O čom snívate?
„Nič sa mi nesníva. Predtým som veľa sníval, mal veľa vecí. Blíži sa mi však päťdesiatka, cítim sa byť naplnený a šťastný. Mám úžasnú rodinu. To je najdôležitejšia vec v živote človeka.“
„Myslím si, že ako tréner môžem ešte veľa alebo aj málo prispieť. Tejto profesii sa chcem venovať aj naďalej, lebo stále horím. Stále ma to vzrušuje a je to moja vášeň.“
„V Reale sme veľa pracovali, mal som k dispozícii neskutočných hráčov. Tím ma nasledoval. Bol som zodpovedný za veľa vecí, ale vždy som cítil podporu hráčov. Sám by som nič nedosiahol. Potrebujem sa obklopiť ľuďmi, s ktorými rád komunikujem. V opačnom prípade to nemá zmysel.“
„Neviem, či bol gól proti Bayeru najlepším gólom mojej kariéry, ale určite jedným z najdôležitejších. Dovtedy som mal vo vitríne všetky trofeje okrem Ligy majstrov. Dokázať vo finále streliť víťazný gól bolo skvelé, ale bolo to magické urobiť to týmto spôsobom.“
Panenka z finále v roku 2006?
„Nemyslím si, že to bolo šialenstvo. Povedal som si, že v tomto zápase je predo mnou ešte veľa času. Dostali sme penaltu v siedmej alebo ôsmej minúte. Chvíľu som svoje rozhodnutie odkladal, kým som kopol loptu smerom k bráne. Predo mnou bol brankár, ktorý ma veľmi dobre poznal. Musel som niečo vymyslieť.“
„Každý futbalista sníva o momente, ktorý som zažil vo finálovom zápase proti Brazílii v roku 1998. Tréner mi pred zápasom povedal, že budem mať možnosť skórovať po štandardkách, pretože súper bránil zónovo, nie individuálne. A neboli príliš vysokí. Tréner mal pravdu: dal som tak dva góly. Bola to výnimočná noc, bolo úžasné osláviť túto trofej s rodinou.“
Súboj s Materazzim?
„Možno, keby bol Lizarazu vedľa mňa v roku 2006, príbeh by bol iný. Bixente je jediný, kto ma dokázal zastaviť. Čas sa nedá vrátiť, aj keď si myslím, že v tú noc by bol dôležitý, keby stál vedľa mňa.“
„Nie som hrdý na to, čo som dokázal, ale je to súčasť mojej cesty. V ľudskom živote nie je všetko dokonalé. Zažil som ťažké momenty, toto bol jeden z nich.“
zdroj: marca.com
