Zinedine Zidane

Príbeh jednej z najväčších legiend svetového futbalu sa začal písať 23. Júna 1972 v Marseille. S futbalom začínal v klube US Saint-Henri, ktorý sídlil v Marseille keď mal osem rokov.  Vo veku 14 rokov odišiel zo Septemes a zúčastnil sa štvorročného juniorského kempu pre ligu, kde si ho všimol skaut klubu AS Cannes,  Jean Varraud. Pôvodne mal v Cannes zostať šesť mesiacov, no nakoniec zostal pôsobiť v klube nasledujúce štyri roky za ktoré sa dostal aj na profesionálnu úroveň. Svoj prvý zápas v Ligue 1 odohral  keď mal 17 rokov a svoj prvý gól streli 8. februára 1991. Za tento gól dostal ako dar od prezidenta klubu auto. V sezóne 1992/1993 prestúpil do Bordeaux, kde dosiahol svoje prvé futbalové úspechy. V roku 1995 vyhral Intertoto Cup a v sezóne 95/96 sa jeho tím prebojoval do finále Pohára UEFA, kde podľahol Bayernu Mníchov.  Nastupoval tam so spoluhráčmi ako Bixente Lizarazu a  Christophe Dugarry, ktorí boli základom úspechu na Majstrovstvách sveta 1998 ktoré Francúzsko vyhralo.

 

Významnym posunom v kariére bol pre Zidana prestup do Juventusu Turín v roku 1996. Prestupová suma bola „len“ 3 milióny. Bol to veľmi výhodný obchod pre Juventus a to nie len po športovej ale aj po finančnej stránke, keďže Zizou neskôr odišiel do Realu Madrid za dvadsaťpäťnásobok sumy, za ktorú prišiel. Trénerom tímu bol v tom čase Marcelo Lippi  a členom tímu bol aj Zidanov spoluhráč z reprezentácie Didier Deschamps. Po ťažkých začiatkoch sa Zidane v klube udomácnil a začal udivovať fanúšikov svojim futbalovým umením. S Juventusom sa radoval zo svojích prvých ligových titulov a to v rokoch (1997,1998). V roku 1997 vyhral taliansky Superpohár, rok predtým taliansky pohár a Interkontinentálny pohár. V Lige Majstrov sa prebojoval 2 roky po sebe do finále (1997,1998) avšak z „ušatej“ trofeje sa zatiaľ neradoval.  Celkovo odohral za Juventus 151 zápasov a strelil 24 gólov.

 

Ďalším významným míľnikom v Zidanovej kariére bol prestup do Realu Madrid v lete 2001. Prestupová suma bola 76 miliónov eur, čo bola v tú dobu najvyššia suma zaplatená za jedného hráča. Hneď v prvej sezóne vyhral La Ligu a Ligu Majstrov, v ktorej nádherným gólom rozhodol proti Bayeru Leverkusen. Toto víťazstvo potvrdili nasledujúcu sezónu víťazstvom v Superpohári. Zidane sa stal súčasťou projektu „Galacticos“ , keď v Reale hrali tí najlepší hráči a ďalší prichádzali za veľké peniaze. Jeho spoluhráčmi boli hráči ako Luis Figo, Ronaldo, David Beckham, Raúl González, Roberto Carlos, Michael Owen alebo Iker Casillas. Real  však aj napriek posilám v nasledujúcich sezónach nedokázal vyhrať ligu ani Ligu Majstrov.  Aj kvôli tomu, ale aj kvôli klesajúcej forme oznámil 25. apríla koniec kariéry, ktorý mal prísť po MS 2006 , na ktorých sa s Francúzskom prebojoval až do finále.

 

Zidane drží dvojité občianstvo Francúzska a Alžírska a preto mohol nastupovať aj za Alžírske národné mužstvo. To sa však nestalo, lebo ho vtedajší tréner nepovažoval za dosť rýchleho a tak začal Zidane reprezentovať zem galského kohúta. Svoj debut si odbil ako náhradník 17. augusta 1994 proti Česku. V tomto zápase strelil dva góly a hlavne jeho zásluhou bol konečný výsledok 2:2. Pred Eurom 1996 nemohol tréner Aimé Jacquet rátať s Ericom Cantnom kvôli zákazu a tak dostal Zidane šancu na pozícii playmakera. Francúzsko sa prebojovalo až do semifinále, kde podľahlo Česku po penaltovom rozstrele. Zizou bol súčasťou tímu aj na  majstrovstvách sveta 1998, ktoré sa konali vo Francúzsku. V zápase proti Saudskej Arábii v základnej skupine bol síce vylúčený, ale od tej chvíle jeho výkon gradoval a veľkou mierou prispel k víťazstvu Francúzska vo finále proti Brazílii. Zidane strelil dva góly a bol tak hlavným strojcom víťazstva 3:0. Zidane hral aj na Eure 2000, ktoré sa konali v Holandsku a Belgicku a bol súčasťou tímu, ktorý tento turnaj vyhral. Francúzsko prežívalo zlatú reprezentačnú éru, keď sa im podarilo vyhrať 2 veľké turnaje po sebe. Zranenie stehna mu zabránilo nastúpiť v prvých dvoch zápasoch MS 2002, nastúpil až v treťom zápase no nedokázal zabrániť katastrofálnemu vystúpeniu Francúzska, ktoré vypadlo v základnej skupine a dokonca nestrelilo ani gól. Na Eure 2004 Francúzsko nečakane vypadlo vo štvrťfinále s neskorším víťazom Gréckom. Po týchto majstrovstvách oznámil koniec reprezentačnej kariéry. Svoje rozhodnutie neskôr zmenil. Presvedčil ho tréner Raymond Domenech a slabé výkony Francúzska v kvalifikácii. 27. mája 2006 odohral svoje sté vystúpenie v národnom drese v priateľskom zápase proti Mexiku. Svoje pôsobenia na Majstrovstvách sveta 2006 začalo Francúzsko slabými výkonmi proti Švajčiarsku a Južnej Kórei, no víťazstvom proti Togu zabezpečilo svoju účasť v osemfinále. Výkon Francúzov gradoval, dostali sa až do finále turnaja, kde sa stretli s Talianskom. Zidane, ktorý bol kapitánom francúzskej reprezentácie otváral skóre už v siedmej minúte zápasu, keď premenil penaltu. Taliansko v 19. minúte vyrovnalo a zápas sa dostal až do nadstaveného času. V 110. minúte mal Zidane konfrontáciu s obrancom Talianska, Marcom Materazzim(hlavou ho udrel do hrude) a zápas musel po následnej červenej karte predčasne opustiť. Nenastúpil tak na penaltový rozstrel, v ktorom Francúzsko prehralo a majstrom sveta  sa stalo Taliansko. Aj napriek tomuto skratu získal Zidane zlatú loptu pre najlepšieho hráča turnaja. Celkovo za národné mužstvo odohral 108 zápasov a výrazne sa zapísal po boku Desaillyho, Deschampsa a Thurama do francúzskej futbalovej histórie.

 

V lete 2013 sa stal asistentom Carla Ancelottiho na lavičke Realu Madrid.

 

Copyright © 2013-2018 HALAMADRID.SK | Všetky práva vyhradené! Všeobecné podmienky | Ochrana osobných údajov.