Thomas Tuchel sa domnieva, že Anglicko môže vyhrať majstrovstvá sveta iba ako altruistický tím. Ako sa to má podariť s takým rozdeľujúcim solistom, akým je Jude Bellingham? Bohužiaľ, nijako.
Nejde tu o Bellinghama – futbalistu. Ten je skvelý, generačný talent. Ide o spoluhráča. O kolegu na zraze. O zverenca. Ide o rešpekt a harmóniu. Ide o mužstvo, ktoré dvíha trofej majstrov sveta v New Jersey 19. júla 2026.
Tuchelovou misiou od jeho prvého zápasu v marci bol boj s egom, keď „reťazovou pílou“ zasahoval proti tým, ktorých považoval za potrebných „pristrihnúť“.
V júni označil Bellinghamovo správanie na ihrisku za „odpudzujúce“ (citoval slová jeho mamy) a poukázal na jeho tendenciu „zastrašovať“ spoluhráčov. Bolo to neobvyklé, ale pre Tuchela to nemal byť dôvod na hanbu. On sa postavil „slonovi v kabíne“. To je boj, ktorý stále vedie, napriek jeho najlepším verejným aj súkromným snahám.
Hoci Nemec dosiahol ako tréner veľa úspechov, výzva, ktorú jeho autorite postavil Bellingham v Albánsku, naznačuje, že sa mu nepodarilo „zmenšiť“ ho na veľkosť, ktorá by zapadla do ekosystému anglickej reprezentácie.
Spochybnenie rozhodnutia trénera vystriedať ho šesť minút pred koncom bolo, úprimne povedané, absurdné, zbytočné a škodlivé. Vytvorilo rozptýlenie, ktorému by sa on aj Tuchel mohli vyhnúť, najmä po víťazstve 2:0, ktoré sa malo stať oslavou dokonalej kvalifikácie Anglicka.
Nejde ani o mediálnu búrku. Tým, že Bellingham dvakrát mávol rukami na protest proti svojmu striedaniu, spôsobil „efekt motýľa“, ktorý skončil na titulných stránkach novín. Až do tej chvíle boli médiá k jeho výkonu pozitívne. Namiesto toho tu máme niečo negatívne. Pre bývalých reprezentantov je obviňovanie médií z tejto situácie ako obviňovanie zrkadla za účes. Pravda je taká, že Bellingham sa musí pozrieť sám na seba.
Otázka teraz znie – práve vo chvíli, keď sme si mysleli, že jeho nominácia v tomto mesiaci rozptýlila všetky pochybnosti – či Tuchel potrebuje riziko vytvorenia takéhoto nepokoja počas budúcoročného turnaja. Keby som ja zajtra vyberal káder, odstránil by som toto riziko tým, že by som Bellinghama nenominoval.
Šesť týždňov je dlhá doba v dome Veľkého brata v Spojených štátoch. Vyžaduje si spoločný rytmus, nie tých, ktorí môžu vykročiť do rytmu nesúladu. Tuchel nechce, aby ktorýkoľvek z jeho hráčov prichádzal do spoločenskej miestnosti s obavami kvôli jednému spoluhráčovi.
Na EURO 2024 sa podľa informácií objavila istá podráždenosť z Bellinghamovho správania počas zápasov a z jeho odmietania podeliť sa o niektoré mediálne povinnosti. Tuchel si je tohto historického kontextu vedomý. Nemec sa intenzívne zaoberá dynamikou tímu a on aj jeho štáb majú model, ktorým hodnotia hráčov podľa reči tela a interakcií.
Časť z toho je objektívna a vedecká. Časť je subjektívna a závisí od inštinktu pozorovateľa. Každému hráčovi je pridelené číslo, ktoré nesúvisí s gólmi ani asistenciami. Tí, ktorí sa snažia byť číslom 1 nad ostatnými, sú hodnotení nízko.
Preto by Tuchel mal znovu prehodnotiť opätovné povolanie Bellinghama. V jeho neprítomnosti počas dvoch zrazov a štyroch víťazstiev na začiatku jesene vznikol plán na budúce leto.
Hierarchia v tíme bola nastavená, ale nie tak, že lídri stoja na piedestáli. Harry Kane sa stal kapitánom, Declan Rice jeho zástupcom a Jordan Henderson hlavným disciplínarom bez ega. Fungovalo to, dôkazom sú víťazstvá 5:0 vonku v Srbsku a Lotyšsku.
Argument proti znie, že na to, aby potom Anglicko porazilo Francúzsko a Španielsko, potrebuje hráča s Bellinghamovým vplyvom. Ale prečo vlastne? Majú Kanea, Ricea, Bukaya Saku, Phila Fodena, Jordana Pickforda. Individuálnej kvality je dosť na to, aby porazili každého súpera, ak je to poháňané tímovým duchom.
Príliš dlho sme boli v tejto krajine posadnutí jedným mladým mužom nesúcim nádeje národa na veľkom turnaji. Modlitebné podložky za predpriehlavkové kosti Davida Beckhama v roku 2002. Modlitebné podložky za predpriehlavkové kosti Wayna Rooneyho v roku 2006. Modlitby v skorších rokoch, aby sa Paul Gascoigne aspoň na pár týždňov vyhol pivnej podložke.
Gareth Southgate začal prechod k Anglicku zjednotenému, menej závislému od jedinej inšpirácie. Ale potom na EURO 2024 podľahol celebritám a stratil to, čo robilo jeho vedenie tak dobrým, keď dal mená na chrbte nad znak na hrudi.
Tuchel, ktorého vlasť vyhrala tri trofeje majstrov sveta odvtedy, čo ich naposledy získalo Anglicko, bude dôverovať konštelácii, nie padajúcim hviezdam.
Malé detaily robia na turnajoch veľký rozdiel a aj drobný prejav narcizmu môže všetko vychýliť z kurzu. Stačí sa pozrieť na neúspech Holandska vyhrať čokoľvek od EURO 1988 napriek obrovskému talentu. Plán bol taký, že Bellingham bude súčasťou Tuchelovho bratstva. Možno ním stále je. Do marcových prípravných zápasov zostávajú štyri mesiace, takže možno sa všetko upokojí. Ale Tuchel – rovnako ako ten „slon“, ktorému v júni čelil – nezabúda.
Zdal sa byť podráždený tým, čo sa stalo v Albánsku, a nesnažil sa Bellinghama chrániť, keď sa ho na to neskôr pýtali. Irónia spočíva v tom, že keď ho vystriedal krátko po tom, čo záložník dostal žltú kartu, snažil sa ho vlastne chrániť. Druhá žltá karta by ho vyradila z prvého zápasu majstrovstiev sveta a Tuchel ho evidentne chcel mať pre toto stretnutie k dispozícii.
Ale je to tak stále? Nemôžeme si tým byť istí, pretože Tuchel povedal, že incident „analyzuje“, čo je zarážajúce.
Určite si Bellingham musel uvedomovať, že tento zraz bol pre neho testom charakteru rovnako ako talentu. Ak týmto testom neprejde v relatívne pokojnom zápase o „bezvýznamné“ body, tak ďalšiu kartu mu nemusí ukázať rozhodca, úplne pokojne to môže urobiť jeho tréner.
A aká škoda by to bola, keby vrtošivosť podkopala jeho talent. Pretože Jude Bellingham je futbalista, ktorý by mal byť vedúcim svetlom Anglicka, a nie jeho opakujúcim sa zdrojom konfliktu.
zdroj: Daily Mail
