Keď Xabi uvidel, ako Vinícius beží cez celé ihrisko, asi päťdesiat metrov, počas stále nerozhodnutého Clásica na Bernabéu, len aby sa s ním pohádal, netušil, že táto hádka a gestikulácia budú najmenším problémom nasledujúcich dní. Od emocionálneho vrcholu po ďalšom víťazstve nad Barcelonou (po štyroch bolestivých prehraćh z predošlej sezóny) – až po stratu dôvery v priebehu len piatich mesiacov od jeho nástupu na lavičku Realu Madrid. Xabi má problém, alebo skôr niekoľko a vôbec nie jednoduchých na vyriešenie.
Najvážnejší spočíva v tom, že jeho futbalová vízia, teda jeho herný model, sa zráža s očakávaniami časti kabíny, vrátane kľúčových hráčov. Alonsa klub zamestnal preto, aby sa neopakovala posledná sezóna Ancelottiho: apatia, nedostatok motivácie, neochota behať a brániť, tím slabo trénovaný, bez automatizmov a bez mentality, akú vyžaduje klub veľkosti Realu Madrid. Potrebná bola tvrdšia ruka a to hlavne v disciplíne, taktike, fyzickej príprave aj mentalite. Preto prišla zmena.
Xabi zaviedol veľkú časť svojich myšlienok počas Klubového majstrovstiev sveta, turnaja, od ktorého sa dnes dištancuje, keď sa naň niekto pýta – čo mu, paradoxne, škodí. Najviac „leverkusenský“ Real Xabiho Alonsa sme videli v USA, aj napriek mnohým absenciám. Pre zranenia chýbali Mbappé, Éder Militão či Carvajal v slabej forme boli Vinícius, Bellingham, Rodrygo aj Trent Alexander-Arnold a noví hráči sa pripojili neskoro. Napriek tomu, že viac než polovica bežnej základnej jedenástky chýbala, Real pôsobil sviežo a sľubne.
Bol tam vysoký pressing, vysoko postavená obranná línia, zmeny systému, vzájomná výpomoc, spoločná zodpovednosť, väčšia dôvera v mladíkov a kompaktný blok. Hoci tím ešte len vznikal a prehral bolestivo v semifinále s PSG, medzi fanúšikmi Realu zanechal pozitívny dojem. Toto semienko začalo klíčiť v úvodných zápasoch sezóny, no postupne – potichu – sa Real Xabiho Alonsa začal vracať k starým návykom, ktoré pochovali Ancelottiho éru. Časť kabíny neakceptuje jeho nároky ani prístup a kauza Vinícius sa stala vhodnou zámienkou na to, aby sa tím zomkol a pripomenul, že v Reale majú hráči zvyčajne viac slova než tréner. Pri prvej veľkej búrke vedenie klubu zvolilo stranu – postavilo sa na stranu Brazílčana, ktorý si dokonca dovolil trénera verejne neospravedlniť. Alonso tým stratil autoritu. Signál je jasný, píše ABC.
K vnútornému chaosu sa pridáva fakt, že od derby s Atléticom (5:2) Real Xabiho Alonsa už nie je tým istým mužstvom. Clásico pôsobí len ako poznámka pod čiarou. Tím sa sťahuje do stredného a nízkeho bloku, pressing používa len zriedka a neefektívne, obranná línia je rozladená, mužstvo je často rozdelené na dve polovice, v tvorbe hry chýba rytmus aj nasadenie, a mladí hráči postupne miznú z ihriska. Dobrými výsledkami a slabým začiatkom Barcelony či Atlética sa tieto problémy doteraz darilo maskovať, no zápasy na Anfielde a vo Vallecasi ich naplno odhalili – a Alonsa nechali v nepríjemnej pozícii.
Existuje štatistika, ktorá tento úpadok dobre vystihuje. V poslednom kole Ligy majstrov bol Real tretím najmenej bežiacim tímom zo všetkých 36 účastníkov. A proti Rayo, napriek len 67 hodinám oddychu, tím Íñiga Péreza odbehol o osem kilometrov viac než Real. Sú to len čísla, ale pôsobia tragicky v kontraste s ohlasovaným „rock’n’rollom“, ktorý mal byť symbolom jeho mužstva. Dnes sa ho Xabi snaží zakrývať čoraz chladnejšími a odmeranejšími vyjadreniami, ktoré sú jasným obranným mechanizmom. Zažíva totiž najťažšie obdobie svojej trénerskej kariéry na lavičke Realu Madrid.
zdroj: abc.com
