„Moje tri najstaršie deti hrajú v Rayo Majadahonda, klube neďaleko Madridu. Veľmi sa im tam páči. Najstarší má 14 rokov. Druhý bol rok v akadémii Realu Madrid, no pred rokom a pol som ho presunul tiež do Rayo Majadahonda. Je to klub, v ktorom začínali bratia Hernándezovci, a dokonca aj Rodri – držiteľ Zlatej lopty. Je to veľmi dobrý klub. Chcú hrať futbal ako ich otec. Keď si malý, vždy chceš robiť to, čo robí tvoj otec. Podporujem ich na 100 % a dávam im úplnú slobodu. Sám som hral na vysokej úrovni, takže im občas poradím niečo z vlastných skúseností.“
„Prečo som si na začiatku kariéry vybral Lille? Môj dom bol hodinu cesty autom. Mesto bolo blízko, prakticky za rohom. Ponúkli mi seriózny projekt s novým tréningovým centrom, kde sa aj bývalo. Išiel som sa tam pozrieť, keď bol trénerom Claude Puel, a infraštruktúra aj klub na mňa urobili dojem. Bola to dobrá Ligue 1. Blízkosť Belgicka bola v mojich 14 rokoch veľké plus. Bolo to ako život na internáte, ale s možnosťou udržiavať rodinné väzby.“
„S trénermi som nikdy nepotreboval veľa hovoriť. Vzťah bol vždy založený na vzájomnom rešpekte. Nepáči sa mi, keď musíš s trénerom rozprávať, aby si hral, lebo potom ľudia hovoria, že hráš len preto, že s ním rozprávaš.“
„Telefonát od Drogbu? Didier mi raz zavolal a povedal, že so mnou chce niekto hovoriť. Pre mňa je Drogba legenda. Povedal mi, že mám zostať v Chelsea, lebo je to klub pre mňa. Ale ja som mu povedal ‚nie‘. Všetci vedia, že nie. Bol som fanúšikom Realu Madrid a Thierryho Henryho, takže ako dieťa som miloval Arsenal. Rástol som ako fanúšik Kanonierov, ale nikdy sme nerokovali.“
„Najväčší dojem na mňa urobili hráči ako De Bruyne – jeden z najlepších v histórii Premier League, hoci lopta sa mu dala zobrať… Yaya Touré? To bolo nemožné. Bol ako tank, nedalo sa ho zastaviť. Nechcel som ho kryť – a aj keby som chcel, nedokázal by som to. Ale keď kryli mňa, nikto ma nezastavil. Mal som nízko položené ťažisko, čo mi dávalo výhodu. Áno, niekedy som to preháňal a hral tvrdo – to bolo dobré na zostrihy na YouTube. Skvelí ofenzívni hráči niekedy nerobia defenzívnu robotu – ja som tiež nie. Hral som s Karimom Benzemom a môžem povedať, že ani on vždy neodvádzal maximum v defenzíve. Ani Dembélé to nerobí stále.“
„MS 2018 a semifinále s Francúzskom? Po zápase s Brazíliou niektorí plakali, ale my sme si užívali chvíľu. Mal som v šatni mladšieho brata – bol to pre nás výnimočný moment.“
„PSG? Nikdy som tam nehral, hoci som bol stále v kontakte s Nasserom. V poslednom roku v Lille som sa šiel pozrieť na zápas PSG, ale nikdy som nebol ich fanúšikom a nechcel som sa vracať do Ligue 1. Skôr som sa videl v United, City, Bayerne alebo Barcelone. Hovorilo sa aj o Bayerne, ale nechcel som to riešiť. Zostal som. Nechcel som ísť z Londýna do Mníchova – chcel som ísť do Realu Madrid.“
„Vzťah s Karimom Benzemom a Thibautom Courtoisom? Thibaut vždy staval hráčov ako Benzema či Modrić predo mňa – pre mňa sú to legendy. Karim bol od prvého dňa skvelý. Myslím, že ho mrzí, ako sa veci vyvinuli, ale máme dobrý vzťah. To Thibaut a Karim nám vyhrali Ligu majstrov. Ja som sa staral o atmosféru v šatni. Ľudia to nevidia, ale je to dôležité. Ten rok bol úžasný.“
„Koniec kariéry? Skončil som, lebo ma prestali baviť veci okolo futbalu. Miloval som tých 90 minút na ihrisku, ale nie cestovanie, dlhé tréningy či médiá. Dnes tréneri pracujú viac ako hráči – stále pri počítači s asistentmi. To ma nelákalo. Mám 34 rokov, nie 42, ako si niektorí myslia. Ak budem chcieť trénovať, mám čas. Teraz chcem byť s deťmi a užívať si život pokojnejšie.“
zdroj: as.com
