Úvod sezóny bol veľmi úspešný a potom ste mali pred Africkým pohárom národov menší pokoj. Ako sa to dá vysvetliť?
„Za mňa nejde o to, či som bol lepší pred alebo po Africkom pohári národov. Ľudia, ako často hovorím, si už zvykli, že dávam góly a asistujem. A len čo sa to prestane diať, myslia si, že už nie som taký dobrý. O to tu nejde. Sú tu aj iné aspekty. V prvom rade som obranca a ak môžem tímu pomôcť strieľaním gólov alebo asistenciou, je to v poriadku. Inak musím brániť a pracovať pre tím.“
V súčasnosti musí obranca útočiť, brániť, skórovať, prihrávať… Žiadame od neho priveľa?
„Neviem. Závisí to od toho, o ktorom konkrétnom obrancovi hovoríme. Niektorí tréneri preferujú vidieť krajného obrancu v defenzívnejšej úlohe, stabilnejšieho na kraji, iní uprednostňujú krajného obrancu, ktorý sa aktívne zapája aj do ofenzívy. Cítim sa ako moderný krajný obranca, ktorý môže hrať viacero rolí. Ale v ofenzíve sa cítim dobre.“
Povedali ste, že chcete byť na svojej pozícii najlepší na svete. V ktorých aspektoch sa ešte potrebujete zlepšiť?
„Byť najlepší na svete nie je to, čo som myslel. Povedal som, že mám rád, keď sa cítim dobre, keď sa cítim pohodlne. Takže ak ľudia uznávajú moju prácu a hovoria, že som najlepší, nezáleží na mne, ale na ich uhle pohľadu. Nezameriavam sa na to, či som najlepší alebo nie. Zameriavam sa na to, aby som bol najlepší pre seba, aby som sa cítil dobre, nie pre ľudí. Je veľa vecí, na ktorých musím ešte popracovať, nielen jeden aspekt mojej hry.“
Od začiatku kariéry ste hrávali veľmi často systémom na 3 obrancov. Bolo náročné prispôsobiť sa štvorčlennej obrane?
„Nie. Veľa ľudí povedalo: „Achraf Hakimi má v hre problémy so štyrmi obrancami. Môže hrať iba ako pravý obranca v päťčlennej línii.“ Ale som trénovaný, aby som sa prispôsobil mnohým aspektom v obrane, ofenzíve, taktike… To zo mňa robí kompletného hráča, čo som už podľa mňa ukázal.“
Čo od vás Mauricio Pochettino očakáva proti Realu Madrid?
„Nič fantastické, hovorí mi, aby som hral svoju vlastnú hru, nemenil spôsob, akým hrám, či už proti Realu alebo nie. Musím zopakovať to, čo som vždy robil. Samozrejme, že si musím dávať pozor na krídlo, ale musím hrať aj svoje.“
Kto je najlepším pravým obrancom v histórii a ku komu vzhliadate?
„Ak hovoríme o pravom obrancovi, môžeme povedať, že je ním Dani Alves. Príkladný je samozrejme aj Marcelo, no ten hrá na ľavej strane. Ak však zostaneme na pozícii pravého obrancu, je to Dani Alves.“
Prečo?
„Keďže Dani Alves je trochu ako ja, spôsob hry ho veľmi baví, vrátane radosti na ihrisku a v ofenzíve. Páči sa mi jeho pravá noha, kvalita hry v strede poľa, jeho strela a rýchlosť. Sú tam aj iní praví obrancovia, ako Maicon, ktorý svojho času hrával za Inter, Cafu… Skúšal som pozerať videá z ich zápasov.“
Zidane, Favre, Conte, Renard, Halilhodžić… Poznáte skvelých trénerov. Čo ste sa naučili od Pochettina?
„Mnoho vecí. Poznal som len skvelých trénerov a od všetkých som sa snažil učiť. S Pochettinom sa medzi zápasmi veľa rozprávame o taktike alebo o tom, ako by som sa mal správať v tom či onom aspekte hry. S kolegami sa učíme postupne, aj keď zvonku si niekedy myslíme opak.“
Aký je váš vzťah s Lionelom Messim na pravej strane? Musíte sa veľa rozprávať, aby ste si rozumeli?
„Rozprávame sa pre dobro tímu, o zápasových situáciách, aby sme si rozumeli vo svojej hre. Hráme spolu len šesť mesiacov. Porozumieť si, objaviť svoje prednosti si vyžaduje čas. Ale každý týždeň robíme pokroky a cítime sa lepšie ako na začiatku.“
Povedali ste, že vaše priateľstvo s Kylianom Mbappém sa zrodilo prirodzene pre váš vek a spoločné vášne? Ale čo presne vás spojilo?
„Trochu zo všetkého. Sme dvaja mladí ľudia vo veku 23 rokov, ktorí zdieľajú rovnaký vkus. Rozprávame sa o hudbe, videohrách, chodíme do reštaurácií alebo sa len tak flákame… Máme sa radi.“
Čo sa stalo, keď ste išli do Rennes a vy dvaja ste išli dolu na diaľnicu?
„Takéto veci sa stávajú (smiech). Mali sme cestovať lietadlom, ale nebolo to možné. Konečne sme sa ocitli v aute. V takýchto prípadoch musíte zastaviť natankovať auto a vypiť kolu, vodu alebo zjesť sladkosti. Bol to moment, keď sme sa na diaľnici dobre zasmiali, lebo sme mladí a radi si užívame život.“
Ste ženatý a máte dve deti. Máte čas ísť von a vidieť Kyliana mimo ihriska?
„Áno, na všetko je čas. Rodina, deti… Ja mám osobný život, Kylian tiež. Veľa času však trávime aj doma. Aby ste sa zabavili, nemusíte vždy vychádzať z domu.“
A hovoríš s ním po francúzsky?
„Nie… Ale veľmi mi pomáha pri zdokonaľovaní mojej francúzštiny. Baví ma učiť sa jazyk. Je to jeden z ľudí, ktorí mi najviac pomáhajú, aj keď je to pre mňa trochu ťažké.“
Čo ste povedali do ucha Kylianovi po jeho góle proti Realu?
„Nepamätám si (smiech).“
Sme si istí, že si pamätáte…
„Nie, naozaj (smiech). Pravdepodobne to súvisí s emóciami, ktoré hru sprevádzajú.“
Aké ste mali pocity po víťazstve?
„Bolo tam veľa emócií. Je veľmi dôležité streliť domáci gól na samom konci zápasu Ligy majstrov. Predovšetkým, že tento gól nám môže poskytnúť celkovú výhodu. A potom spôsob, akým Kylian strelil ten gól…“
Hrali ste s najväčšími útočníkmi: Cristiano Ronaldo, Benzema, Håland, Lukaku, Neymar, Messi, Mbappé… Kto na vás urobil najväčší dojem?
„Tento zoznam je obrovský. Mal som to šťastie, že som stretol všetkých týchto hráčov. Sú však aj ďalší, ktorých ste nespomenuli. Tu v Paríži ma Marco Verratti veľmi prekvapil. Je to top hráč, ktorého som sledoval v televízii, ale byť s ním je úplne iné. Veci sa merajú v oveľa väčšej miere. V Dortmunde sme začínali v rovnakom čase ako Sancho. Boli sme veľmi mladí, ale sledovať jeho hru bolo tiež veľkolepé.“
Štadión Bernabéu dobre poznáte, viete, že Real Madrid to môže otočiť… Hovoríte o tom so svojimi spoluhráčmi?
„O tom sa netreba baviť. Každý vie, čo je Real Madrid, aký je štadión Bernabéu a čo sa tam deje počas zápasov Ligy majstrov. Pripravíme sa na to. Máme aj skvelých hráčov, ktorí odohrali skvelé zápasy, so skúsenosťami. Myslím, že budeme pripravení.“
V novembri sme boli v Getafe, aby sme videli štvrť, kde ste vyrastali. Každý vás tam pozná. Prečo ste sa tak pripútali k tomuto miestu?
„Strávil som tam celý svoj život, až kým som sa v roku 2018 nepresťahoval do Dortmundu. Prvým tímom bolo Getafe, ktorý mi dal príležitosť hrať futbal, bol tím v mojom okolí. Vyrastal som tam a vždy, keď sa tam vrátim, cítim sa ako doma.“
Ako vnímate svoju národnosť? Ste Maročan rovako ako Španiel?
„Áno, cítim sa takmer rovnako. Narodil som sa v Španielsku a vyrastal som v Španielsku medzi Španielmi a Maročanmi. Ale doma bola kultúra takmer vždy arabská. Hovorím týmto jazykom, vyznávam moslimské náboženstvo. Doma sme si čítali Korán a navyše tam bola hudba… Keď som doma, som Maročan. Keď som v Španielsku, som Španiel. Mám tam svojich priateľov. Nie som viac ako ten druhý. Som vďačný obom krajinám. Moji rodičia sú Maročania a hrám tu aj za národný tím. Španielsko dalo mojim rodičom šancu na lepší život.“
Máte vo Francúzsku nejakú marockú rodinu?
„Áno. Trochu ďaleko, ale mám rodinu, ale je ťažké stretnúť všetkých.“
Ktorý marocký hráč, ktorý vás najviac inšpiroval?
„Keď som ako dieťa sledoval s otcom futbal, nečakal som, že budem hrať za marocký národný tím. Môj otec sledoval veľa zápasov marockej reprezentácie a ligy. Youssouf Hadji na mňa urobil veľký dojem. Jeho rýchlosť, schopnosť vybehnúť dopredu, oslava gólov… Je to hráč, ktorý na mňa urobil veľký dojem. Boli aj iní, ale najviac on. Bol tak trochu ako ja.“
Marocká kuchyňa je známa… Aké je vaše obľúbené jedlo?
„Mám veľmi rád kuskus a mäsové pastilky, najmä kuracie. Rovnako aj tagíny. Moje obľúbené jedlo? Mám rád briouaty s mandľami a orechmi. Je to veľmi bohatá kuchyňa.“
A ako tu vo Francúzsku hodnotíte kultúru, život v Paríži?
„Dobre, veľmi dobre. Cítim sa tu šťastný. Nájdem si čas na všetko: na prehliadku mesta, návštevu reštaurácií… Stále je veľa vecí, ktoré treba objavovať, pretože Paríž je veľmi veľký. Potrebujem len trochu viac času.“
zdroj: leparisien.fr
