História futbalu

 

Založenie klubu

Julián Palacios v roku 1900 zakladá zárodok klubu, ktorý sa stane budúcim Realom Madrid.

O 2 roky neskôr teda v roku 1902 zakladá skupinka nadšencov klub s názvom Madrid Foot Ball Club, ktorého prezidentom sa stal Juan Padrós. Do vedenia klubu vtedy okrem prezidenta Padrósa zasadli aj viceprezident-Enrique Varela, tajomník klubu-Manuel Mendia, pokladník- José de Gorostizaga a členovia s hlasovacím právom- Antonio S. Neyra, Mario Giralt, Carlos Mertens, Álvaro Spottorno a Arturo Meléndez.

Hráči si vtedy, podľa známeho brazílskeho klubu Corinthias obliekali biele šortky, biely dres, modrú čapicu a štulpny.  O tri dni neskôr Madrid odohral svoj prvý zápas proti tímu z klubu(keďže existovali dva kluby-Modrý a Červený). „Modrý“ vyhrali nad „Červeným“ 1:0.

13.5.1902 -Madrid začína súťaz prvým, veľkým národným derby proti Barcelone. Katalánci, ktorí mali tím doplnený aj cudzincami vyhrali vtedy 3:1. Real, ale dokázal poraziť Espanyol de Barcelona 3:2 a dostať tak svoj prvý pohár do vitríny Copa de la Gran Peña.

Neskôr Carlos Padrós nahrádza na prezidentskom kresle svojho brata Juana.

18.4.1905– Madrid po dvoch rokoch vyhráva trofej-Majstrovstvá Španielska, v ktorom porazili Athletic 1:0 gólom Pratsa.

10.4.1906– Madrid poráža vo finále Athletic 4:1 a po druhýkrát vyhráva trofej.

rok 1907– Madrid poráža Vizcaya gólom Pratsa a získava tak španielský pohár, ktorý sa zároveň stáva prvým pohárom vo vlastníctve klubu.

13.4.1908– Madrid po štvrtýkrát v rade získava titul po výhre nad Sportingem Vigo 2:1.

Obdobie 1911-1920

Druhá dekáda Madride začína náhlou krízou, ktorá pohlcuje fanúšikov i hráčov. Len energie pár mála z nich – Padrós, Parages, Apariciho, Chuilly, Saura, Prats a pár ďalších – dokáže zabrániť väčším problémom. Prosby prezidenta Adolfa Melendeza, aby bol vo svojej funkcii nahradený, nie sú vypočuté. V polovici desaťročia klub znovu na športovom poli dosahuje úspechy.

V tejto dobe, prvých rokoch dekády, dochádza v športe ku kvalitatívnemu skoku. Ľudia vo vedení zisťujú, že prekonanie ekonomickej neistoty vedie cez navýšenie sociálne masy a divákov, ktorí prichádzajú na futbal.

Z tohto dôvodu sa Madrid presúva na nové ihrisko O’Donnell. Ihrisko bolo z piesku a dosahovalo rozmerov 115 metrov na dĺžku a 85 metrov na šírku. Väčšina ľudí z klubu – medzi nimi Santiago Bernabéu, jeho brat Marcelo, Pedro Parages, Chulilla a ďalší – priložili ruky k dielu- urovnávanie ihrisko, zatĺkanie kolov alebo spravením sedadiel. Rastúci vplyv divákov si vynútil oddeliť hráčov od divákov fyzickou bariérou. Vďaka zbierke členov klubu a pôžičke, ktorú si vzali Parages, Revuelto a Juan Padrós a materiálu dodanom priekupníkom dreva Adrianom Pierom, bol postavený prvý plot natretý na bielo, aby sa zabránilo vniknutiu fanúšikov na ihrisko.

Športové rozvoj a titul „Real“ – Po pár rokoch mizerných športových výsledkov sa Madrid dostáva do finále pohára, ktoré prehráva 4-0 proti Athletic Bilbao. Ešte predtým klub z hlavného mesta vyhráva Regionálne majstrovstvá, titul, ktorého do roku 1913 nedosiahol.  Adolfo Meléndez stáva čestným prezidentom klubu. Madrid skladá dohromady káder z výnimočných hráčov – Teus, Erice, Eulogio, Aranguren, Ricardo Álvarez, Antonio de Miguel, El Científico, Sansineca, bratia Petitovci, Castell, Bernabéu, Sotér Aranguren a ďalšie – a vyhráva súťaž po dvoch vypätých finálových zápasoch s Arenas de Guecho. Stalo sa tak 15. mája 1917 na sviatok Svätého Isidro, patróna Madridu.

 29. júna 1920 -je pre náš klub historickým dátumom. Klub dostal odkaz od kráľa. Krátky text oznamoval: „Jeho Veličenstvo kráľ udeľuje s najvyšším potešením tomuto futbalovému klubu titul Kráľovský, ktorého ste Vy úctihodným prezidentom. Oznamujem vám, čo kráľovský poriadok obnáša a aké sú z toho vyplývajúce dôsledky. Nech Vás Boh po mnoho rokov opatruje.

Od tej chvíle kladie klub tento názov pred svoje meno. Vzniká Real Madrid. V podobnom štýle a so slovami vďačnosti poslal Pedro Parages správu jeho Veličenstvu kráľovi zároveň s oznámením, že žiada o audienciu u Alfonza XIII., aby mu udelil titul čestného prezidenta spoločnosti.

Desaťročie končí prvými výjazdami do zahraničia. Najskôr tím cestuje do Portugalska. Hráči sa učia slávny „sacatrás“, vojnový pokrik Benfiky a Porta. Potom cestujú do Talianska, kde odohrajú päť zápasov proti Turínu, Livorne, Bologni a Janovu. Vytvárajú si tak prvé medzinárodné kontakty.

Obdobie 1921-1930

V tejto tretej dekáde sa Real Madrid stáva slávny aj za hranicami vďaka turné, ktoré realizuje po rôznych krajinách Európy. Tím navyše ide na úspešné turné až do Ameriky. Počas jediného roka klub dvakrát mení štadión. Posledný rok prichádza do Madridu legendárny Ricardo Zamora.

Ak sa zvyšoval počet hráčov futbalu, počet fanúšikov nijako nezaostával. Preto cíti vedenie klubu potrebu nájsť nový priestor, ktorý by uspokojil dopyt jeho priaznivcov. Tak športové vedenie spolu s kapitánom tímu, Santiagom Bernabeum, začína rokovania s Radou pre riadenie športových kapacít Ciudad Lineal o možnosti užívať ihrisko velodromu, ktoré disponuje kapacitou pre 8 000 divákov. Dňa 29. apríla 1923 sa slávnostne začína na novom ihrisku zápasom, v ktorom Madrid poráža Irún 2-0 (obaja góly dáva José María Úbeda). V rovnakej dobe Atlético stavia Metropolitano, čím sa Madrid stáva futbalovým hlavným mestom národa.

Ani nie o rok neskôr, dňa 17. mája 1924 je inaugurovaný nový štadión Chamartín s kapacitou 15 000 divákov, ktorý navrhol José María Castell, ktorý sa tak do histórie klubu zapísal nielen ako bývalý hráč, ale aj architekt štadióna klubu. Infant don Gonzalo vykonáva slávnostný výkop v zápase, v ktorom sa Madrid stretáva so šampiónom anglického pohára, Newcastlom. Pred rozvášneným publikom nakoniec Madrid víťazí 3-2.

V auguste 1925 sa klub vydáva do Anglicka, Dánska a Francúzska, kde sa mnohým veciam napriek porážkam priučí. Po svojom návrate si niektoré z nich vyskúša proti Barcelone. Tím mení dresy (kopíruje anglický model čiernych nohavíc a dresu zo surového hodvábu). Na poli športovom Quesada skúša ofsajd a úmyselné fauly. Zápas s Barcelonou sa však nehodí na experimenty a Katalánci tak vo štvrťfinále pohára Real vyraďujú.

Meno Realu Madrid prekračuje hranice. V lete 1927 začína úspešné turné po Amerike na čele so Santiagom Bernabeuom. Ich bilancia je nasledovná: 16 odohraných zápasov, 9 vyhratých, 4 prehrané a 3 ukončené remízou; 44 strelených gólov a 22 obdržaných. A čo je najdôležitejšie, na novom kontinente sa začína hovoriť o Reale Madrid s obdivom.

Na konci roku 1928 sa proti Sportingu Unión predstavujú nové posily klubu: Cabo Morera López a Gaspar Rubio. Ten sa stáva novým miestnym idolom.

Obrovský úspech Real Madrid zaznamenáva 10. februára 1929, keď vyhráva prvý ročník novo zriadeného Majstrovstvá ligy. Ustanovuje sa, že Primeru División bude hrať desať klubov: šesť majstrov Španielska – medzi nimi aj Real Madrid – traja vicemajstri a víťaz klasifikačného turnaja medzi desiatkou tímov. Debut odohral madridský tím proti klubu Europa de Barcelona pomerom 5-0. Real Madrid sa stáva prvým víťazom ligy …

V septembri posledného roku tejto dekády prichádza do klubu Ricardo Zamora za astronomickú cifru 150 000 pesiet. Zamora predchádzala jeho skvelá povesť, ktorá v klube ešte narastala, a hráč sa stal legendou.

Obdobie 1931-1940

Na začiatku 30. rokov získal klub dva ligové tituly v rade v nedávno odštartovanej ligovej súťaži (1931-32 a 1932-33). Navyše sa stal aj víťazom pohára v rokoch 1934 a 1936. Ale zrovna keď sa klubu darilo najlepšie, vypukla španielska občianska vojna …

Klub do tretieho desaťročia 20. storočia nemohol vstúpiť lepšie. Madrid si pripísal cenné úspechy v ligovej súťaži. Majstrovstvá ligy sa ocitli v ohrození kvôli avizované štrajku rozhodcov, ale nejednotnosť v ich radoch ju nakoniec odvrátila. Počas celej sezóny si Real Madrid neustále šliapal na krk s Athleticom Bilbao. Tento súboj bol vyriešený až v poslednom kole, kedy Baskovia podľahli Santanderu a madridisti ​​remizovali 2-2 s Barcelonou na ich vtedajšom ihrisku Les Corts. Keď hráči pricestovali späť do hlavného mesta Španielska, boli prijatí na madridskej radnici miestnym starostom, ktorý ich oficiálne privítal, dávajúc tak najavo menom madridského ľudu vďačnosť za získanie tak úctihodného titulu. Real Madrid dokonca neprehral jediný zápas. Dôležitý podiel na úspechu mala aj stabilita obrannej línie tvorená triom Zamora, Ciríaco a Quincoces. Tím dostal len 15 gólov.

Druhý titul v rade – V nasledujúcich troch sezónach bol tím veľmi blízko k tomu, aby triumf zopakoval, ale vo všetkých zostal nakoniec len s titulom vicemajstra, jediný bod za víťazmi Athleticom (1933-34 a 1935-36) a Betis (1934-35 ). Dňa 6. mája 1934 však Real Madrid vyhráva pohár po 17 rokoch sucha v tejto súťaži. Vo finále poráža Valencii 2-1 po góloch Hilaria a Lazcana.

Tak sa dostávame k 21. júnu 1936, kedy sa vo finále pohára stretávajú Real Madrid a Barcelona. Tento zápas vzbudzoval obrovské očakávania. Valencia bola dejiskom tohto stretnutia, kedy hráči nechali na ihrisku dušu, aby získali titul. Madridskí začali zápas úspešnejšie, keď zaznamenali dva góly vďaka Eugenio a Lecueovi. Neskôr  Escolá znižuje skóre kontaktným gólom. A práve počas výraznej dominancie modročerveného tímu prichádza hlavný moment Ricarda Zamoru pri úžasnom zákroku – ktorý je nakoniec jeho posledným oficiálnym v tomto klube – a Real Madrid získava titul. Madrid vyhráva 2-1, ale hrá v desiatich hráčoch. Escolá vyslal silnú strelu, ktorá mieri presne do siete. A potom sa za oblakom prachu zjavuje Zamora, aby jedovatú strelu upratal do svojej náruče. Tento jedinečný zákrok označil koniec jedného hráča a začiatok jednej legendy. Muži, ktorí dosiahli tohto historického úspechu, boli: Zamora; Ciríaco, Quincoces; P. Regueiro, Bonet; Sauto; Eugenio, L. Regueiro, Saňudo, Lecue a Emilinej. Potom už celé Španielsko zasiahla Španielska občianska vojna.

Obdobie 1941-1950

Real Madrid posilňuje svoje rady množstvom hráčov s cieľom zmierniť následky vojny, ktorá klub zbavila jeho hlavných postáv. Prichádza teda hráči ako Barinaga alebo Olivares, ktorí sa čoskoro zapíšu do histórie klubu. Naopak dňa 5. apríla 1941 jedna z veľkých legiend klubu Jacinto Quincoces považovaný za jedného z najlepších obrancov svojej doby odohral za Real Madrid svoj posledný zápas. Real Madrid sa dostáva do úplne druhoradej pozície. V lige je toto obdobie veľmi chudobné na tituly. A čo viac, v niektorých sezónach, ako napríklad v sezóne 1947-48 končí Madrid pár miest od konca a dostáva sa tak na dohľad zostupovej hrozby. Inak tomu bolo v španielskom pohári, kde sa tímu podarilo získať počas tohto obdobia dva cenné tituly.

Real v tejto dekáde nezažil veľa svetlých chvíľ. Jedna sa ale napriek tomu našla, hoci je vykladaná všelijako. Dňa 13. júna 1943 hrá Real Madrid odvetné stretnutie pohára proti Barcelone (prvý zápas na Les Corts vyhrala Barcelona 3-0) a zápas vyhráva neskutočným pomerom 11-1.

Príchod Santiaga Bernabeua na prezidentský post – Dôležitým dňom v histórii klubu je 15. septembra 1943. Prezidentom Realu Madrid je jednomyseľne menovaný Santiago Bernabéu. Jeho príchodom sa otvára najslávnejšia éra klubu. O pár mesiacov neskôr sa začína stávať skutočnosťou prvý veľký projekt Bernabeua: kupujú sa pozemky na výstavbu nového štadióna, ktorý neskôr ponesie aj jeho meno.

V lete však podáva demisiu tréner Encinas a tím preberá Jacinto Quincoces, ktorý bol do tej doby trénerom národného tímu. Desať rokov po slávnom finále vo Valencii získava Real znovu pohárový titul, keď 13. júna 1946 poráža favorizovanú Valenciu. Madrid ju premáha pomerom 3-1. Quincoces si ten istý rok kladie veľký cieľ: Luis Molowny prestúpi do Realu Madrid, akonáhle vyrieši svoju vojenskú situáciu. Nezabudnuteľný „Mangas“ sa do histórie klubu ešte výrazne zapíšeNa Vianoce stále toho istého roka sa odohrá ďalšia pamätná udalosť, keď Real nastúpi proti tímu San Lorenzo de Almagro na jeho turné po Európe. Argentínčania boli optimistickí. Nakoniec si však k úžasu publika zhromaždeného na el Metropolitano odviezli štyri góly. Na začiatku budúcej sezóny prichádzajú veľké posily: NARRO, Muñoz, Pahiňo, Gabriel Alonso a Macal. Madrid tiež získava titul v prvom turnaji sezóny, trofej Eva Duarte Perón, pohár organizovaný ženou vtedajšieho prezidenta Argentíny.

Inaugurácie nového Chamartín – Nový svätostánok Realu Madrid štadión Chamartín bol inaugurovaný dňa 14. decembra 1947. Medzinárodná tlač kvalifikuje štadión ako najlepší v Európe. Madrid štadión otvára inauguračnom zápasom proti Os Belenenses. Prvú strelu si tu pripisuje Sabino Barinaba a Real nakoniec víťazí 3-1. V prvom mesiaci roka 1948 sa madridského tímu ujíma Angličan Keeping, bývalý hráč Southhamptonu a Fulhamu. Jeho príchod do klubu je revolučný s jeho priekopnícku taktikou. V máji toho istého roku menuje Generálny vedenie členov jednomyseľne Santiaga Bernabeua čestným a zaslúžilým prezidentom „za jeho činnosť a stálu starostlivosť o spoločnosť Real Madrid Club de Fútbol.“

Dekáda sa uzatvára so zrodom Informačného spravodajstva Realu Madrid dňa 1. septembra 1950 s prostým, ale ambicióznym účelom byť hlasnou správou tohto početného kolektívu priaznivcov, ktorí sa združujú pod vlajkou Realu Madrid. Na titulnej strane je rukopisom Bernabeua napísané: „Prajem veľa úspechov redakcii madridistického spravodajcu. Rada starého: správajte sa dobre k priateľom, ale ešte oveľa lepšie k nepriateľom. Objímam snehové pusinky. “

Obdobie 1951-1960

V roku 1952 oslavuje klub svoje päťdesiate výročie. Pri tej príležitosti sa konajú rôzne akcie, medzi nimi vyniká Medzinárodný turnaj. Trofej získava tím El Millonarios, najslávnejší tím na americkom kontinente. Jeden muž z jeho radov uchváti priaznivcov Bieleho baletu: Alfredo di Stefano. Dňa 28. júna toho istého roka absolvuje Madrid turné po Latinskej Amerike. Po dvoch zápasoch v Kolumbii, ide do Venezuely, kde odohrá Malé majstrovstvá sveta (Pequeño Copa del Mundo). Napriek skvelej úrovni súperov vyhráva turnaj španielsky tím.

Príchod Di Stefana – Dňa 23. septembra 1953 debutuje v Reale Madrid nový hráč Alfredo Di Stefano, jeden z najväčších hráčov v histórii futbalu. Vyjednávanie boli ťažké, pretože tiež Barcelona sa snažila hráča získať. O šesť mesiacov neskôr sa Real Madrid stáva majstrom ligy po domácom zápase proti Valencii. Ligu vyhráva po 21 rokoch. Di Stefano, ktorý do tej doby strávil v Španielsku jediný rok, sa stal najlepším strelcom súťaže s 27 gólmi.

Rok 1955 začína ďalšou významnou udalosťou. Jednomyseľným rozhodnutím Valného zhromaždenia a na návrh športového vedenia klubu, je ihrisko Chamartín premenované na Štadión Santiaga Bernabeu.

Madrid triumfuje v Európe – Real Madrid v Pohári majstrov európskych krajín debutuje 8. septembra 1955. Úsilie Santiaga Bernabeua rozbehnúť tento projekt nakoniec bolo úspešné a tak štartuje súťaž medzi najvýznamnejšími klubmi na svete. O deväť mesiacov neskôr získava Real prvý titul v tejto súťaži. Francúzsky Stade Reims bol tvrdým súperom a vo vypätom zápase zvíťazil nakoniec pomerom 4-3 španielsky tím. Druhé finále PMEK sa hralo na Štadióne Santiaga Bernabeua, kde 30. mája 1957 Madrid získava svoju druhú trofej na úkor svojho súpera z Fiorentiny. Tretie finále sa odohráva v Bruseli proti milánskému celku. Toto stretnutie si vynútilo predĺženie, z ktorého vychádza víťazne opäť madridský celok a víťazí nakoniec 3-2 po góloch Di Stefana, Riala a Genta. Aj štvrtý pohár končí vo vitríne nášho klubu. Súperom vo finále je opäť Stade Rennes, ktorý Madrid poráža presvedčivým skóre 2-0. Di Stefano a Mateos sú autormi gólov. Vrchol úspechov potom prichádza 18. mája 1960. Dôležitosť poslednej trofeje z piatich po sebe idúcich nie je v jej samotnom zisku, ale skôr v spôsobe, akým bola získaná. Pomerom 7-3 poráža Real Madrid tím Eintracht Frankfurt v najlepšom európskom finále, na ktorý svet pamätá.

Ešte predtým je 11. augusta 1958 po tvrdých vyjednávaniach privedený do klubu Ferenc Puskas. Stáva sa veľkou posilou v sezóne, v ktorej sa lúči Miguel Muñoz ako profesionálny hráč.

Medzinárodný majster – Dňa 4. septembra 1960 je Real Madrid korunovaný najlepším klubom na svete potom, čo v prvom finále Interkontinentálneho pohára v histórii poráža 5-1 tím Peñarol de Montevideo. Po prvom zápase v Uruguaji, ktorý končí remízou 0-0, si Real Madrid nenechal ujsť príležitosť ponúknuť zisk novej trofeje 120 tisícom divákov, ktorí naplnili Štadión Santiago Bernabéu. Pod góly sa podpísali Puskas (2), Di Stefano, Herrera a Gento.

Obdobie 1961-1970

Po sérii úspechov vstúpil Madrid do fázy renovácie. Jeho nadradenosť v Španielsku absolútna – vyhral osem ročníkov ligy z desiatich – vzostup ďalších veľkých klubov v Európe zapríčinil, že na ďalší titul v PMEK si musel počkať až do roku 1966, ktorý vybojoval „Ye-Ye“ tím.

Real Madrid stále kraľoval španielskemu futbalu. Klub v tejto dekáde získaval tituly i napriek tomu, že ho opúšťali veľké osobnosti (Rial, Di Stefano, Puskas, Santamaria …). Bolo treba tím znovu posilniť a Miguel Muñoz sa tejto úlohy ujal, keď tím doplnil predovšetkým mladými španielskymi hráčmi. Dňa 12. marca 1961 si tím pripísal ďalšie trofej. Do tej doby žiadny španielsky tím nevytvoril v lige toľko rekordov. Z 30 zápasov vyhral 24 a titul mohol oslavovať už päť kôl pred koncom ligy. Puskas sa stal navyše najlepším strelcom súťaže s 27 zásahmi. S týmto triumfom získal Madrid trofej do svojho vlastníctva.

Veľké sklamanie však prišlo v PMEK. Finále proti Benfice 2. mája 1962 bolo svedkom toho, ako sa všetky možné okolnosti spojili proti Realu Madrid. Pre klub to bol jeden z nejhořčích dní, nie kvôli porážke samotnej, ale kvôli smole, ktorá tím po 90 minút sprevádzala. Túto horkosť však dokázal zmierniť double v domácej súťaži. Vo finále pohára porazil Madrid 8. júla 1962 Sevillu 2-1.

Únos Di Stefana – V lete 1963 sa celý svet dozvedá šokujúcu správu o únose najlepšieho hráča na svete: Alfreda di Stefana. Real Madrid opäť pricestoval do Caracasu na Malé majstrovstvá sveta. A práve tam došlo k únosu zo strany FALN, protivládneho oddielu, ktorý chcel vykonať akt s celosvetovým dopadom. O tri dni neskôr bol hráč prepustený u španielskeho veľvyslanectva v Caracase.

V Španielsku Madrid získava tretí ligový titul v rade. Budúcu sezónu víťazí znovu a na najbližšieho prenasledovateľa v tabuľke, Barcelonu, má náskok štyroch bodov. Rovnako tak sa mu darí aj v sezóne nasledujúcej, keď do tímu prichádza prví hráči zvaní „Ye-Ye“: Grosso, Pirro, Sanchisa, De Felipe, Morollón … Real Madrid tak získava piaty titul v lige v rade.

„Ye-Ye“ tím, majstri Európy – Dňa 11. mája 1966 „Ye-Ye“ tím dobýva Európu. Skvelý tím, v ktorom sa dopĺňajú mladíci so staršími hráčmi, poráža Partizán Belehrad a znovu získava svoju stratenú nadvládu.

O rok neskôr 7. júna sa celý klub i jeho priaznivci schádzajú, aby vzdali poctu najväčšiemu futbalistovi histórie: Alfredovi di Stefanovi. Jeho meno zostáva navždy nerozlučným späté s Realom Madrid.

Tím zatiaľ pokračuje vo svojej krasojazde v španielskej lige a získava tri tituly v sezónach 1966-67, 1967-68 a 1968-69. Okrem toho si tiež pripisuje na konto titul z pohára, keď v roku 1970 poráža vo finálovom zápase Valenciu na Nou Campe pomerom 3-1.

Obdobie 1971-1980

Ďalšia dekáda je v znamení smrti Santiaga Bernabeua, ktorý zomrel 2. júna 1978 a navždy bude zapamätaný ako prezident, ktorý dostal Real Madrid na najvyššie priečky svetového futbalu. Vo futbalovom svete zavládol po jeho smrti smútok. Na Majstrovstvá sveta v Argentíne sa držala minúta ticha na jeho pamiatku.

Ešte predtým si však Real prešiel ďalšími udalosťami, ktoré neboli vždy zrovna priaznivé. Smutným dňom sa stal 21. máj 1971, kedy Real Madrid prehráva v odvetnom zápase v turnaji Recopa de Europa, ktorého sa tento rok klub zúčastnil prvýkrát. V zápase podlieha Chelsea 2-1. Pre Paca Genta je to posledný oficiálny zápas v drese Realu Madrid. Dňa 14. decembra 1972 oslavuje Real 25 rokov od vzniku Štadióna Santiaga Bernabeua, príležitosť, ktorú využíva na vzdanie pocty Gent. Veľké postavy svetového futbalu prichádzajú, aby si zahrali s hráčom, ktorý bol najrýchlejším krídlom na svete.

Ďalší titul proti odvekému rivalovi – V roku 1974 si Real pripísal ďalší cenný titul, keď 29. júna 1974 porazil 4-0 vo finále pohára svojho veľkého rivala Barcelonu. Na lavičke v tej dobe zasadol Molowny a nahradil tak Miguela Muñoza, ktorý celok opustil po dlhých 25 rokoch.

S ďalším hráčom sa Real Madrid rozlúčil 3. septembra 1975 a poctu vzdal Amanciovi Amarovi, nazývanému „Čarodejník“ zápasom, v ktorom porazil 2-0 Peñarol de Montevideo. Ten zostal aktívnym ešte ďalšiu sezónu, do roku 1976.

Na jar 1977 klub rôznymi spôsobmi oslavuje výročie 75 rokov od svojho vzniku. Čoskoro potom 29. apríla prichádza do Realu Madrid nový hráč, Nemec Ulrich Stielike, ku ktorému sa o pár dní neskôr pripája Juan Gómez „Juanito“. Dvaja rôzni hráči, dve rôzne koncepcie chápania futbalu, dva veľké idoly fanúšikov Bieleho baletu.

Desaťročia sa uzatvára neopakovateľným finálovým zápasom na Santiago Bernabéu. V ňom sa stretáva Real Madrid so svojím druhým tímom Castilla vo finále Copa del Rey. Duel medzi dvoma tímami jedného klubu končí očakávaným víťazstvom A-tímu pomerom 6-1.

Obdobie 1981-1990

Vznik „supove letky“ je najdôležitejšie udalosťou dekády, počas ktorej sa skupina hráčov z mládežníckych tímov stala symbolom klubu s piatimi ligovými titulmi v rade. Ďalšie pozoruhodnú udalosti sú slávne „remontadas“ (otáčanie zápasov). Magické noci na Bernabéu sú dodnes v mysliach madridistov.

Ale ešte než sa mohli odohrať tieto magické noci, mal Real Madrid príležitosť znovu zapísať svoje meno na trofej najvýznamnejšej európske súťaže. Dňa 27. mája 1981 môžu hráči madridského klubu znovu po dlhej dobe bojovať o trofej pre víťaza Pohára majstrov európskych krajín. Nakoniec však so cťou vo finálovom zápase podliehajú anglickému Liverpoolu.

Štadión Santiaga Bernabeu prechádza zmenami, keď Španielsko hostí Majstrovstvá sveta v roku 1982. Na štadióne sa tak 11. februára tohto roka inštalujú videoukazovatele a Madrid sa stáva prvým tímom, ktorý ich na svojom štadióne umiestni. Tým sú zavŕšené zmeny, ktoré majú pripraviť štadión Realu Madrid na finálovú fázu majstrovstiev.

Rodia sa „supove letky“ – Dátum, ktorý môžeme považovať za deň, kedy sa zrodila „supove letka“ je 4. december 1983. Alfredo Di Stefano, ktorý sa našťastie vracia do klubu, začína používať hráčov z Castilla. Onoho dňa v Murcii debutujú Martín Vázquez a Sanchisa. Druhý menovaný dokonca strelil víťazný gól. A o dva mesiace neskôr prichádza Emilio Butragueňo, najlepší strelec v Segunda División a objav majstrovstiev, a odohráva svoj debut za prvý tím v Cádizu. Jeho debut je zároveň predzvesťou toho, čo má prísť: dáva dva góly v druhej polovici a jeho tím dosahuje na víťazstvo. V Reale Madrid sa zrodil nový mýtus. V predsezónnej príprave roku 1984 Amancio završuje dielo započaté Alfredom Di Stefanom a vyťahuje Michela do prvého tímu. Slávna „supove letka“, ktorú Amancio vytesal v druhej lige, sa znovu schádza. Pre klub to znamená začiatok novej a úspešnej éry.

Skvelé „remontadas“ – Real Madrid uzatvára v roku 1985 sezónu neuveriteľným kúskom, keď 22. mája 1985 vyhráva pohár UEFA po senzačnom obrate. Veteráni (Gallego, Juanito, Valdano y Santillana) sa dokonale dopĺňajú s mladíkmi zo „supove letky“. Real Madrid skladá jeden z najlepších tímov vo svojej dlhej histórii. Je to skveáé rozlúčka pre prezidenta Luisa de Carlosa, ktorý o dva dni neskôr odovzdáva vedenie klubu Ramónovi Mendoza. V Reale Madrid začína produktívna etapa plná skvelých úspechov.

Päť líg v rade – Už od začiatku nenechal Real nikoho na pochybách, že ligový ročník 1985-86 je pod jeho nadvládou. Premožiteľa nenašiel až do 11. kola a päť kôl pred koncom ligy už mohol oslavovať majstrovský titul. Bola to príkladná sezóna, kedy klub navyše obhájil titul UEFA, keď porazil Kolín. Biely balet tak odštartoval šnúru piatich titulov v lige bez prerušenia a dosiahol tiež významných rekordov. Medzi nimi napríklad 107 strelených gólov v sezóne 1989/1990.

V roku 1988 sa Madrid opäť začína presadzovať v najvyššej európskej súťaži. Keď za sebou nechá tímy ako Neapol, Porto a Bayern, podlieha nakoniec v semifinále proti PSV Eindhoven, neskoršiemu víťazovi súťaže.

1991-2000

Dekáda, ktorá zostane v pamätiach pre „la Septima“, gól Predrag Mijatovič, ale aj „la Octave“ získanú po rozstrieľaní Valencie vo finále. Desaťročíe, v ktorom madridisti znovu mohli hrdo a triumfálne kráčať Európou. Navyše klub získal v tomto období druhýkrát Interkontinentálny pohár.

Obdobie začalo dvoma športovými ranami, obe sa odohrali v Tenerife, kde Real Madrid prehral v poslednom kole dvakrát ligový titul, ktorý už mal na dosah. Pre madridistov to bol šok, nielen kvôli strateným titulom samotným, ale aj kvôli spôsobu, akým sa obe straty odohrali.

Dňa 2. apríla 1992 futbalový svet a madridisti ​​zvlášť oplakávali stratu geniálneho madridského hráča Juana Gómeza „Juanita“, ktorý zomrel pri dopravnej nehode, keď sa vracal do Méridy zo zápasu Real Madrid-Turín na Štadióne Santiaga Bernabeua.

Rok 1993 bol zakončený dvoma trofejami do klubových vitrín. V júni tím vyhráva po sedemnástykrát španielsky pohár, keď vo finále zdoláva Zaragozu 2-0 po góloch Emilia Butragueňo a Mikela Lasa. A na konci roka Real Madrid remizuje s Barcelonou na Nou Campe 1-1 v odvetnom zápase Superpohára, čím získava titul vďaka výsledku prvého zápasu na Santiago Bernabéu 2. decembra, kde zvíťazil celkovým skóre 3-1.

Valdano a Capello, dvaja úspešní tréneri

V lete 1994 sa Jorge Valdano ujíma prvého tímu Realu Madrid. Tréner sa do klubu vracia plný nádejí s úmyslom „vrátiť“ Realu Madrid ligové tituly, ktoré mu nedovolil získať, keď trénoval Tenerife. Spoločne s ním prichádza Fernando Redondo, Laudrup, Amavisca, Quique Flores a Canizaresa. O pár mesiacov neskôr, 7. januára 1995, poráža Real Madrid pod vedením Jorgeho Valdana v stretnutí barcelonský celok vedený Johanom Cruyffom konečným pomerom 5-0. Čilan Iván Zamorano si pripísal tri z piatich gólov.

Dňa 20. novembra 1995 sa stáva novým prezidentom Realu Madrid Lorenzo Sanz po demisii Ramóna Mendozy. Nasledujúceho leta prichádza do klubu taliansky tréner Fabio Capello a ujíma sa tímu. Zároveň prichádza Seedorf, Suker, Predrag Mijatovič a Roberto Carlos.

Na začiatku roka 1997 umiera Raimundo Saporta, jedna z najdôležitejších osobností klubu a športu za posledných päťdesiat rokov, čestný prezident Realu Madrid a viceprezident FIBA. V auguste toho istého roku získava Real Madrid v pamätihodnou zápase proti Barcelone svoj piaty titul v Superpohára. Madrid porazil katalánsky celok na svojom štadióne celkovým pomerom 4-1 a prekonal tak jednogólové manko, ktoré si priviezol z prvého zápasu.

Rok 1998 začína úžasnou správou: Real Madrid je zvolený zväzom FIFA Najlepším klubom histórie. Alfredo Di Stefano a Ferenc Puskás sú zároveň zvolení medzi desiatimi najlepšími hráčmi histórie. Di Stefano je poctený tým, že jeho meno figure v zozname na prvom mieste.

Amsterdam a „la Septima“; Paríž a „la Octave“

Deň 20. mája 1998 sa stane pre všetkých madridistov historickým dňom: Real Madrid onoho dňa vyhráva

siedmykrát Ligu majstrov (resp. Pohár majstrov európskych krajín), keď poráža Juventus 1-0 vo finálovom zápase v amsterdamskej Aréne. Víťazný gól si pripisuje Pedja Predrag Mijatovič. Dňa 1. decembra získava madridský tím druhýkrát vo svojej histórii Interkontinentálny pohár v zápase proti Vasco da Gama, ktorý poráža vo finále na Olympijskom štadióne v Tokiu 2-1. Autormi gólov za Real Madrid sa stali Roberto Carlos – v spolupráci s brazílskym brankárom Nazou – a Raúl. Len dva roky po historickej „la Septim“ získava Real Madrid ôsmy titul v Lige majstrov, keď vo finále na štadióne Saint Denis v Paríži poráža Valenciu 3-0 a vyhráva tak finále, ktoré prvýkrát v histórii súťaži proti sebe stavia dva celky z tej istej krajiny . Na streleckú listinu sa zapísali Morientes, McManaman a Raúl.

Dňa 16. júna 2000 sa novým prezidentom Realu Madrid stáva Florentino Pérez vo voľbách, ktoré zaznamenali hojnú účasť členov klubu. O post s Florentinom Pérez súperil Lorenzo Sanz. V novembri je Alfredo di Stefano menovaným za čestného prezidenta Realu Madrid.

Desaťročie sa uzatvára historickým uznaním klubu. Dňa 11. decembra 2000 FIFA uznala Real Madrid najlepším klubom 20. storočia. Florentino Pérez a Alfredo Di Stefano preberajú ocenenie z rúk prezidenta FIFA, Josepha Blattera.

2001-2010

Dekáda „la venia“, Figa, Beckhama, Zidana a Ronalda. Za prezidenta Florentina Péreza prichádzajú najlepší hráči sveta, aby vytvorili jeden z najúžasnejších tímov v histórii, ktorý dobyl Ligu majstrov a Interkontinentálny pohár v roku svojho stého výročia. Navyše toto desaťročie prinieslo veľké zmeny v infraštruktúre s dokončením štadióna Santiaga Bernabeua a vystavením tréningového centra vo Valdebebas. Vedenie Florentina Péreza so sebou prinieslo hlboké zmeny v chode klubu, keď sa podarilo oživiť ekonomiku klubu, čím sa Real Madrid stal najbohatším klubom planéty.

26. mája 2001

Real Madrid získava svoj 29. titul v lige po zápase, v ktorom poráža Alavés pred zaplneným Bernabéu 5-0. Po zápase okolo 500 000 fanúšikov tímu vyráža do ulíc Madridu s La Cibeles ako hlavným centrom stretnutia, aby oslávili titul, ktorý im unikal už štyri sezóny. Dňa 9. júna plní Florentino Pérez sen všetkých madridistov: Zinedine Zidane sa stáva hráčom Realu Madrid. Najlepší hráč všetkých čias a čestný prezident Realu Madrid, Alfredo Di Stefano poprial Zidanovi veľa šťastia v jeho ďalšej hráčskej etape.

Túto sezónu sa ešte jeden pohár dostáva do vitrín klubu po zisku španielskeho Superpohára vo finálovom zápase proti Zaragoze, ktorú Madrid poráža 4-1.

Na konci roka získava Luis Figo ocenenie FIFA Svetový hráč 2001, Raúl González sa umiestňuje na treťom mieste za Davidom Beckhamom.

6. marca 2002

Real Madrid završuje sto rokov svojej existencie. Madridisti prežívajú deň silných emócií, aj keď tím nakoniec nevyhral Copa del Rey finále, ktoré sa toho dňa odohralo priamo na štadióne Santiago Bernabéu a v ktorom tím podľahol Deportivo La Coruna 1-2.

Liga majstrov po deviaty raz

Real Madrid vyhráva najlepšiu kontinentálnu súťaž po deviaty raz vo svojej histórii, druhýkrát na štadióne Hampden Park v Glasgowe, na mieste pre madridistov už mýtickom, keď poráža nemecký Bayer Leverkusen 1-2 po góloch Raúla a Zidana. Toto finále sa dostáva do histórie vďaka svojej symbolike, pretože stú sezónu ukončuje najlepším možným spôsobom, ale tiež vďaka neobyčajnej kráse gólu streleného Zinedinom Zidanom. Dve spomienky, ktoré sa vtlačili do historického roku Realu Madrid.

V auguste získava Real Madrid v Monaku jediný významný oficiálny titul, ktorý mu ešte chýbal, Európsky superpohár. Madridskí vo finále v Monaku porazili holandský Feyenoord predovšetkým vďaka skvelému výkonu Roberta Carlosa, autora akcie, ktorá viedla ku gólu na 1-0 a úžasného gólu na 2-0. Aj keď sa Van Hooijdonkovi podarilo znížiť z priameho kopu, Guti vyniesol gólom na 3-1 rozsudok zápasu, v ktorom Real Madrid predvádzal ozajstnú futbalovú exhibíciu. Nakoniec trofej pre víťaza Európskeho superpohára putovala do Madridu.

Nasledujúceho dňa, 31. augusta 2002, prichádza do Realu Madrid Ronaldo. Florentino Pérez znovu pretvára v realitu sny fanúšikov dychtiacich po tom, aby najlepší futbalisti planéty obliekli biely dres.

Rok sa uzatvára ziskom tretieho Interkontinentálního pohára (prvý tím získal v roku 1960 proti Peñarolu a druhý v roku 1998 proti tímu Vasco de Gama), ktorý Real Madrid získava v Yokohame (Japonsku). Tentoraz sa Madrid postavil paraguayskému tímu Olimpia de Asunción, majstrovi súťaže Copa Libertadores roku 2002, ktorý Realu nakoniec podľahol 2-0. Real Madrid tak v roku svojho výročia skompletizoval trebl a rok 2002 zakončil vo veľkom štýle.

V júni 2003 sa štvrtou veľkou posilou „éry Florentina Péreza“ stáva kapitán anglickej reprezentácie. O pár dní neskôr získava Real Madrid siedmykrát superpohár Španielska.

Tréningové centrum vo Valdebebas

Dňa 12. mája 2004 je položený prvý kameň budúceho športového mestečka Realu Madrid. Slávnostným aktom, ktorý sa odohral v Parque de Valdebebas za prítomnosti najvyšších športových i politických autorít, bola verejne predstavená prvá fáza (športová zóna) toho, z čoho sa v najbližších rokoch malo stať veľké dielo madridistov.

V roku 2004 dňa 11. júna je Florentino Pérez znovu zvolený prezidentom klubu. ktorých bola poznať. Hlas madridistov je jednotný a volia znova svojho prezidenta najvyšším rozdielom hlasov v histórii.

V auguste získava Real Madrid jedného z najperspektívnejších mladých hráčov španielskeho futbalu: Sergia Ramosa. Sevillský obranca podpisuje zmluvu na osem sezón s kráľovským veľkoklubu, v ktorom plánuje dokázať značné schopnosti, ktoré sú mu pripisované.

Sa začiatkom roka 2006 prichádza prekvapenie a tým je demisia Florentina Péreza na post prezidenta Realu Madrid po päť a pol rokoch funkčného obdobia. Dve ligy, jedna Liga majstrov, jeden Interkontinentálny pohár, dva španielske Superpoháre, jeden európsky Superpohár … to je skvelá bilancia, akú Real Madrid dosiahol pod vedením Florentina Péreza na športovom poli

Ďalšie dve ligy

Dňa 3. júla 2006 sa Ramón Calderón ujíma prezidentského postu Realu Madrid.

Deň 17. novembra 2006 sa do pamäte madridistov zapísal čiernou farbou. V skorých ranných hodinách umiera vo veku 79 rokov Ferenc Puskas Biro po dlhej chorobe. Puskas, narodený 2. apríla 1927 v Budapešti, hral za Real Madrid medzi rokmi 1958 a1967 a je považovaný za najlepšieho strelca 20. storočia a za jedného z najlepších hráčov svetovej histórie. S Realom Madrid získal päťkrát ligu a trikrát Pohár majstrov európskych krajín.

V sezóne 2006/07 tím získava ligový titul, úspech, ktorý započal 18. marca 2007 po významnom zápase proti Barcelone (3-3), ktorý tím silne poznamenáva. Z posledných 12 kôl Real Madrid zvíťazí v desiatich zápasoch, remizuje na tak náročnej pôde ako je La Romareda a jedinú prehru okúsi na El Sardineru s Racingom. Špeciálnu zmienku zasluhujú hráči proti Seville, Espanyolu a Recreativo de Huelva. Dňa 17. júna 2007 sa po víťazstve nad Mallorca (3-1) Real Madrid prehlasuje majstrom ligy.

Druhá liga v rade

Real Madrid začal sezónu 2007/08 s novým projektom v čele s Berndom Schusterom a niekoľkými novými tvárami, ako boli Robben, Heinze, Sneijder, Drenhte, Saviola a Metzelder. Od prvého kola nenechával Real Madrid nikoho na pochybách o svojej stávke na titul. V druhom kole v zápase proti Villarrealu (0-5) sa Schusterov tím postavil do čela tabuľky, ktorú po celú sezónu neopustil.

Copyright © 2013-2015 HALAMADRID.SK | Všetky práva vyhradené! Podmienky a ochrana osobných údajov.