Je príjemné ťa vidieť osobne, hoci teraz reprezentuješ Brazíliu. Po niekoľkých mesiacoch si späť v národnom tíme s novými nádejami – MS sú za rohom a navyše je vaším trénerom opäť Ancelotti. Predpokladám, že si sa s ním medzičasom rozprával.

„Je príjemné byť s tebou znova, Tomás. Najväčšou výzvou pre moju reprezentáciu v tejto sezóne sú majstrovstvá sveta. Nemali sme veľa príležitostí na rozhovory, keďže som vynechal posledné zrazy, ale teraz sme opäť spolu a je radosť s ním pracovať.“

Viem však, že v tvojich posledných mesiacoch v Madride ste sa s ním ako ďalší Brazílčania v Valdebebas rozprávali. Viem, že Carlo mal spočiatku v úmysle ukončiť trénerskú kariéru po odchode z Realu Madrid, ale – ako hovorí súkromne – „Brazília je Real Madrid medzi národnými tímami“. Prejavil vám to svoje nadšenie?

„Rozprávali sme sa, ale vždy jasne zdôrazňoval svoju oddanosť a úctu k Realu Madrid, kým viedol mužstvo. Nechcel robiť nič, čo by mohlo klubu uškodiť. Keď sa Federácia, Real Madrid a on sám dohodli, potom nám oznámil svoju radosť z toho, že prijal túto výzvu. Je veľmi nadšený a my spolu s ním tiež.“

Carlo vyhral v Európe ako tréner všetko, zatiaľ čo Brazília má za sebou dekádu plnú neúspechov a sklamaní. Mnohí tréneri nedokázali Canarinhos oživiť. Myslíš si, že Carletto má silu a energiu vrátiť Brazíliu na svetový vrchol a bojovať o všetko?

„Samozrejme, že je toho schopný. Cieľom je opäť pritiahnuť fanúšikov na našu stranu. Vždy nám opakoval, že v rôznych tímoch trénoval veľa brazílskych futbalistov a rád pracuje s hráčmi s takým profilom, ako máme my. Ide o to, aby sme znova získali brazílskych fanúšikov, aby ich pozeranie našich zápasov opäť tešilo. Som si istý, že všetko pôjde dobre.“

V Brazílii nosíš „desiatku“ Pelého či Neymara… Cítiš ťarchu toho dresu?

„Je to veľký tlak kvôli legendám, ktoré to číslo nosili. Ja len začínam. Vždy jasne hovorím, že ten dres stále patrí Neymarovi. Ja si ho obliekam len preto, že má problémy so zraneniami. Ale v zápasoch, v ktorých budem musieť hrať s desiatkou alebo s akýmkoľvek iným číslom, som pripravený odovzdať pre Brazíliu všetko.“

Buď realistický. Myslíš si, že táto Brazília môže snívať o víťazstve na svetovom šampionáte v USA, tak ako Canarinha práve tam v roku 1994? Alebo treba ísť krok za krokom a ešte si počkať?

„Keďže sme Brazília a máme takú históriu, vždy môžeme snívať. Získali sme rešpekt súperov. Sme päťnásobní majstri sveta, aj keď sa nám v posledných rokoch nedarilo najlepšie. Vždy môžeme snívať, pretože máme skvelých hráčov pôsobiacich v najlepších kluboch sveta. Ešte nám niečo chýba, ale málo, aby sme všetci boli na rovnakej vlne a aby na ihrisku všetko vychádzalo. S trénerom to pôjde lepšie a dúfam, že na MS budeme vo výrazne lepšej forme, aby sme mohli bojovať o titul.“

Zmeňme tému. Porozprávajme sa o Reale Madrid. O tvojom Madride. Viem, že vo svojom dome v hlavnom meste Španielska máš dres Realu Madrid v detskej veľkosti. Mal si vtedy len šesť rokov a už si ho nosil. Ako to začalo?

„Dostal som ho od otca po výlete, ktorý absolvoval so svojím mužstvom do Nemecka. Keď sa vrátil, daroval mi ho a od tej chvíle som sa začal stotožňovať s týmto tímom, klubom a jeho úspechmi. Navyše v mužstve vtedy hrávalo veľa Brazílčanov, takže som ich začal sledovať. Obzvlášť keď prišiel Cristiano. Hltal som každý zápas Realu len preto, aby som ho videl. V Brazílii fandím Santosu, ale od detstva sa mi vždy páčil Real Madrid. Bol to môj sen: zahrať si tam, keď raz odídem do Európy.“

Ale počul som, že si takmer skončil v Barcelone. Vysvetli mi to…

„Skôr než som podpísal zmluvu s Realom Madrid, bolo už všetko dohodnuté a podpísané s Barcelonou. Je to pravda. Ale otec mi povedal, že volal Real a že si musím vybrať. Pre mňa to bolo veľmi jednoduché. Vedel som, čo chcem, a poznal som svoj sen. Ani na chvíľu som nezaváhal. A tu ma máte.“

Keby ťa otec vtedy neupozornil, dnes by si bol hráčom Barcelony! To sa rozum zastavuje…

„[smiech] Vtedy som hral v Santose a začal som sa ukazovať v dobrom svetle. Barcelona sa o mňa prihlásila a vždy som hovoril, že je to veľký klub, ku ktorému mám obrovský rešpekt. Ale Real Madrid bol môj sen, takže rozhodnutie bolo ľahké. Nemohol som ďalej čakať na Real, ale keď sa naskytla príležitosť, urobili sme to, čo bolo treba.“

Znalci futbalu tvrdia, že jedným z tajomstiev moderného futbalu je, že dnes takmer nikto neovláda umenie driblingu. Veľa fyzickosti, veľa taktickej disciplíny a málo driblingu a súbojov jeden na jedného. Ty vieš kľučkovať aj na malom kúsku ihriska. Pomohlo ti, že si ako dieťa začínal s futsalom skôr, než si prešiel na veľké ihrisko?

„V mojej hre je veľmi vidieť, že pochádzam z futsalu. Miloval som hrať na palubovke. Real v mnohých zápasoch nastupuje proti súperom, ktorí bránia veľmi hlboko, s nízko postavenou obranou, a keď sa súper takto zatvorí, najlepším riešením je dribling alebo rýchle prihrávky v malých priestoroch. Presne to učí futsal. Moje schopnosti vyplývajú z takého typu hry proti súperom, ktorí sú veľmi zhustení okolo vlastnej brány. Myslím si, že v takých situáciách môžem mužstvu pomôcť. Všetci tréneri, s ktorými som pracoval, ma žiadajú, aby som práve takto hral proti tímom s nízkym blokom. Dnes je to jediný spôsob, ako ich prelomiť. Hrať výlučne na protiútok je ťažké. Rád pomáham mužstvu využívaním týchto svojich predností.“

Real Madrid ťa získal v roku 2018, no zostal si ešte rok na hosťovaní v Santose, až kým si vo veku 18 rokov v roku 2019 neprišiel do Madridu. Najprv si debutoval v Castille. Neprekážalo ti, že si začínal v rezerve?

„Práve naopak. Pamätám si, že som odohral svoj prvý zápas vo Valdebebas za Castillu a dal som pekný gól. A potom ma vylúčili za oslavu po góle! Šialené! [úsmev] Vedel som, že hrať v A-tíme bude v tom momente ťažké, preto som uznal, že bude dobré začať v Castille, aby som získal lepšiu fyzickú formu. Bolo to pre mňa dobré riešenie a veľmi mi pomohlo spoznať klub od základov, začínajúc jeho akadémiou.“

Potom prišiel tvoj debut v Reale Madrid a v prvom ligovom zápase sa splnil ďalší sen. Nastúpil si proti Osasune a po 91 sekundách od príchodu na ihrisko si strelil gól… Tlak Bernabéu ťa nezlomil a práve vtedy sa začal tvoj krásny príbeh s madridismo.

„Áno, bolo to niečo výnimočné. Pamätám si to, akoby to bolo dnes. Nikdy nezabudnem na chvíľu, keď ma Zidane zavolal, aby mi povedal, že odohrám svoj prvý zápas na Bernabéu. Nečakal som, že sa to stane tak rýchlo. Sníval som o tom celý život, ale keď ten moment naozaj príde, až vtedy začneš byť nervózny. Pamätám si, že prihrávku mi dal Casemiro, dobre som si loptu spracoval, zasekol som a poslal ju do siete. Bolo to skvelé zakončenie. Ideálny debut.“

Zostaňme pri tvojich šťastných debutoch. Tvoj prvý zápas v Lige majstrov bol proti Galatasarayu na Bernabéu a skončil sa hetrikom. A to perfektným: pravá, ľavá a hlava. Mladší ako ty bol v tej chvíli iba Raúl. Práve vtedy sa začala tvoja láska k Lige majstrov, s ktorou sa ti neskôr skvelo darilo…

„Áno, je to pravda. Hneď som cítil, že budeme mať medzi sebou výnimočné puto. Tie súťaže som vždy miloval. Perfektný hetrik pred našimi fanúšikmi. Bolo to niečo neuveriteľné debutovať takým spôsobom.“

Povedz mi o Zidanovi. Aké je to mať za trénera takú futbalovú legendu, akou je on? Zizou bol jedným z najväčších, hoci ty si bol v čase jeho slávy ešte veľmi mladý.

„Bol veľmi normálny človek, ale aj tak na mňa robil obrovský dojem. Pozeral som sa naňho a hovoril si: ‚Zidane sa rozpráva so mnou…‘ Mal som vtedy 18 rokov, všetko bolo nové a všetko ma uchvacovalo. Chvíľu mi trvalo, kým som si zvykol na myšlienku, že je to jednoducho môj tréner. A hotovo. Veľa sa so mnou rozprával, pomáhal mi a veľmi si cením čas, ktorý sme strávili spolu.“

A potom prišiel ďalší veľký, najmä čo sa trénerov týka – Carlo Ancelotti. Pod jeho vedením ste dozrievali a neskôr prišiel 14. Pohár Európy, ktorý bude ťažké niekedy zopakovať. Povedz, ako si prežíval tie magické noci na Bernabéu. Diali sa vtedy priam paranormálne veci. A ty si v tom mal veľký podiel…

„Ach! Pamätám si, že v skupinovej fáze sme na Bernabéu prehrali so Sheriffom, veľmi skromným tímom z Moldavska. To v nás vyvolalo pochybnosti o našej práci, o našej forme… Ale potom sa začalo šialenstvo, ktorým bol ten ročník Ligy majstrov. Kľúčový bol dvojzápas s PSG. V prvom zápase v Paríži sme hrali veľmi zle a prehrali 1:0 po Kylianovom góle v závere. Bol to tvrdý úder. Ten výsledok 1:0 v našich hlavách znel ako rozsudok. Vyzeralo to, akoby sme už boli vyradení. Cesta späť bola veľmi napätá. Ale v priebehu týždňa sa v nás začala obnovovať dôvera a zlepšila sa atmosféra na tréningoch. Držali sme sa viery v Bernabéu… A uverili sme. A pritom to znovu bol Kylian, kto strelil prvý. No v druhom polčase sa začalo šialenstvo s Karimovým hetrikom.“

Vo štvrťfinále s Chelsea si nás zachránil pred drámou.

„Chelsea viedla 3:0 a bola od nás jednoznačne lepšia. Úprimne, nevidel som šance na ich vyradenie. Carletto si ma v druhom polčase zavolal a povedal, aby som vyšiel hľadať zázrak. A potom mi Modrić prihral tým svojím výnimočným spôsobom. Ani neviem, ako ma našiel, ale vyšiel mi skvelý pokus a bol to prekrásny gól. Ďalšia výnimočná noc.“

A potom si siahol na nebo v zápase s Guardiolovým City…

„To bol najťažší zápas. Najlepší deň môjho života. A mnoho madridistas mi dodnes píše a ďakuje za tie dva góly v dvoch minútach. Bolo to šialenstvo.“

Dali ste gól blízko 90. minúty a chýbal ešte jeden. Naštartovalo vás… ozvučenie!

„Áno. Za stavu 1:1 človek pri megafóne oznámil šesť minút nadstaveného času a pre nás to bolo ako gól. Bernabéu sa zbláznilo a oslavovalo, akoby to bol gól. Ich to vystrašilo. Vtedy som si pomyslel: ‚Môžem dať ešte jeden.‘ A dal som hlavou! A pozor: mohol som streliť ešte jeden gól pred predĺžením! Ederson môj pokus chytil. To by bol najlepší hetrik v histórii. Deň predtým som otcovi povedal, že dám tri góly, naozaj! Mal som to v hlave. To by bolo totálne šialenstvo.“

Za stavu 2:1 si zakončil čisto hlavou, hoci predtým Marco Asensio loptu jemne lízol. Ako je možné, že ťa to nevyviedlo z rytmu?

„Bol som tak sústredený na to, že lopta letí ku mne, že ma Asensiov dotyk vôbec nezmiatol. Hoci si myslím, že jeho ľahké tečovanie bolo kľúčové, lebo inak by stredný obranca City loptu odkopol. Ja som myslel len na to, aby som skóroval a dotiahol to do predĺženia. Takéto situácie často trénujem a často dávam góly hlavou.“

Potom prišiel 14. Pohár Európy v Paríži a následne 15. po neuveriteľných penaltách na Etihade a dvoch úžasných góloch Joselua proti Bayernu ešte pred finále na Wembley. Povedz, čo má Bernabéu v tých magických večeroch Ligy majstrov, čo iné štadióny nemajú? U nás sa hovorí, že sa vtedy otvára blázinec a nik ho nezastaví.

„Stále sa na to sám seba pýtam a neviem, ako odpovedať. Nedá sa to vysvetliť. Môžu to cítiť len tí, ktorí sú tam vo vnútri: my ako hráči a fanúšikovia. Niet slov, ktoré by plne vystihli, čo sa na Bernabéu v tie večery deje. Pravda je taká, že si vždy hovoríme: ‚Budeme bojovať až do konca, kým rozhodca nezakončí zápas. Nič nie je nemožné.‘ Vždy veríme, že môžeme výsledok otočiť. V tom je kľúč. A potom sa dejú magické veci, ktoré sa stávajú len na Bernabéu.“

Nevyhrávaš len v Európe. Vo finále Pohára kráľa na štadióne La Cartuja v roku 2023 si bol hrdinom vďaka dvom rozhodujúcim gólom proti Osasune. Bol to plný dôkaz tvojej pozície v tíme po niekoľkých rokoch.

„V tú noc som sa cítil dôležitý. Keď vidíš, že tvoje dva góly prinesú mužstvu trofej, je to nádherný pocit.“

Po magickom roku s piatimi trofejami bol posledný ročník sezónou na zabudnutie. Zranenia, vypadnutie s Arsenalom, debakle od Barcelony… Zlá bilancia. Do marca si si viedol dobre a dal si aj krásny gól Atléticu na Bernabéu v Lige majstrov. Od toho momentu však prišiel jasný pokles formy, až si prestal byť sám sebou. Niekedy zabúdame, že za futbalistom stojí človek. Nevyzeral si dobre. Pamätám si tvoje prvé polčasové vystúpenie vo finále Kráľovského pohára proti Barcelone v Seville. Hovoril som si: „Čo sa deje s Rodrygom?“ To si nebol ty. Čo sa dialo v tom období, ktoré je našťastie už za tebou?

„Pravda je taká, že som mal veľmi ťažké obdobie po osobnej stránke. Dlho som s nikým nehovoril. Nikto nevedel, čo sa deje. Bolo to naozaj ťažké. Necítil som sa dobre ani fyzicky, ani psychicky. Stálo ma to veľa síl. Najprv Boh, potom moja rodina… a tréner Ancelotti mi pomohli dostať sa z toho von. Carlo mi veľmi pomohol. Každý deň videl, že sa necítim dobre, že nie som pripravený hrať, že nemôžem pomôcť tímu. Lenže nebol čas úplne sa vrátiť, hrali sme každé tri dni a vtedy sa nemôžeš zastaviť, aby si vyriešil problém. On videl, že som človek a že naozaj mám problémy. Pochopil môj moment a moju ťažkú situáciu. Povedal: ‚Zostaň tu v pokoji, teraz nie si pripravený hrať.‘ Ďakoval som mu a prosil, aby ma nechal hrať. Ale on vedel, že najprv sa treba postarať o človeka a až potom o futbalistu. Najdôležitejšie bolo, aby bolo všetko v poriadku v hlave. Bolo to veľmi náročné obdobie môjho života, ale teraz som všetko prekonal, je to v poriadku. Vždy, keď môžem, ďakujem Carlettovi, jeho synovi Davidemu a realizačnému tímu. Všetci mi pomohli, samozrejme aj moja rodina. Teraz cítim iba radosť, som šťastný a veľmi motivovaný, aby som mal skvelú sezónu.“

To ti pomohlo dozrieť. V živote je – napriek mladému veku – dobré prijať, že občas treba aj trpieť, aby si si vážil to, čo máš, keď ide všetko dobre. Na tvojom úsmeve vidno, že sa teraz cítiš slobodnejší a chceš si futbal opäť naplno užívať.

„Je pravda, že teraz som úplne iný človek, vychádzam na trávnik s iným nastavením, s novou nádejou a väčšou zrelosťou. Cítim sa veľmi dobre a som si istý, že táto sezóna bude lepšia pre všetkých – pre tím aj pre mňa.“

Porozprávajme sa o tom, čo sa dialo toto leto. Mnohí boli presvedčení, že budeš predaný. Fanúšikovia sa pýtali, do ktorého klubu pôjdeš. Ale nikdy si neotvoril dvere k odchodu. Chcel si zostať. A zostal si. Máš zmluvu do roku 2028…

„Každé leto sa pri mne deje to isté. Že odídem, že mám ponuky z tohto či tamtoho klubu. Keby som dával na všetko, čo sa zverejňuje, každý týždeň som v inom mužstve. Samozrejme, že ponuky vždy sú, nebudem klamať. Ale vždy som klubu jasne hovoril, že tu chcem ďalej víťaziť, ešte viac, než som doteraz. Dve Ligy majstrov v mojom veku sú veľa, ale teraz chcem viac Pohárov európskych majstrov v tomto drese. Vždy som vravel: ‚Dokiaľ ma Real chce, budem tu.‘ Ak mi niekedy Real povie: ‚Rodry, hľadaj si klub,‘ poviem ‚dobre‘. Lenže to sa nestalo. Klub vždy hovoril, že so mnou počíta. A keď som mal problém, bol pri mne. Ľudia špekulovali, pretože som mlčal. Ale vedel som, že túto sezónu budem hrať za Real a že sa budem sústrediť, aby som ukázal svoju najlepšiu verziu. Netrápilo ma to. Bol som pokojný a tu som… ako vždy. Toto je už môj siedmy ročník.“

Máš 24 rokov. Vieš, kto prišiel do Realu v tomto veku a potom urobil neopakovateľnú kariéru? Cristiano Ronaldo.

„Samozrejme, je to ideálny vek na ďalší rozvoj. Niekedy normalizujeme veci, ktoré normálne nie sú. S Realom som už vyhral 13 trofejí, hoci som taký mladý. Vyhral som všetko, čo sa dá. V Reale je obrovský tlak a treba stále vyhrávať. Mám to rád, lebo ťa to núti neustále rásť a nezastaviť sa. Vďaka tomu myslíš len na to, ako sa zlepšovať, ale to, čo sme dosiahli za tie roky, nie je normálne. Toto je Real. Treba znovu vyhrať.“

Vidno, že sa usmievaš, hoci zatiaľ si mal len dva štarty v základnej zostave. Ale naplno využívaš minúty, ktoré ti dáva Xabi Alonso. Vidno to bolo v Kazachstane, kde si odohral 20 skvelých minút. No hráš iba na svojej prirodzenej strane – na ľavej. Ako si presvedčil trénera, aby ťa postavil tam, kde najlepšie rozvíjaš svoj talent a hru?

„Keď tréner prišiel, zavolal mi, aby sa porozprával, a povedal: ‚Viem, že rád hráš na ľavej strane, ale budem ťa potrebovať aj na iných pozíciách.‘ Odpovedal som: ‚Dobre, tréner, som pripravený pomáhať tímu.‘ Všetci vedia, že radšej hrám naľavo a že tam som oveľa lepší, ale vždy som k dispozícii mužstvu – hrať vpravo alebo ako ‚devina‘. Tak som mu to aj povedal. Pravda je taká, že teraz ma dáva iba na ľavú stranu a páči sa mi aj porcia minút, ktoré dostávam. Vediem si dobre, hoci, samozrejme, chcem hrať viac. Som v procese rozvoja a každým dňom je to lepšie, cítim sa šťastný. S každým zápasom sa prezentujem lepšie.“

Najlepšie je, že ideš hrať s chuťou, bez kyslých výrazov.

„Treba rešpektovať rozhodnutia trénera. Ak hráš od prvej minúty, musíš zo seba dať 100 %, ale ak ideš z lavičky, je to to isté. Tak si myslím. Keď hrám 20 minút, v tom čase odovzdám všetko. Je to dobré pre môj obraz aj pre mužstvo. Snažím sa využiť každú minútu, ktorú strávim v tomto drese.“

Teraz sa sústredíš na dva zápasy tohto týždňa s Brazíliou proti Kórei a Japonsku. Ale nedá sa zabudnúť, že po prestávke nás čoskoro čaká El Clásico na Bernabéu. Minulý rok sme od Barcelony dostali štyri tvrdé rany. Bude odplata za tamten zápas? Fanúšikovia sa obávajú, pretože proti veľkým rivalom sa mužstvo už dlhšie neprezentuje na svojej úrovni.

„Na poslednú sezónu je lepšie zabudnúť. Vieme, že sme neboli na správnej úrovni, najmä v Klásikách. Necítili sme sa proti nim komfortne. Je pravda, že rok predtým to bolo naopak a my sme vyhrali štyri Klásiká, ale treba priznať, že teraz sú oni lepší a majú silnejší tím, s väčším sebavedomím. Ale aj my máme skvelé mužstvo. Bude to ťažký zápas, ale hráme na Bernabéu pred našimi fanúšikmi a musíme ukázať, kto sme, dobre všetko naplánovať a za každú cenu ich poraziť. Budeme doma.“

Predstavuješ si, že 26. októbra strelíš Barcelone gól?

„Vždy, keď niekto podpisuje zmluvu s Realom, myslí na výhru Ligy majstrov a na strelenie rozhodujúceho gólu Barcelone. Nech sa stane.“

Zhodneme sa, že to, čo sa stalo v derby na Metropolitane, sa nesmie opakovať.

„Všetci s tým súhlasíme. Nesmie sa to zopakovať a určite sa to nezopakuje. Bol to pre nás hrozný deň, ale už sa to nestane. Prehrali sme 5:2, nie som hlúpy, na to sa nedá nič povedať.“

Teraz máte v kopačkách čosi ako atómovú bombu – Mbappého. Teraz je to ten ničivý Kylian, ktorý s Francúzskom vyhral mundial. Začína pripomínať Cristiana. Je taký dobrý, ako sa zdá?

„Áno, pravda je taká, že si na ihrisku veľmi dobre rozumieme a je naozaj skvelý. Rád s ním hrám. Má neuveriteľnú rýchlosť. Každým dňom je ešte rýchlejší a lepšie zakončuje akcie. Je to fenomén futbalu. Je radosť mať ho v našom tíme.“

On sníva o Lige majstrov, a ty máš  už dve a môžeš mu vysvetliť, ako sa vyhráva. Čo sa týka Zlatej lopty, môže ju získať v roku 2026?

„Samozrejme, že môže, ak bude takto hrať a strieľať toľko gólov. Dôležité by mali byť aj tituly. Treba chápať kritériá, lebo niekedy sa uplatňujú a niekedy nie.“

Minulý rok si ju zaslúžil Vini a tento rok sa zdalo, že ju vezmú Dembélému. Presne sa nevie, ktoré kritériá majú najväčší význam.

„Ťažko sa o tej cene hovorí a veľmi o nej nerád rozprávam. Ak ide o to, kto mal najlepšiu sezónu, je pravda, že tento rok to bolo spravodlivé. Aj ja by som hlasoval za Dembélého.“

Povedz mi o svojom „otcovi“. A nemyslím Erica, ktorý je mimochodom skvelý otec. Mám na mysli Luku Modrića, ktorého si tak nazýval z úcty a pre puto, ktoré ste mali na ihrisku aj mimo neho. Má 40 rokov a teraz žiari v Miláne.

„Je šialené, akú mentalitu má Luka. Tie roky s ním boli pre mňa neuveriteľné – že som sa od neho mohol učiť a užívať si hru po boku hráča jeho triedy. Vždy som ho rád sledoval, ale keď som bol pri ňom blízko a delil s ním kabínu, urobilo to na mňa ešte väčší dojem. Je naozaj skvelý. Robí všetko dobre. Má 40 rokov a stále hrá na vysokej úrovni, to je naozaj neuveriteľné.“

Ukončíme, priateľu. Máš 24 rokov a určite máš v hlave nové sny a výzvy. Čo očakávaš od roku 2026?

„Chcem s Realom znovu všetko vyhrať. Opätovné ziskanie Ligy majstrov by bolo neuveriteľné. A, samozrejme, snívam o výhre na Mundiale s Brazíliou.“

Šťastie a nech ťa futbal opäť napĺňa radosťou, majstre.

zdroj: as.com