.“
A našiel…
„V zápase s Osasunou ma postavil do stredu, dal som gól a všetko sa zmenilo. Opakovalo sa to viackrát, strieľal som ďalšie góly. Carlo mi prejavil veľa dôvery a ja som sa mu to snažil splácať na ihrisku.“
Hral si v jednom tíme so Xabim Alonsom. Prekvapilo ťa, že odišiel?
„Áno. Mbappé už povedal, že to nebol neúspech, pretože prehral iba finále Superpohára s Barcelonou a situácia nebola až taká tragická. Problém je, že tlak v Reale Madrid je obrovský. V tak veľkom klube býva málo trpezlivosti a všetci chcú rýchle výsledky, hoci Xabi je vynikajúci tréner.“
Nahradil ho ďalší bývalý spoluhráč, Arbeloa. Vidíš v ňom mladšiu verziu Mourinha, s ktorým sa veľmi identifikuješ?
„Neviem, aký je ako tréner. Ako človek bol skvelý, mal som ho rád a mali sme dobrý vzťah. Začiatok nebol dobrý, potom to napravil a vyzerá to tak, že by to s ním mohlo ísť správnym smerom.“
Teraz sa v Lige majstrov stretávajú majster a učeň. Tiahne ťa srdce viac k červenej alebo k bielej?
„Tentoraz zostávam v strede (smiech). Real Madrid má postup prakticky vo vrecku, Benfica to má ťažšie, ale nedokážem si vybrať. Na oboch miestach som bol veľmi šťastný. Nech je to tak, ako Boh chce.“
Urobila na teba dojem pracovná morálka Cristiana?
„Áno. Čo sa týka profesionality, Cris je číslo jeden, ďaleko pred ostatnými. Spôsob, akým pracoval, ako sa o seba staral a ako sa vždy snažil byť najlepší v konkurencii s Leom, si zaslúži obrovský rešpekt – len narazil na éru Messiho, čo mu jeho cieľ veľmi sťažilo…“
Ty si však vždy uprednostňoval Messiho…
„Cris bol „vyrobený” z práce a úsilia, z túžby byť číslom jeden, zatiaľ čo Messi, popri tom, ako v šatni popíjal maté, vyšiel na ihrisko a ukázal Boží dar, vďaka ktorému bol najlepší.“
Menotti ťa postavil na úroveň Messiho a Maradonu…
„Vtedy som Césarovi za tie slová veľmi poďakoval, ale nebol som ani zďaleka na ich úrovni, pretože oni patrili do úplne inej reality. Bol to krásny kompliment a ja som Menottiho osobne nepoznal, keď to povedal. Keď sme sa stretli, poďakoval som mu osobne, ale viem, že to nie je pravda a že nás delí priepastný rozdiel.“
Diego ťa mal pod sebou ako reprezentantov tréner. Čo si sa od neho naučil?
„Veľa vecí, najviac mi utkvelo v pamäti, že mám hrať ako na ulici a dostať zo seba to najlepšie. Vždy opakoval, že ihrisko je ako dvor za domom, a to mi dávalo pokoj a schopnosť užívať si hru.“
Teraz je v Reale Madrid mladý argentínsky krídelník. Čo si myslíš o Mastantuonovi a kam môže dôjsť?
„Porovnávali ho so mnou, ale on má oveľa vyššiu kvalitu než ja a výrazne lepší dribling. Je to hráč absolútne top úrovne. Aj jeho kritizovali a odpisovali, keď sa mu nedarilo, rovnako ako Xabiho, ale má pred sebou celú kariéru. Teraz vyzerá lepšie, začal hrávať viac a urobí obrovský progres, a to sa robí ľahšie, keď máš vedľa seba tých najlepších.“
Bolel ťa odchod z Realu Madrid?
„Áno, pretože som nechcel odísť. Hovorilo sa, že chcem zarábať toľko ako Cristiano, čo bola hlúposť. Ako by som mohol žiadať toľko, čo niekto, kto vyhral niekoľko Zlatých lôpt? Bol som veľmi šťastný, vyhral som Ligu majstrov, Carlo Ancelotti tiež nechcel, aby som odišiel, len prišiel James a ja som bol ten, ktorého bolo možné predať.“
Proti tvojej vôli?
„Snažil som sa zostať do posledného dňa. Chcel som ďalej trénovať. Hral som v prvom zápase Superpohára proti Atléticu a na odvetu ma ani nenominovali, lebo klub sa už dohodol s Manchesterom United, o čom som nemal tušenie.“
„Musel som doma v televízii sledovať, ako Atlético získava trofej. My sme boli s rodinou veľmi šťastní, ale občas sa také veci stanú a stalo sa to mne.“
Odišiel si na rok do Manchestru, potom do PSG, kde si hral s Mbappém. Považuješ ho dnes za najlepšieho?
„Áno. Kylian je už roky medzi najlepšími na svete. Na individuálne ceny majú veľký vplyv tímové tituly, ale on každý deň ukazuje, že je v absolútnej špičke a dnes je najlepší. Keď našiel svoj spôsob hry, stal sa hráčom, ktorý robí rozdiel.“
Čoskoro príde duel Španielsko – Argentína vo Finalissime…
„Sú to dve najlepšie reprezentácie sveta, ale verím vo víťazstvo Argentíny. Čaká nás fantastické finále, pretože oba tímy hrajú podobne a podobne sa pozerajú na futbal. Bude to boj o to, kto dlhšie udrží loptu, lebo obaja chcú hrať presne to isté.“
Je nejaký mladý hráč, ktorý ťa očaril?
„Okrem Mastantuona ma veľmi zaujal Nico Paz, má obrovský potenciál. Často ho sledujem a predvádza veľmi vysokú úroveň. Vyzerá skvele a dáva jasné signály, že bude ďalej napredovať a prinesie Argentíne veľa radosti.“
Je to hráč pre Real Madrid?
„Áno, úplne v pokoji. Problém je v tom, že v Reale Madrid je veľmi veľa skvelých futbalistov a privádzať ho tam len preto, aby sedel na lavičke, nemá zmysel. Pobyt v Como mu veľmi prospieva, má sebavedomie, vyzerá ešte lepšie než v minulej sezóne a veľmi ma to teší. Jeho moment na prestup do veľkého klubu ešte príde.“
Vidíš svoju budúcnosť ako trénera, v dvojici s kamarátom Paredesom?
„Určite áno. Keď skončím kariéru, začnem sa vzdelávať a počkám, kým skončí aj on, lebo jemu asi zostáva o pár rokov viac než mne. V pokoji, bez náhlenia.“
Tvojím vzorom bude Mourinho?
„Budem sa snažiť byť sám sebou, tak ako som bol ako hráč. Ako futbalista som nikdy nechcel byť podobný niekomu inému a ako tréner to bude rovnaké. Nechcem sa v nikom zrkadliť, chcel by som, aby môj tím robil to, čo bude vychádzať zo mňa.“
zdroj: as.com
