Jednou z vecí, ktoré sa v Reale Madrid zmenili po tom, čo Xabiho Alonsa nahradil Álvaro Arbeloa, je spôsob komunikácie. Za Baska bol odkaz viac „trénerský“, technický, zatiaľ čo u nového trénera zohrávajú väčšiu úlohu emócie. Možno práve to tím potreboval – proti Monacu hral presvedčivo, ako mužstvo, ktoré znovu pocítilo spoločný cieľ. Bez ohľadu na čisto futbalové aspekty nebolo možné mať výhrady k nastaveniu tímu. Išlo o úplne iný obraz než roztržitosť a nedostatok energie, ktoré bolo vidieť v niekoľkých zápasoch pred zmenou.
Arbeloa bol vždy angažovaným profesionálom, hlboko zakoreneným v madridismo – hovorí priamo, ale výstižne, pretože sa odvoláva na základy: hodnoty, dres, Bernabéu… V jeho prístupe je dokonca aj kúsok „mystiky“ tohto povolania a zatiaľ to funguje v prospech tímu, napriek problémom, ktoré nebolo možné ignorovať – vypadnutiu v Albacete či mohutnému piskotu na tím a klub v uplynulú sobotu. Tréner rozhodne bránil Viníciusa, na ktorého sa zniesla najväčšia kritika, rovnako ako Florentina Péreza. „Toto objatie bolo pre celé madridismo,“ povedal o Brazílčanovi po jeho oslave gólu proti Monacu. O niekoľko dní skôr, keď sa postavil na obranu prezidenta, naznačil: „Existujú kampane a všetci vieme, kto za nimi stojí.“
V roku 2014, keď bol ešte hráčom prvého tímu Realu, Arbeloa napísal úvod ku knihe Mentiras y tópicos del fútbol od Juana Garcíu Arroitu. Spomína v nej rozhovor s Joaquínom Caparrósom, s ktorým pracoval v Deportive, o vzťahoch s tlačou a širšie o tom, ako komunikácia ovplyvňuje vnímanie u fanúšikov. „Jedna z prvých vecí, ktoré mi povedal, bola: ‚skôr než vstúpiš na tlačovku, musíš vedieť, aký titulok z toho vzíde‘.“
„Tréner, presne toto nechcem – nechcem vyrábať titulky,“ odpovedal Arbeloa. „Keď začneš vystupovať v médiách, najviac sa bojíš, že sa zamotáš do nejakej aféry,“ dodával a na záver sa s úsmevom vrátil k vlastným obavám: „Predstavujem si, že s vekom sa takéto predsavzatia niekam vytratia…“
O dvanásť rokov neskôr Arbeloa už nie je mladým hráčom Depor, ale trénerom najsledovanejšieho klubu sveta. Za ten čas sa naučil vážiť slová a viesť odkaz – natoľko, že presvedčil mnohých skeptikov, že je na túto rolu pripravený. Veď niečo iné je Twitter a niečo iné štyri či šesť tlačových konferencií týždenne.
Tá posledná sa konala po vysokom víťazstve nad Monacom. Tréner vtedy povedal niekoľko viet, ktoré dobre ukazujú, ako dokáže hovoriť stručne, jasne a k veci: postavil sa pevne za hráčov, poďakoval tým, ktorí nastúpili mimo svojich prirodzených pozícií (Fede a Camavinga), pochválil Bernabéu, odkázal na mágiu európskych nocí, zdôraznil historické hodnoty klubu („Real Madrid je vášeň, charakter, fanúšikovia, úsilie“) a zároveň sa jemne dištancoval od predchádzajúcej etapy: „Kylian aj Vini vynakladajú úsilie, ale nebudem sa pretvarovať – nechcem, aby dreli za záložníkmi. Chcem ich sviežich.“ Ide o nový štýl na tlačových konferenciách. A – pri pohľade na posledné dva zápasy (proti Levante sa obraz hry po prestávke výrazne zmenil po trénerovej reakcii) – je vidieť, že má dopad aj na dianie na ihrisku.
zdroj: marca.com
