Napriek tomu sa nesmú úplne ignorovať niektoré negatíva. Jedno z nich sa týka práve v úvode spomínaného Judea. Angličan bol opäť fyzicky dominantný, ale tentoraz nebol prítomný všade.
V pokutovom území domácich ho prakticky nebolo možné postrehnúť. Stredopoliar operoval rozhodne bližšie k stredu poľa a nevystrelil ani raz. Jeho prítomnosť v šestnástke mohla tímu chýbať najmä v záverečných minútach. Ancelotti ho v 87. minúte stiahol z ihriska.
Remíza proti Malorke opäť otvára debatu o Bellinghamovej pozícii. V stretnutiach ako proti Atalante, keď je viac priestoru, môže Jude hrať prakticky ako chce. Taktika vtedy ustupuje do pozadia. S tímami, ako sú Baleárčania, je to však inak.
Zverenci Jagoba Arrasateho sa rozhodli pre veľmi uzavretú hru s veľkým počtom hráčov brániacich na vlastnej polovici. Tím Realu to zjavne dusilo.
Bellingham bol oveľa viac prepojený a nemohol si dovoliť príliš veľa voľnosti, pričom za sebou mal len Valverdeho a Tchouaméniho. Preto sme len ťažko mohli pocítiť jeho prítomnosť v pokutovom území.
Prepojenie so zónami pod bránkou je jednou z hlavných predností Judea a Realu Madrid všeobecne. Práve vďaka tomu dosiahol tím v minulej sezóne mnoho triumfov.
Tím ešte musí popracovať na vyriešení niektorých taktických otázok v konfrontáciách so súpermi, ktorí proti Realu uplatňujú podobnú stratégiu ako Malorka.
Občas bolo ťažké nenadobudnúť dojem, že pri hre Bellinghama by sa tímu hodil niekto ako Joselu. Tréner nemal alternatívu k pôvodnému plánu. Našťastie je však dostatok času na to, aby sa včas našlo správne riešenie.
Zdroj: relevo.com
