Čo človek cíti po takomto večeri na Bernabéu?
„Neopísateľné emócie, je veľmi ťažké vysvetliť, čo tam prežívate. Ľudia sú s nami takto v tejto sezóne už tretíkrát. Je to naozaj ťažké vyjadriť slovami. Tieto emócie si uchovám do konca života.“
Vaše objatie s trénerom, vašim otcom, je veľmi dojemné. Myslel som, že ste obaja vyronili slzu.
„Áno, pretože tam bola aj osobná téma, rodinná téma. Dnes bol veľmi špeciálny dátum, pretože to boli narodeniny mojej matky [Luisa Gibellini, Carlova prvá manželka, ktorá zomrela pred rokom v máji po dlhom boji s chorobou]. Bol to pre nás oboch emotívny deň.“
Prežívate najšťastnejšie obdobie svojho života?
„Sme veľmi šťastní, ako sme boli spokojní aj v prvej etape. Je pravda, že emócie v tomto klube sú jedinečné a ťažko sa opakujú.“
Napokon, naozaj ste v 89. minúte verili, že je to možné? Začali ste si vravieť: dobre, dnes je šťastie vyčerpané?
„Veľmi sme si verili, pretože sme vedeli, odkiaľ sme prišli a čo nám tento štadión a títo úžasní hráči môžu dať. Pravdou je, že v 89. minúte som si pomyslel, dobre, už je trochu neskoro (smiech).“
Oslavujete s otcom alebo sami?
„Áno, s otcom budeme spolu večerať, lebo zajtra máme voľno. Sme tiež veľmi hladní.“
Cítim, že ste v Madride neskutočne šťastný.
„Vždy sme to tak cítili a vždy to tak cítime, pretože žiť tu je skvelé, pretože sme v klube našich snov a nech nám to vydrží.“
zdroj: COPE
