Po vyžrebovaní základných skupín Ligy majstrov sme sa snáď všetci potešili, keď nám prisúdili blízku Legiu Varšava a atraktívnu Borussiu Dortmund. No a na šláger našej F skupiny do Nemecka sme sa vybrali v pondelok 26. septembra. Vždy sa veľmi teším, keď sa organizuje autobusový zájazd na Real, nielen na futbal, ale aj na Madridistov, s ktorými sa nestretávame každý deň, pretože sme „roztrúsení“ po celom Slovensku.
V pondelok večer o 20tej hodine bol naplánovaný odchod z Košíc, trasou cez Prešov a Poprad. Posledná várka fanúšikov nastupovala v Poprade. Nálada členov fanklubu bola už vtedy výborná. Keďže cesta na západ do Nemecka bola dlhá, z Košíc takmer 1 300km, čiže okolo 14 hodín. Išli sme cez Poľsko až do Porúnia – Vestfálska. Každý si cestu skrátil po svojom. O zábavu sa postarala najmä zadná časť autobusu, jeden z chalanov totiž oslavoval narodeniny, chlapci z východu majú spev v krvi, takže bolo veľmi veselo.
Plný štadión v Dortmunde
Do Dortmundu sme prišli v utorok asi o tretej hodine popoludní, najskôr sme si museli ísť vyzdvihnúť lístky. Keď sme autobusom zaparkovali pred hotel, trochu sme sa zľakli, že budeme musieť dlho čakať, pretože rady fanúšikov Realu čakajúcich na lístky boli až vonku. Našťastie to však vedúci zájazdu vyriešil tak, že nám lístky prišli vydať k autobusu a tak sme nemuseli čakať v rade. Do zápasu bolo ešte dosť času a všetci sme cestou vyhladli a vysmädli, takže sme sa po skupinkách rozpŕchli po meste.
Dortmund je priemyselné veľkomesto, nebolo tam veľmi čo obzerať, najväčšou pýchou je futbalový klub BVB Dortmund. Keď sa pomaly už blížil čas zápasu, davy fanúšikov sa začali valiť mestom a nasmerovali nás k štadiónu. Pozdravy s Madridistami a priateľské hecovačky s čierno-žltými nesmeli chýbať. Vo veľmi dobrej nálade sme prišli až k samotnému štadiónu, 81-tisícový Signal Iduna Park na nás už čakal. Pred zápasom sme si ešte pokúpili zápasové šály a odovzdali posledné lístky pre našich členov, ktorí prišli zo Slovenska autom. Videli sme aj príchod našich miláčikov na štadión, spoločne sme ich odprevadili až za brány. Následne sme už šli na tribúnu aj my.
Náš sektor hostí bol situovaný za jednou z brán, priamo oproti domácemu kotlu. Už počas rozcvičky bolo jasné, že sa máme na čo tešiť. O zimomriavky nebola núdza. Darmo, Nemci vedia robiť atmosféru. Zápas ubehol opäť veľmi rýchlo. Bolo sa však na čo pozerať, videli sme góly na oboch stranách, dráma až do konca, hralo sa v skvelej atmosfére vypredaného nemeckého pekla. S remízou by sme asi mohli byť spokojní, avšak boli sme blízko výhry.
Po zápase sme ešte museli počkať, lebo sme mohli autobusom odísť až okolo jednej hodine ráno. Niektorí sa ešte vybrali občerstviť do mesta, alebo čakali pri štadióne či na parkovisku pri autobuse, spoločne sme sa zdieľali o naše dojmy zo zápasu. Cesta späť na Slovensko nám už ubehla rýchlejšie, po tom čo sme sa vyspali, počúvali sme rádio a pozerali filmy. Tesne pred piatou hodinou sme prišli do Popradu, kde sme poniektorí už opustili našu zvyšnú posádku autobusu.
Veľká vďaka všetkým zúčastneným, verím, že ste si to užili všetci, a veríme že sa vidíme čoskoro na ďalšej spoločnej akcii, aj keď dnes nás správy veľmi nepotešili, lebo Legia Varšava dostala kvôli fanúšikom peňažný trest a uzavretý štadíón budú mať žiaľ aj na náš spoločný zápas, ostáva ešte veriť, že uspejú s odvolaním.
Hala Madrid, priatelia!
