Domov Novinky Cristiano: Pískali na mňa a ja som radšej skóroval na Camp Nou ako na Bernabéu

Cristiano: Pískali na mňa a ja som radšej skóroval na Camp Nou ako na Bernabéu

Cristiano Ronaldo poskytol rozhovor svojmu priateľovi Edu Aguirremu. Tu sú najdôležitejšie výroky Portugalčana.

Autor: Marek Varga
0 komentár

Al-Nassr?

„V Saudskej Arábii sa cítim skvele. Čoskoro to budú dva roky a veľmi sa mi tu páči. Rád tu žijem a moja rodina to vníma rovnako. V mojom živote som vždy čelil výzvam – už od chvíle, keď som ako 12-ročný odišiel z Madeiry.“

„Veľké výzvy ma nezastrašujú, naopak, mám ich rád. Odchod do Arábie nebolo to isté ako hranie v Európe, ale nerobilo mi to starosti. Vedel som, aká je tu liga, vo futbale sa všetko rýchlo rozšíri. Bol to iný smer v mojom živote a veľmi si ho užívam.“

Vyšiel som do sveta ako mladý chlapec, spoznal som rôzne krajiny a kultúry… Takže to pre mňa nebolo ťažké. Stačí mi, že mám pri sebe rodinu, deti a Georginu. Potrebujem všetko, čo rodina potrebuje k spokojnosti – vzdelanie, bezpečie, dobré školy, dobrý domov…“

„Futbal je súčasťou môjho života a ak sa mi darí, moja rodina je šťastná. Keď som sa rozhodol sem prísť, nečakal som, že sa liga tak rýchlo rozvinie, ale vedel som, že za rok alebo dva bude na vrchole, ako je teraz.“

„Ľudia nevedia, ale aj tak hodnotia a hovoria veľa nezmyslov. Je to škoda, pretože keď sa hovorí o Arábii, vnímajú ju inak ako USA. MLS je horšia liga? Samozrejme, ale keďže ide o Arábiu, tak ju ľudia podceňujú. Ale ja viem, že tí ľudia netušia, o čom hovoria… Už len mená hráčov, ktorí tu hrajú, by mali byť dôvodom na rešpektovanie tejto ligy.“

„Stále sa zobúdzam s chuťou trénovať a hrať zápasy. Možno o trochu menšou ako kedysi, ale je to moja vášeň, baví ma to, čo robím. Niekedy je to ťažké, ale idem ďalej. Myslíš, že sa mi chce každý deň ísť do posilňovne? Nie, ale mám povinnosti, tak jednoducho idem.“

„Španielsko je môj domov, moje deti tam vyrastali. Bolo to miesto, kde som bol najšťastnejší po futbalovej stránke. Real Madrid vždy budem nosiť v srdci. Dokázal som tam krásne veci a ľudia na ne nezabúdajú.“

„Stále dávam góly, robím svoje oslavy… ľudia to prežívajú. Vrátim sa domov a Mateo pozerá YouTube, sleduje futbalistov. Má rád Bellinghama, Camavingu, Mbappého… a provokuje ma, že sú lepší ako ja.“

Odchod z Realu?

„Chcel som novú výzvu, ten príbeh už bol uzavretý. Potreboval som inú motiváciu. Nebol som vyčerpaný, povedal som to prezidentovi a on to prijal, aj keď sa ku mne pri rokovaniach nezachoval úplne férovo.“

„Chcel cúvnuť, ale ja som už nemohol, dal som slovo Juventusu. Florentina si vážim a rešpektujem ho, občas si zavoláme. Je to férový človek, vychádzal so mnou dobre a vyhrali sme spolu veľa vecí.“

Návrat na Bernabéu?

„Možno raz. Nevylučujem to. Zanechal som tam odkaz, krásnu stopu. Možno po skončení kariéry bude možné niečo pekné zorganizovať. Dnes si ľudia užívajú tie zápasy s Barcelonou, to boli týždne plné napätia. Fanúšikovia, televízie hovorili iba o El Clásicu. Real – Barcelona, Cristiano – Messi, Piqué a Ramos… Bolo to nádherné, bola to zdravá rivalita.“

Súboje s Messim?

„Delili sme sa o scénu 15 rokov na galavečeroch a vždy sme spolu dobre vychádzali. Pamätám si, že som mu raz niečo vysvetľoval po anglicky, to bolo vtipné.“

„Vždy sa ku mne správal dobre, bránil svoj klub a ja svoj. Motivovali sme sa navzájom. Bola to rivalita ako medzi Sennom a Prostom.“

„Camp Nou mi sedel viac ako Bernabéu. Pískali na mňa a mňa to nabíjalo energiou. Keď som bol v Sportingu, mohol som prestúpiť do Barcelony, chceli ma kúpiť a nechať v Sportingu na hosťovanie. Potom prišiel Manchester United a vzal ma hneď. Podľa mňa je Real najväčší klub na svete.“

„Som najlepší strelec histórie. A to nie som ľavák, napriek tomu som v TOP 10 strelcov, ktorí skórovali ľavou nohou. Čísla neklamú – som najkomplexnejší hráč všetkých čias. Viem hrať hlavou, mám skvelé priame kopy, som rýchly, silný, skáčem vysoko… Nevidel som nikoho lepšieho ako seba.“

„Pozícia útočníka trochu sťažuje život Mbappému, pretože nemá hrať ako útočník. Podľa mňa to nie je o tom, že nemôže, len to nie je jeho pozícia. Keby som bol v Reale Madrid, naučil by som ho hrať ako deviatku, pretože ani ja som nebol útočník a bol som zvyknutý hrať na tejto pozícii.“

„Bol som krídelník. Ľudia na to zabúdajú, pretože Cristiano strieľal góly, ale bol som útočník, aj keď nie typický. Myslím si, že aj on by mal tak hrať, nebyť typickým útočníkom, ale nájsť si vlastný štýl. Neviem…“

„Na jeho mieste by hral viac-menej ako Cristiano ako útočník. Musia sa do toho starať. Hovorím o fanúšikoch Realu Madrid. Chlapec je veľmi dobrý a dosiahne veľké veci. Real Madrid mu musí pomôcť, chrániť ho. Nepochybujem, že fanúšikom Realu prinesie veľa radosti.“

„Mám ho veľmi rád, nielen kvôli príbehu z mladosti, keď zbožňoval Cristiana a bol jeho idolom, ale naozaj v ňom vidím „cracka“ a verím, že prinesie Realu Madrid veľa radosti.“

Vinicius a Zlatá lopta?

„Bol som prekvapený, podľa mňa mal vyhrať Zlatú loptu. Ale na druhej strane – neprekvapilo ma to, pretože v tom nie je žiadna dôveryhodnosť. Vyhral Ligu majstrov, urobil rozdiel… Bol som sklamaný z Viníciusa, zaslúžil si to. Dvakrát som sa cítil rovnako, cítiš sa bezmocný, ale potom som to pochopil… a keď niečomu rozumieš, nebojuješ za veci, ktoré nemôžeš vyhrať.“

Bellingham?

„Má pred sebou dlhú cestu, pripomína mi Zidana. Zidane bol skvelý, bolo to krásne. Bellingham má 21 rokov, celý život pred sebou, z tohto chlapca bude „crack.“

„Dnes by som mohol ukončiť kariéru a nič by som neľutoval, ale bola by to škoda, pretože sa stále cítim skvele, stále robím rozdiel. Odišiel by som s myšlienkou: „Do riti, mohol som to zmeniť za ďalší rok alebo dva,“ takže žijem v prítomnom okamihu a nerozmýšľam dlhodobo.“

„Carla mám veľmi rád, je to skvelý človek, futbalový gentleman. Vyhrali sme spolu veľa vecí. Tlak v Reale Madrid je taký, aký je, je naň zvyknutý, pretože to sa stane, keď nevyhráte v klube tohto rangu. V 90% prípadov pomáha, že niekto bol predtým futbalistom. Chlap, ktorý nikdy nebol v šatni, na ihrisku… je to veľmi ťažké. Najlepší tréneri v histórii? Z 50 je 48 bývalých futbalistov.“

Obľúbený tréner?

„Nie, nie, od každého som sa niečo naučil. Boli aj horší… Boli veľmi nahnevaní. Chlapi, ktorí o futbale nemajú ani potuchy, no myslia si, že sú poslednou Coca-Colou v púšti. Ale už som si zvykol. Naozaj boli veľmi slabí.“

Tvoj každodenný život?

„Rád raňajkujem s manželkou, dobre si zacvičím, naobedujem sa, vyzdvihnem deti zo školy, sprevádzam ich na športové aktivity… Oddýchnem si, zregenerujem sa, z času na čas zájdem na večeru.“

Byť slávny?

„Nie je to moja chyba, že som najznámejší a najsledovanejší. Ísť do baru, pozerať sa, ako idú autá a nikto ma nespoznáva? Prečo by som mal myslieť na niečo, čo je nemožné? Som iný. Bodka. Štatistiky neklamú, čísla neklamú – vo futbale ani mimo neho – takže sa nemusím chváliť. A ak sa chválim, je to kvôli veciam, ktoré sú pravdivé.“

Zmenil sa futbal?

„Uvedomujem si veľa vecí a toto je jedna z nich. Tréning, regenerácia. Viem, že som u mnohých hráčov zmenil vnímanie futbalu. Vo svojej kariére som mal 23, 24, 25 trénerov. Mám vlastnú víziu futbalu a života, udržiavania sa v kondícii, odlišnú od všetkých ostatných.“

„Hráči sa sťažujú na počet zápasov, na zranenia… A v Saudskej Arábii hrám viac ako v Európe. Prečo sa nezraním? Je v tom prvok šťastia. Ale ku šťastiu si treba pomôcť – snažím sa urobiť všetko pre to, aby som toto šťastie mal.“

„Spôsob, ako znížiť zranenia, je menej trénovať a robiť tréningy šité na mieru každému športovcovi. Pioli a Luis Castro to pochopili – nemôžem sa zaťažovať rovnakou záťažou ako 21-ročný.“

„Na futbal možno nemyslím, no moje podvedomie ma k nemu stále vracia. Myslím na tréning, myslím na oddych, na regeneráciu. Ak bojujem tri hodiny, potrebujem tri hodiny na zotavenie.“

1000 gólov

„Ľudia sú fixovaní na tých 1000 gólov. Dávam veľa gólov a ľudia si to nevážia, len povedia: „Ešte ti chýba 85.“ Mne sa to nepáči. Musí sa to stať prirodzene. Ak strelím 920 alebo 930 gólov… stále som najlepší strelec v histórii.“

„Ak dosiahnem 1000 – skvelé. Neviem, či to dosiahnem, možno sa jedného dňa zobudím bez motivácie. Žiť v prítomnom okamihu je krajšie ako plánovať z dlhodobého hľadiska.“

„Vďaka tomu si viac vážite zápasy. Svetový pohár? Do konca je ešte rok a pol, dovtedy sa toho udeje toľko… Všetko nasvedčuje tomu, že by som tam chcel hrať, ale nie som na to fixovaný. Príde bod, keď bez ohľadu na to, či niečo robíte dobre alebo zle, ľudia budú stále hovoriť a vymýšľať veci.“

Kritika?

„Čo v mojom živote zmení názor novinára alebo niekoho, kto pracuje v tlači? S pribúdajúcim vekom získavate odstup a nevenujete tomu pozornosť, pretože to nedáva zmysel.“

„Neviem si to ani predstaviť, sú to ľudia, ktorí ma nepoznajú, ktorí mi závidia. Byť v mojej pozícii vyvoláva veľa žiarlivosti a mám iné veci, ktoré túto žiarlivosť zhoršujú. Vždy to tak bude. Musím žiť s ľuďmi, ktorí ma milujú: fanúšikmi, rodinou.“

Ako sa vysporiadš s neúspechom?

„Hnev je menší ako keď som bol mladý, ale stále tam je. Všetko, čo sa deje na ihrisku, na ňom aj zostane. Nemôžem si svoje futbalové problémy priniesť domov.“

„Ale na začiatku to bolo veľmi ťažké. Keď som v Reale Madrid vynechal šancu alebo penaltu, zamkol som sa v izbe v tme, bol som frustrovaný.“

„Išiel som spať bez večere a rozprával som sa sám so sebou. Neľutujem, že som taký. Od malička som bol vždy veľmi ambiciózny. Susedia ma volali plačko.“

„Keď som prehral, ​​plakal som od zlosti. Tak som bol vychovaný. Postupom času som však dospel. Ak mám stále rovnakú motiváciu, je to preto, že mi zostal tento zvyškový hnev. Moje deti sa ma pýtajú: „Prečo robíš také gestá na ihrisku rozhodcovi?“ A ja im hovorím: „Lebo taký je otec?“

Čo po kariére?

„Pripravujem sa na to, pripravujem svoju budúcnosť, firmy, veci, ktoré ma môžu motivovať, kde môžem pomôcť spoločnosti, mladým ľuďom… Hotely, kliniky, regeneračné firmy. Robiť veci, ktoré mi umožnia tráviť čas zábavným spôsobom. Ale bude to ťažké, vieme, že to bude ťažké.“

„Nemyslím na to, ale viem, že je to blízko. Myslím, že budem pripravený. Hovorím s Pepem, ktorý nedávno odišiel do dôchodku, a hovorí, že sa cíti lepšie ako kedykoľvek predtým.“

„Jedna z vecí, ktorá vám môže dať pokoj, je predĺžiť si kariéru čo najdlhšie a vedieť, že keď skončíte, poviete si: „Dal som do toho všetko,“ a ste na seba hrdí. Ak ukončím kariéru v 42 rokoch, je to veľa, to je normálne… je to dar.“

„Príliš sa tomu venujem a niekedy žijem príliš málo. Je pre mňa čoraz ťažšie zosúladiť to – bol som na tímovom tréningovom kempe a moja dcéra Alana mala narodeniny.“

„Nechcem sa dostať do bodu, keď si poviem, že moje telo to už nezvládne, ale je tu bod, kedy je to z metabolického hľadiska normálne. Starneme a v súťažnom športe na veku veľmi záleží. Postaral som sa o seba a teraz mi moje telo opláca za to, čo som mu dal predtým.“

Tréner?

„Nie, nechcem. Chcem robiť veci, ktoré neovládam, a chcem sa to naučiť. Celý život som hral futbal a myslím si, že byť trénerom je ešte ťažšie. Moja osobnosť sa veľmi nehodí do role trénera, nepotrebujem to. Čo tak byť majiteľom klubu? Toto dáva väčší zmysel. To nevylučujem. Ak je to dobrý obchod, nevylučoval by som to.“

Pozeráš zápasy?

„Áno, samozrejme, je to moja vášeň. Nie každý deň, ale sledujem Sporting, Manchester United, Real Madrid… Nie som maniak, ale sledujem. Môj syn Mateo má Mbappého veľmi rád.“

zdroj: marca.com, as.com

Subscribe
Notify of
0 Komentárov
Staršie
Novšie Najviac hlasov
Inline Feedbacks
Načítať všetky komentáre

Odporúčame

0
Tu môžete pridať komentár, nech sa páči...x