Keď hmlistými očami premýšľame nad víťazstvom Ligy majstrov v roku 1998, ktoré prišlo na konci obdobia sucha, stratili sme sa medzi morom Galacticos. Zbierkoa superhviezd zjednotených pri hľadaní jedného spoločného cieľa – nadvlády.
V májový večer v Amsterdame sa skončilo 32 rokov čakania na európsky triumf, pretože Raul, Fernando Morientes, Clarence Seedorf, Fernando Hierro, Roberto Carlos a ďalší priniesli obrovskú trofej späť do hlavného mesta Španielska.
Vo vyrovnanom zápase bolo súdené jednému mužovi aby strelil rozhodujúci gól. Tým mužom bol Predrag Mijatovič.
Mijatovič, ktorý bol oportunistickým útočníkom, bol vo vnútri boxu absolútnym predátorom a živil sa svojimi nadprirodzenými inštinktmi. Srb dokázal vystreliť z ktoréhokoľvek miesta v pokutovom území. Bez ohľadu na tlak pod ktorým bol, lopta pravidelne končila v sieti.
Jeho pravá noha bola smrteľná a akonáhle našiel kúsok priestoru, bol to koniec pre súperov. Lopta behom mihnutia oka elektrizujúcim tempom a neomylnou ľahkosťou prešla okolo brankára.
Bol tiež plodný vo vzduchu a mal dokonalé načasovanie, keď zakončoval centrované lopty. Mijatiovicov pohyb, očakávanie a snaha o gól z neho urobili nezastaviteľnú silu, ktorú preukázal v La Lige. Najskôr vo Valencii a neskôr aj v Reale Madrid.
Bol smrteľný, zničujúci a neoblomný. A 90. roky patrili srbskému „hitman-ovi“.
Začiatky v Partizane Belehrad
Mijatovič začal tieto úžasné roky v Partizane v Belehrade, a hoci mal pomalší štart, akonáhle vyrazil, nikdy sa neobzrel späť. Jeho 50 gólov v 133 vystúpeniach stačilo na to, aby presvedčil Valenciu na prestupovom trhu ešte v roku 1993, keď sa k nim pripojil za 10 miliónov EUR.
Pôsobenie vo Valencii
Pokračoval v skórovaní v Španielsku a vo svojej prvej sezóne v La Lige strelil 16 gólov. Pozornosť a potešenie však pútala nielen jeho láska k streľbe gólov, ale aj jeho tendencia produkovať tie veľkolepé, ktoré skutočne zaujali.
Útočník sa odvážil vystreliť s polovice ihriska – a uspel – najmenej trikrát počas svojho pôsobenia vo Valencii. Produkoval tiež voleje z ostrých uhlov, odvážne loby z okraja šestnástky, priame kopy, sólové driblingy, na čo si len spomeniete, dokázal to.
Jeho posledná sezóna v klube bola jeho najlepšia, v 40 ligových zápasoch strelil 28 gólov. V roku 1996 získal cenu za najlepšieho zahraničného hráča La Ligy.
Prestup do Realu Madrid
Trojročný milostný vzťah Valencie so Srbom mal však svoju cenu. Madrid to sledoval a páčilo sa im, čo videl. Real ulovil Mijatoviča, ako jedného z tých, ktorý ich dovedie späť k sláve v Santiagu Bernabeu.
Opäť sa s ľahkosťou usadil v novom prostredí a v drese Merengues strelil 14 gólov v 38 ligových zápasoch. Tieto góly vystrelili španielskym gigantom ligový titul, čo bol ich tretí a posledný domáci úspech v 90. rokoch.
Najkrajšie okamihy kariéry
Druhé miesto v súťaži Ballon d’Or z roku 1997 bol určite vrcholom jeho kariéry, ale aj pri zostupnom sklze dokázal stále strielať góly. 10 gólov v sezóne 1997/98 bolo slušným návratom, ale v prvých siedmich zápasoch v Európe sa mu nepodarilo zasiahnuť cieľ.
Bol to jeho ôsmy, čo prelomil túto kliatbu, zhodou okolností finále Ligy majstrov. Kariéra Mijatoviča dosiahla vrchol tromi dotykmi. Prvý, ktorý skrotil odrazenú strelu od Roberta Carlosa. Druhý, ktorý vzal loptu okolo brankára Juventusu Angela Peruzziho, a tretí, aby elegantne nasmeroval loptu do brány.
Rozbehol sa na divokú oslavu a skončil na dne najzdobenejšej hromady sveta. Pre útočníka nie je veľa krajších momentov ako strelenie víťazného gólu vo finále Ligy majstrov. Nieto ešte v slávnom drese Realu Madrid.
Napriek tomu to nebolo nič menej, ako si tento talentovaný útočník zaslúžil.
zdroj 90min.com
