Santiago Bernabéu

Je málo mužov, ktorí by svoju veľkosť pre Real Madrid, či Španielsky futbal ako taký mohli porovnávať s legendárnym Santiagom Bernabéuom. Najväčšia postava histórie Realu Madrid, hráč, odchovanec, tréner a prezident. Muž, bez ktorého by Real Madrid nikdy nebol dosiahol nebies. To je Santiago Bernabéu.

 

Santiago Bernabéu Yesté, ako znie jeho celé meno, sa narodil 8. Júna 1895 v meste Almansa v španielskej provincií Castilla-La Mancha, odkiaľ sa jeho rodina ešte v 19. Storočí presťahovala do Madridu. Zápasy Realu Madrid pravidelne sledoval s otcom už od vzniku klubu a k Realu Madrid sa pripojil v roku 1909, keď bol samotný klub ešte v plienkach a Bernabéu mal vtedy iba 14 rokov. Postupne sa prepracoval až do prvého tímu, kde strávil celú svoju kariéru v rokoch 1912 až 1927. Počas týchto rokov nosil vždy kapitánsku pásku, hrajúc pozíciu útočníka. Za 78 zápasov zaznamenal 69 gólov. (Pozn. redaktora: Pamätajme, že sa pohybujeme v 2. Desaťročí 20. Storočia a vtedy nebolo bežných 50 zápasov za sezónu.)

 

 

Bernabéu na Real Madrid po skončení hráčskej kariéry nezanevrel a zostal v klube ako tréner mládeže, pričom neskôr sa prepracoval až na pozíciu asistenta trénera až do roku 1936, kedy sa stal trénerom prvého mužstva Realu Madrid. Jeho plán však veľmi skoro prekazila Španielska Občianska Vojna (1936-1939), počas ktorej sa profesionálny futbal v Španielsku nehral. Santiago Bernabéu narukoval do armády a slúžil na strane nacionalistov, ktorých viedol generál  Agustín Muñoz Grandes.

 

 

Keď vojna skončila a futbal v Španielsku sa znova začal hrať, Bernabéu sa vrátil do Madridu, kde našiel doslova „mŕtvy klub“. Vedenie klubu, z ktorých niektorí boli zabití počas vojny, bolo preč, rovnako ako niekoľko trofejí zo starých rokov, ktoré boli počas vojny ukradnuté. Navyše v tej dobe bol hlavným klubom Madridu Atlético Madrid, ktorý dostával všetky štátne podpory na obnovenie klubu a miesto v prvej lige, keďže šlo o starý armádny klub. Santiago Bernabéu strávil niekoľko ďalších mesiacov hľadaním bývalých hráčov, trénerov, manažérov a členov klubu, ktorí mu pomohli klub obnoviť a vrátiť ho na vrcholovú scénu v Španielsku.

 

V roku 1943, po brutálnom násilí fanúšikov, ktoré sa strhlo po víťazstve Realu Madrid nad Barcelonou, boli prezidenti oboch klubov donútení odstúpiť a Santiago Bernabéu bol zvolený novým prezidentom klubu. V tejto pozícií zotrval až do svojej smrti v roku 1978. Úspech však neprišiel okamžite. Klub bol stále v katastrofálnej situácií a iné silné kluby v tom období ,ako FC Barcelona, Atlético Madrid a Athletic Bilbao mali  veľmi silné tímy. Bernabéu začal okamžite aplikovať svoje zámery v klube. Drastické zmeny prišli na všetkých úrovniach a Santiago sa rozhodol z malého klubu vystavať svetovú veľmoc. Hlavným krokom bolo vybudovanie štadióna, ktorý by dokázal poňať až 100.000 fanúšikov, čo bol v tej dobe najväčší štadión v celej Európe. Santiago Bernabéu bol za tento krok ostro kritizovaný, pretože dal postaviť „tak veľký štadión pre tak malý klub“. Práce začali v roku 1947 a nový štadión bol otvorený v roku 1954, pôvodne nesúc názov Éstadio Chamartín, no rok na to bol premenovaný na Éstadio Santiago Bernabéu ako pocta najväčšiemu prezidentovi futbalového klubu všetkých čias. Meno, ktoré nesie až dodnes. Ďalším krokom bolo vybudovanie Ciudad Deportiva, tréningového centra v Madride, aby hráči pri tréningoch neničili ihrisko na štadióne. Toto centrum slúžilo až do roku 2005, kedy iný veľký prezident Realu Madrid, Florentino Pérez, vybudoval Ciudad del Real Madrid vo Valdebebas. Bernabéu pritiahol do klubu mnohých hráčov svetového mena, z ktorých najvýraznejší bol v tej dobe Alfrédo di Stefano, a vybudoval prvý skutočne medzinárodný tím v Španielsku. Počas jeho doby vo funkcií prešlo Realom Madrid mnoho iných legiend, ako napríklad  Molowny, Muñoz, Di Stéfano, Gento, Rial, Santamaría, Kopa, Puskás, Amancio, Pirri, Netzer, Santillana, Juanito, Camacho, del Bosque a mnohí ďalší.

 

V roku 1955, sa Santiago Bernabéu stretol v Parížskom hoteli Ambassador s Bedrignanom a Gustavom Sebesom, aby položili základy vytvorenia celokontinentálnej súťaže, Európskeho Pohára. Túto myšlienku prvý krát priniesol žurnalista časopisu L’Equipe, Gabriel Hanot a súťaž mala byť postavená na Copa Latina, ktorý v tej dobe hrali kluby zo Španielska, Francúzska, Portugalska a Talianska. Zo začiatku šlo o meníš projekt, neskôr sa však tento nápad uchytil a súťaž sa stala tým, čo dnes poznáme ako Ligu Majstrov UEFA. Pod vedením UEFA sa  táto súťaž stala najsledovanejšou a najprestížnejšou klubovou súťažou na svete. Hráčom Realu Madrid sa podarilo túto trofej vyhrať v prvých piatich ročníkoch, v rokoch 1955 až 1959.

 

Santiago Bernabéu bol klubovým prezidentom 35 rokov a Realu Madrid zasvätil celý svoj život. Počas týchto rokov vyhral Real Madrid okrem iného 1 Medzinárodný pohár, 6 titulov Európskeho pohára, 16 ligových titulov a 6 Španielskych pohárov. Santiago Bernabéu zomrel v roku 1978, počas Majstrovstiev Sveta v Argentíne. FIFA na jeho počesť vyhlásila priamo počas turnaja tri dni smútku. Pochovaný bol v jeho rodnom meste Almansa a na jeho pohrebe sa okrem osobností svetovej politiky objavili aj všetky osobnosti vtedajšej futbalovej scény.  V roku 2002 mu bol post-mortem udelený Rád za zásluhy FIFA, čo je najvyššie ocenenie za celoživotné zásluhy, ktorý môže Medzinárodná Futbalová Federácia udeliť.

Copyright © 2013-2018 HALAMADRID.SK | Všetky práva vyhradené! Všeobecné podmienky | Ochrana osobných údajov.