Prvá prehra Carla Ancelottiho vo finále od roku 2010 prišla ruka v ruke so smutným obrazom úradujúceho majstra Španielska a Ligy majstrov.
Bolo to sprevádzané oživením Barcelony so Xavim Hernándezom, ktorý získal svoj prvý titul ako tréner. Realu Madrid nastrieľal jeho tím tri góly. Madridismo si začiatok roka takto nepredstavovalo.
Superpohár v Saudskej Arábii odhalil všetky nedostatky Los Blancos. Už len dostať sa do finále sa ukázalo ako mimoriadne náročná úloha a v súboji s Barcelonou Real neponúkol nič od prvej do poslednej minúty.
Detinské chyby, žiadny nápad v ofenzíve (prvá strela na bránu bola vypálená v 69. minúte), obrovská malátnosť v prvom polčase, mávanie rukami… Takto vyzerali Los Blancos v Rijáde.
Španielsky superpohár možno nie je najdôležitejšou trofejou sezóny, no prehra vo finále vždy bolí. O to viac, keď ide o konfrontáciu s večným rivalom, ktorý opäť naberá morálku a vracia sa na víťaznú cestu.
Už pred cestou do Saudskej Arábie bolo okolo tímu po ligovej prehre s Villarrealom a tej pred pár týždňami proti Rayu vo Vallecase veľa pochybností. V semifinále sa tieto pochybnosti prehĺbili a séria chýb vo finále spôsobila, že v klube sa spustil alarm.
Ďalšie „finále“ na obzore
Hoci Ancelotti varoval pred hlúpymi chybami v defenzíve, ktorých sa tím v posledných zápasoch dopustil, jeho hráči to nedokázali napraviť.
Tri góly Barcelony boli výsledkom nepozornosti, nepresných prihrávok a totálne rozorvanej, zle umiestnenej a chaotickej obrany.
Mierna reakcia v závere pri góle Karima Benzemu už len zakryla skóre a tváre hráčov na ihrisku i funkcionárov v kabíne hovorili za všetko – loď sa začína potápať. Ancelotti hovorieval, že futbal je o výsledkoch a tie súčasné vôbec nie sú optimistické.
Výsledkom je tlak a štvrtkový zápas Copa del Rey proti Villarrealu je pre tím ďalším ‚finále‘. Momentálne je tu ešte malá miera dôvery, ale chyby bolia o to viac, ak vás ničí Barcelona a nemôžete nič robiť. Za takýchto okolností sa pokoj môže každú chvíľu zmeniť na búrku.
zdroj: marca.com
